Diagnostická laparoskopia
Niekedy ani po vykonaní dostupných vyšetrení nie je možné stanoviť príčinu ťažkostí pacienta. Vtedy je možné vykonať diagnostickú laparoskopiu. Ide o miniinvazívny operačný výkon v celkovej anestézii, kedy sa cez niekoľko malých rezov zavedie do brušnej dutiny špeciálna minikamera a nástroje, aby sa zistila príčina ťažkostí. Operačný výkon je vykonaný podľa charakteru ochorenia a jeho rozsahu.
Indikácie
Indikáciou diagnostickej laparoskopie je neschopnosť určiť príčinu ťažkostí pacienta po vykonaní všetkých dostupných vyšetrení. Najčastejšou príčinou diagnostickej laparoskopie sú bolesti v pravom podbrušku, ktorých príčinou je obyčajne zápal slepého čreva. Ak sa zápal potvrdí, slepé črevo sa odstráni.
Priebeh diagnostickej laparoskopie
Diagnostická laparoskopia sa vykonáva na operačnej sále vcelkovej anestézii. Cez malý rez nad alebo pod pupkom sa pomocou špeciálnej ihly nafúkne brušná dutina oxidom uhličitým (CO2), aby sa vytvorilo miesto pre operovanie. Cez tento otvor sa zavedie minikamera, ktorá prenáša obraz z brucha na obrazovku. Cez ďalšie 3 - 4 malé rezy sa zavedú do brušnej dutiny pracovné nástroje. Prezrie sa celá brušná dutina a malá panva s orgánmi. Nález v dutine brušnej môže byť rôzny a niekedy sa nemusí nájsť chirurgická príčina ťažkostí. Ak sa nájde chirurgická príčina ťažkostí, bude podľa jej charakteru a rozsahu vykonaný potrebný operačný výkon (napríklad prerušenie zrastov, odstránenie slepého čreva a podobne). V prípade potreby sa odoberú vzorky na histologické alebo mikrobiálne vyšetrenie. U žien sa prezrú aj vnútorné rodidlá - maternica, vaječníky, vajíčkovody. Pri chorobnom náleze na vnútorných rodidlách bude privolaný gynekológ, ktorý zhodnotí nález a podľa potreby navrhne a vykoná potrebný operačný výkon.
Komplikácie
Môže sa stať, že výkon nebude možné vykonať laparoskopicky. V takomto prípade je nutné vykonať operačný výkon cez klasický rez brušnou stenu (laparotómiu).
Riziká
Diagnostická laparoskopia, tak ako každá operácia, má svoje riziká. Zaraďujeme k nim krvácanie, infekciu a hnis v rane, poranenie orgánov v brušnej dutine, hojenie keloidnou jazvou, tvorbu zrastov v brušnej dutine a vznik črevnej nepriechodnosti, alergické reakcie, herniu v jazve, tromboembóliu, horúčku, poruchu močenia, bolesť v dôsledku nevstrebaného CO2, komplikácie spojené s celkovou anestéziou (pľúcne, srdcovo - cievne). Komplikácie sú tým častejšie, čím je výkon rozsiahlejší.
Rekonvalescencia
Dĺžka hospitalizácie je pri nekomplikovanom priebehu približne 2 - 5 dní. 6 týždňov po operácii je potrebné zdržať sa veľkej fyzickej námahy, čo znižuje riziko vzniku hernie v jazve. Prirodzeným javom po operácii sú pooperačné bolesti, ktoré sa tlmia liekmi. Za účelom prevencie tvorby krvných zrazením je potrebné užívať antitrombotickú liečbu. Nástup do zamestnania po operácii je individuálny, zvyčajne o 2 - 3 týždne.