Autoimunita

Imunitný systém za normálnych okolností rozpoznáva vlastné zdravé tkanivá a nenamieruje voči nim imunitnú reakciu. Ak sa tento fyziologický proces naruší, imunitný systém prestane rozpoznávať svoje vlastné bunky ako jeho a začne sa voči nim správať ako voči cudzorodým látkam. Takto vzniká autoimunitné ochorenie.

Príčina autoimunitných reakcií

Imunitný systém normálneho jedinca toleruje autoantigény. Autoantigény sú antigénne štruktúry vlastného organizmu. Ak sa narušia kontrolné a riadiace mechanizmy imunitného systému, ktoré zabezpečujú rozpoznávanie vlastného od cudzieho, môže vzniknúť imunitná reakcia spôsobujúca poškodenie vlastného tkaniva.

Tkanivá sa môžu poškodiť dôsledkom aktivácie imunitného systému aj ak sa zmenia vlastné antigény alebo sa na bunkových membránach zjavia nové antigény. Imunitná reakcia je v tomto prípade už vlastne namierená proti cudziemu. Uvedená situácia môže nastať, ak sa na autoantigén naviaže cudzorodý haptén (jednoduchá látka neschopná sama vyvolať  imunitnú odpoveď) alebo sa na bunkovej membráne po infikovaní vírusom zjavia nové antigény pochádzajúce z jeho kapidy.

Osobitú skupinu autoantigénov tvoria autoantigény, ktoré sa v ontogenéze vyvinuli neskôr, až po vzniku tolerancie na vlastné antigény. Tie sú zvyčajne nejakým mechanizmom pre imunitné bunky nedostupné, preto sa nerozpoznávajú ako cudzie a organizmus ich toleruje. Ak sa takýto mechanizmus poruší, vzniká autoimunitný proces.

Niekedy je autoimunitný proces pri imunitnej reakcii namierený proti takým antigénom rôzneho pôvodu, ktoré krížovo reagujú s autoantigénmi. Vytvorené protilátky sa viažu na autoantigény a poškodzujú vlastné tkanivo.

Podstatou autoimunitného procesu je reakcia buniek imunitného systému voči telu vlastným bunkám, v dôsledku prichytenia antigénu vírusu na bunkovej membráne alebo v dôsledku zmeneného autoantigénu, ktorý už imunitný systém nerozpoznáva ako vlastný ale ako cudzí.

Funkcia autoimunity

Autoimunitné mechanizmy zohrávajú v organizme dôležitú funkciu. Zabezpečujú odstraňovanie antigénne zmenených buniek z organizmu a chránia pred vznikom nádorového bujnenia - priebežne odstraňujú bunky tela, ktoré sa zmenili na rakovinové bunky a týmto spôsobom zabraňujú rozvoju ochorenia. Autoimunitné mechanizmy iba niekedy poškodzujú organizmus a vyvolávajú ochorenie.

Autoimunitné ochorenia

Autoimunitné ochorenie sa môže rozvinúť v akomkoľvek tkanive. Na jeho rozvoji majú podieľ genetické faktory (napr. HLA- antigény). Autoimunitné ochorenia môžu byť:

Orgánovo špecifické 

Orgánovo špecifické autoimunitné ochorenia postihujú špecifický orgán (napr. autoimunitné ochorenie štítnej žľazy). 

Bez orgánovej špecificity 

Autoimunitné ochorenia bez orgánovej špecificity postihujú viaceré telové tkanivá a orgány (napr. systémový lupus). 

Liečba

Autoimunitné ochorenia sú veľkým terapeutickým problémom. Doposiaľ neexistuje liečba, ktorá by liečila primárnu príčinu autoimunitného ochorenia. V súčasnosti sa v liečbe autoimunitných ochorení využíva potlačenie imunitného systému pomocou imunosupresívnych liečiv a kortikoidov.

Autoimunitné ochorenia: 

Medi autoimunitné ochorenia sa zaraďuje chronická gastritída, ulcerózna kolitída, Crohnova choroba, cukrovka typu I., Grawes - Basedova choroba, Hašimotova thyreoitída,  Bechterevova choroba, systémový lupus, skleróza multipex, myastenia gravis, polyartritída, psoriáza, sklerodermia, vitiligo, celiaka, reumatoidná artritída a ďalšie.