Acidobázická rovnováha
Nevyhnutnou podmienkou pre správne fungovanie ľudského tela je stále zloženie vnútorného prostredia - homeostáza.
V ľudskom organizme nepretržite vznikajú produkty metabolizmu, ktoré sú prevažne kyslého charakteru. Organizmus nadbytočné ióny vodíka H+ odstraňuje a udržiava ich správnu koncentráciu. Hovoríme o acidobázickej homeostáze.
pH
Ióny vodíka H+, ktoré pochádzajú z kyselín, tvorených v organizme, vplývajú na hodnotu pH. Hodnota pH závisí od pomeru kyselín a zásad v organizme. Ak je prostredie prevažne kyslé, prevažujú kyseliny a hodnota pH klesá. Ak je prostredie viac zásadité, prevažujú zásady a hodnota pH stúpa.
Fyziologická hodnota pH - 7,36 - 7,44
Akákoľvek hodnota pH mimo tohto rozmedzia je pre človeka život ohrozujúca. Narúša totiž nevyhnutnú rovnováhu vnútorného prostredia organizmu.
Tlmivé systémy
Na korekciu odchýlok koncentrácie vodíkových iónov, ktoré by nepriaznivo ovplyvňovali funkcie jednotlivých orgánov, slúžia dva typy regulačných mechanizmov, ktoré zabezpečujú stálu hladinu pH v rámci fyziologických hodnôt a udržujú tak naše telo nažive. Zaraďujeme k nim:
Chemické tlmivé systémy
Chemické tlmivé systémy neutralizujú kyseliny a zásady a majú význam pre okamžitú reguláciu pH. Patrí sem hydrogénuhličitanový tlmivý systém, bielkovinový tlmivý systém, hemoglobínový tlmivý systém a fosfátový tlmivý systém.
Fyziologické mechanizmy (dýchacie, obličkové)
Fyziologické mechanizmy sa uplatňujú pri väčšom zaťažení acidobázickej rovnováhy, keď sú tlmivé systémy nedostatočné. Zabezpečuje ich dýchací systém a obličky.
Úloha dýchacieho systému a obličiek pri udržiavaní acidobázickej rovnováhy
Úloha dýchacieho systému v udržiavaní acidobázickej rovnováhy
Asi 98% kyslých metabolitov sa v organizme nachádza vo forme CO2, ktorý je konečným produktom metabolizmu živín. Hoci samotný CO2 nie je kyselinou, mení sa na kyselinu uhličitú H2CO3, ktorá je zdrojom H+. Kyselina uhličitá je prchavá a vo forme CO2 sa odstraňuje vydychovaním z pľúc.
Úloha obličiek v udržiavaní acidobázickej rovnováhy
Definitívna úprava acidobázickej rovnováhy sa uskutočňuje vylučovaním vodíkových iónov H+ z organizmu. Tento dej zabezpečujú obličky.
Poruchy acidobázickej rovnováhy
Normálna hodnota pH sa pohybuje v rozmedzí 7,400 ± 0,040.
Pri porušení acidobázickej rovnováhy vzniká:
Acidóza
Acidóza nastáva, ak v organizme prevažujú kyseliny a pH organizmu dosiahne hodnoty nižšie ako 7,36. Acidóza môže byť respiračná alebo metabolická. Respiračná acidóza vzniká pri poruche ventilácie. Metabolická acidóza vzniká pri nadbytku kyslých metabolitov v organizme.
Alkalóza
Alkalóza nastáva, ak v organizme prevažujú zásady a pH organizmu dosiahne hodnoty vyššie ako 7,44. Alkalóza môže byť rovnako respiračná alebo metabolická. Respiračná alkalóza vzniká pri hyperventilácii. Metabolická alkalóza vzniká pri nadbytku zásaditých metabolitov v organizme.
Astrup
Informáciu o acidobázickej rovnováhe organizmu nám poskytuje vyšetrenie Astrup. Parametre sa získavajú vyšetrením vzorky arteriálnej alebo kapilárnej krvi.
Strava a jej vplyv na pomer kyselín a zásad v organizme
Na acidobázickú rovnováhu má vplyv strava, ktorú konzumujeme. Keďže metabolizmom sa denne tvorí veľké množstvo kyslých metabolitov, našou úlohou je snažiť sa udržiavať našu acidobázickú rovnováhu vyšším príjmom zásad, ktoré tieto kyslé metabolity neutralizujú a udržujú tak zdravie organizmu.
Voda má pH rovné 7. Táto hodnota sa považuje za neutrálnu - voda nie je kyslá ani zásaditá. Každá látka s pH vyšším ako 7 je zásaditá a každá látka s pH nižším ako 7 je kyslá.
Optimálny pomer kyslých a zásaditých potravín
Optimálne by ste sa mali snažiť o dosiahnutie pomeru 80 % zásady a 20 % kyseliny. To znamená, že v záujme zachovania zdravia a rovnovážneho pH organizmu, budete denne konzumovať 80 % zásaditých jedál a 20 % kyslých jedál. Proteíny a škroby sú kyslé, ovocie a zelenina sú zásadité. Aby sme neutralizovali kyslé odpady, musíme do jedálnička zaradiť viac ovocia a zeleniny.
Zásadité potraviny
Medzi zásadité potraviny patrí predovšetkým ovocie a zelenina, najmä citrusy, listový šalát, špenát, cesnak, brokolica, banány, rastlinné mlieka a iné. K zásaditým potravinám zaraďujeme tiež orechy a semená, avokádo, olivy a rastlinné oleje. Všeobecne možno povedať, že medzi zásadité potraviny patria všetky potraviny, ktoré označujeme ako zdravé.
Kyslé potraviny
Medzi kyslé potraviny patrí alkohol, cukor, cestoviny, sladené nápoje, sladkosti, čipsy, mäso, káva, mlieko, vajcia, ocot a ďalšie. Aby sme si udržali zdravie, je dôležité obmedziť príjem týchto potravín.