Bunková smrť alebo smrť bunky je nevratný proces, pri ktorom dochádza k zastaveniu funkcie jednotlivých organel, ukončeniu riadených biochemických procesov a k rozpadu bunky ako organizovanej živej štruktúry. 

Rozlišujeme 2 druhy bunkovej smrti:

1. Apoptóza

2. Nekróza

Apoptóza je programovaná bunková smrť. Na bunku pôsobia signály (z vnútorného alebo vonkajšieho prostredia), ktoré postupne vedú k tomu, že bunka sama rozštiepi svoju DNA na fragmenty, rozloží vlastné proteíny a pomocou cytoskeletu sa rozpadne na viacero apoptotických teliesok, ktoré sú v mimobunkovom prostredí pohltené okolitými bunkami. 

V tom sa líši od nekrózy, kedy je bunka zničená násilne, jej obsah vytečie do okolia ostatných buniek a môže ich svojím obsahom neadekvátne ohroziť.

Apoptóza má obrovský význam pri rozpoznávaní nekontrolovateľne sa množiacich a chorých buniek. Organizmus má ochranné mechanizmy, ktoré dokážu takýmto bunkám príslušnou signalizáciou vnútiť apoptózu. Procesom apoptózy organizmus odstraňuje poškodené bunky a udržuje sa v zdraví.

Nekróza je pojem, označujúci odumretú časť tkaniva. 

Bunka alebo bunky pri nekróze na rozdiel od apoptózy zanikajú násilne, poškodením cytoplazmatickej membrány. To má za následok opuch, enzymatické poškodenie a nekontrolovaný rozpad bunky s možným vyvolaním nekrózy i u ďalších okolitých buniek a vznikom zápalovej reakcie tkaniva.

Nekróza je na rozdiel od apoptózy patologický (chorobný) proces.