Poznáme 3 základné druhy ľudských buniek:

Telové bunky (somatické)

Telové bunky, nazývané tiež somatické, tvoria väčšinu ľudského tela. Telové bunky sa diferencujú, aby sa tak špecializovali na vykonávanie určitej funkcie. Prevažná väčšina buniek v tele je diploidná (má dve kópie každého chromozómu). Zaraďujeme k nim všetky bunky mimo zárodočných a kmeňových buniek (bunky kože, svalové bunky, tukové bunky, nervové bunky, bunky orgánov a ďalšie).

Zárodočné bunky (germinálne)

Zárodočné bunky sú bunky, z ktorých vznikajú pohlavné bunky - vajíčka a spermie. Tieto bunky následne zabezpečujú kontinuitu života - umožňujú oplodnenie (vajíčko splynie so spermiou) a vývin nového jedinca.

Kmeňové bunky

Kmeňové bunky majú schopnosť deliť sa neurčitý počet krát a umožniť vznik špecializovaných buniek (telové bunky, zárodočné bunky). Majú dôležitú úlohu vo vývine človeka v maternici, v detstve a dospievaní, regenerácii tkanív, nahrádzaní chýbajúcich buniek a udržiavaní dlhodobého zdravia a mladosti organizmu.

Kmeňová bunka je nediferencovaná bunka, schopná premeniť sa (diferencovať) na iný, špecializovanejší druh buniek. Táto schopnosť umožňuje telu vytvoriť nové bunky a nahradiť tak špecializované tkanivá, ktorých bunky sa už deliť nedokážu.

Kmeňové bunky možno rozdeliť na 2  skupiny:

Unipotentné kmeňové bunky

Z unipotentných kmeňových buniek vznikajú vždy bunky len jedného príslušného tkaniva (napr. iba bunky kože alebo iba bunky srdcového svalu).

Pluripotentné kmeňové bunky

Z pluripotentných kmeňových buniek môžu z nich vznikať bunky rôznych tkanív (z pluripotentnej bunky môže vzniknúť bunka akéhokoľvek tkaniva - kože, svalu, pľúc, kosti, oka, žalúdka alebo akéhokoľvek iného typu tkaniva).

Špecifiká

Kmeňové bunky sa môžu deliť bez obmedzenia počtu delení. Po delení dcérske bunky môžu ostať kmeňovými, alebo sa môžu príslušne diferencovať a špecializovať (vznikne z nich telová bunka, napr. bunka kože alebo svalu).

Bunková diferenciácia je proces, pri ktorom sa z menej špecializovaných buniek stávajú viac špecializované bunky. Diferenciácia prebieha počas vývinu organizmu, kedy sa jednoduchá zygota (bunka, ktorá vzniká po splynutí dvoch pohlavných buniek) mení na komplexný systém tkanív a bunkových typov.

Diferenciácia prebieha tiež v dospelom organizme: zrelé kmeňové bunky sa delia a vytvárajú úplne diferencované dcérske bunky. Počas diferenciácie sa dramaticky mení veľkosť bunky, jej tvar, metabolická aktivita a ďalšie vlastnosti.

Bunková diferenciácia takmer nikdy nezahŕňa zmenu v DNA. Rozličné bunky teda môžu mať veľmi odlišné vlastnosti a pritom rovnaký genóm.

Pluripotentná bunka

Pluripotentná bunka je bunka, schopná diferencovať sa na všetky typy buniek dospelého organizmu. Pluripotentné bunky sú embryonálne kmeňové bunky. 

Totipotentná bunka

Totipotentná bunka je bunka, schopná diferencovať sa vo všetky typy buniek, vrátane buniek tkaniva placenty. Totipotentnou bunkou je iba zygota a z nej vzniknuté blastoméry (bunky vznikajúce bezprostredne delením zygoty).

Meradlo progresívnosti rakoviny

V bunkovej patológii je úroveň bunkovej diferenciácie používaná ako meradlo progresívnosti rakoviny. Stupeň diferenciácie je ukazovateľom toho, nakoľko je bunka v tumore diferencovaná (čím menej diferencovaná, tým je horšia prognóza).

Telové (somatické) bunky formujú telo. Patria k nim všetky typy buniek mimo zárodočných a kmeňových buniek. Špecializujú sa z kmeňových buniek na bunky výsledného tkaniva alebo orgánu, aby mohli vykonávať svoju špecifickú funkciu. Tvoria všetky tkanivá a orgány ľudského tela. Každá z telových buniek má svoju špecifickú stavbu a funkciu. Každá je jedinečná, obsahuje genetickú informáciu daného jedinca a je špecializovaná na vykonávanie funkcie orgánu, ktorý formuje.

Telové bunky

K telovým bunkám sa zaraďujú nervové bunky, krvné bunky, bunka spojiva, svalové bunky, bunky epitelu, bunky kože, bunky žalúdka, hrubého čreva, tenkého čreva, pľúc, pečene, sleziny, srdca, sliznice ústnej dutiny, mozgu, maternice, obličiek, slizníc, oka a ďalších orgánov a tkanív ľudského tela.

Špecializácia

Ľudské bunky sú rôznorodé a jedinečné. Každý orgán tela potrebuje na svoje formovanie a vykonávanie životných funkcií jemu špecifické bunky (bunka žalúdka nenahradí svojim vzhľadom, vlastnosťami a funkciou pľúcnu ani inú bunku tela). 

V ľudskom tele sa nachádzajú 2 typy nervových buniek: 

Neurón

Neurón je základnou stavebnou a funkčnou jednotkou nervového tkaniva. Skladá sa z tela a z vodivých výbežkov. Výbežky neurónu sú dendrity a axón. Dendrity sú kratšie výbežky, prijímajúce vstupnú informáciu (nervový vzruch) z vedľajšieho neurónu. Axón je výbežok, vedúce informáciu (nervový vzruch) od tela neurónu a prenášajúci túto informáciu na ďalší neurón. Kontakty medzi neurónmi navzájom a medzi neurónmi a inými bunkami zabezpečujú synapsy. Sú to  zakončenia neurónov, v ktorých dochádza k samotnému prenosu vzruchu. Zo synapsy sa vylučujú neurotransmitery, prenášajúce nervový impulz.

Neuroglia

Neuroglia sú podporné nervové bunky. Spolu s neurónmi tvoria nervové tkanivo. Okrem podpornej funkcie majú aj vyživovaciu, regeneračnú a ochrannú funkciu. Niektoré typy neuroglie majú schopnosť fagocytovať poškodené nervové bunky. Neuroglia sú hlavnou zložkou bielej hmoty mozgu a miechy a predstavujú až 90% všetkých buniek nervového systému.

Neurón - telo neurónu, krátke výbežky - dendrity, dlhý výbežok - axón

Medzi kostné bunky sa zaraďujú: 

Osteocyty

Osteocyty sú kostné bunky, zúčastňujúce sa na uvoľňovaní minerálnej zložky z kostného tkaniva, čím sa podieľajú na regulácii hladiny vápnika v krvi. Osteocyt predstavuje pokojové štádium ďalšieho typu kostných buniek - osteoblastov. 

Osteoblasty 

Osteoblasty sa zúčastňujú na tvorbe základnej kostnej hmoty, ktorú produkujú v podobe prekurzorov. Po vytvorení medzibunkovej hmoty, ktorou sa obklopia, sa menia na osteocyt. 

Osteoklasty 

Osteoklasty sú obrovské bunky, ktoré sú schopné rozpúšťať a resorbovať kostné tkanivo.

Základnou bunkou chrupky je chondrocyt. Je obklopený medzibunkovou hmotou, do ktorej sa vnára množstvom svojich výbežkov. Nezrelá forma chondrocytu sa označuje ako chondroblast. 

Tuková bunka (adipocyt) sa vo väzive vyskytuje buď jednotlivo alebo v malých skupinách. Má schopnosť vytvárať a hromadiť tuk, a to buď v jednej veľkej vakuole alebo v podobe množstva menších vakuol. Tukové bunky, ktoré hromadia tuk v jednej veľkej vakuole utvárajú biele tukové tkanivo. Ide o bežný typ tukového tkaniva, vyskytujúceho sa v tele. Tukové bunky, zložené z množstva malých vakuol, sú súčasťou hnedého tuku, ktorý sa vyskytuje hlavne u novorodencov. 

Základnou bunkou väziva je fibroblast. Má vretenovitý alebo hviezdicovitý tvar s výbežkami a oválne bunkové jadro. Je mitoticky aktívny (delí sa) a zaraďuje sa medzi kmeňové bunky. Produkuje stavebné zložky medzibunkovej hmoty. Jeho pokojové štádium sa nazýva fibrocyt.

Fibroblasty pri poškodení tkaniva migrujú do poškodenej oblasti a produkujú prevažne kolagén. Môžu sa v prípade potreby meniť na rôzne iné bunky - bunky hladkého svalu, tukové bunky, chondrocyty, osteocyty a iné.

Črevná bunka

Pohlavné bunky (gaméty) sú osobitý typ buniek, z ktorých sa vyvíja nový jedinec. Poznáme 2 typy pohlavných buniek: 

- vajíčka - ženské pohlavné bunky

- spermie - mužské pohlavné bunky

Vajíčko

Vajíčko (ovum) je ženská pohlavná bunka, z ktorej sa po oplodnení spermiou vyvíja nový jedinec. Má guľovitý tvar a patrí medzi najväčšie bunky tela. Vajíčka sú uložené v ženských pohlavných orgánoch vaječníkoch a dozrievajú počas puberty. Pri narodení sa vo vaječníku nachádza 700 000 nezrelých vajíčok (folikulov). Ich počet sa postupne zmenšuje a do puberty ich zostáva asi 300 000.

Spermia

Spermia je mužská pohlavná bunka, uložená v mužských pohlavných orgánoch semenníkoch. Je schopná oplodniť ženské vajíčko a patrí k najmenším bunkám tela. Skladá sa z tela, krčka a bičíka, umožňujúceho jej pohyb. Životnosť spermie po ejakulácii je 30 sekúnd až 6 dní (v závislosti od podmienok prostredia).