Snímanie EKG

Definícia

Elektrokardiografia (EKG) je základná vyšetrovacia metóda v kardiológii. Jej hlavným princípom je snímanie elektrických srdcových aktivít a ich vyhodnocovanie pomocou elektrokardiogramu (zaznamenaná krivka EKG).  

Snímanie EKG

EKG prístroj má 10 elektród, ktoré sa nakladajú na telo. Obsahuje 4 končatinové elektródy, ktoré sa upínajú na končatiny a 6 hrudných elektród, ktoré sa prisajú na hrudník. 

Končatinové elektródy

Končatinové elektródy sa upínajú na zápästia a členky. Červená elektróda sa upína na pravú ruku, žltá na ľavú ruku, zelená na ľavú nohu a čierna na pravú nohu. Čierna elektróda slúži na uzemnenie (nesníma elektrickú aktivitu srdca). Pomocou 3 končatinových elektród generuje EKG prístroj na papieri 6 EKG zvodov: končatinové zvody I, II, III, aVL, aVF, aVR.

Holter monitorovanie

Pri diagnostike porúch rytmu srdca a sledovaní stavu srdcového svalu je potrebné dlhodobejšie sledovanie. To sa vykonáva pomocou tzv. Holterovho monitorovania, ktoré sníma EKG kontinuálne v priebehu 24 hodín (cez deň i počas noci a v priebehu bežných denných aktivít).

EKG krivka

Záznam EKG sa nazýva elektrokardiogram. Dráha šírenia elektrických potenciálov v srdci má špecifický charakter a vytvára typické výchylky - vlny, kmity a línie, ktoré zodpovedajú fáze srdcového cyklu.

Na EKG zázname pozorujeme nasledujúce výchylky:

P vlna 

P vlna je obrazovým záznamom fázy, kedy v srdci dochádza k depolarizácii (sťahu) predsiení.

PQ interval 

PQ interval je interval, počas ktorého sa vzruch z predsiení prevedie na srdcové komory. Je to úsek na EKG krivke od začiatku vlny P po začiatok QRS komplexu.

QRS komplex

QRS komplex je obrazovým záznamom depolarizácie srdcových komôr (sťah srdcových komôr). Tvoria ho 3 výchylky: Q (negatívna), R (pozitívna) a S (negatívna).

T vlna

T vlna nasleduje za QRS komplexom a predstavuje repolarizáciu srdcových komôr (relaxácia srdcových komôr).

U vlna 

U vlna nie je konštantná (nemusí byť a EKG zázname zobrazená). Jej pôvod nie je úplne objasnený.  

Hodnotenie EKG

Hodnotenie EKG záznamu umožňuje odhaľovať arytmie, ako prejavy porúch tvorby a vedenia vzruchu. Významnú úlohu hrá tiež pri zisťovaní ischemických zmien, lokalizácie a štádia infarktu myokardu. Zmeny na EKG nachádzame buď vo všetkých zvodoch alebo len v jednom, či skupine zvodov, ktoré spolu vzhľadom k anatómii srdca súvisia. Hodnotenie EKG záznamu sa skladá z desiatich bodov a zahŕňa hodnotenie:

1. Akcie srdca

Akcia srdca sa určuje na základe vzdialeností jednotlivých QRS komplexov. Ak sú ich vzdialenosti v celej dĺžke EKG približne rovnaké, akcia srdca je pravidelná. Ak sa odlišujú, je nepravidelná.

2. Srdcového rytmu

Pokiaľ vzruch začína v SA uzle, ide o sínusový rytmus (normálny stav). Vzruch však môže vychádzať aj z ďalších častí prevodového systému srdca, napr. z AV uzla (komorový rytmus).

3. Srdcovej frekvencie

Pre výpočet srdcovej frekvencie sa na EKG počítajú štvorčeky (1 malý štvorček = 40ms, 1 veľký štvorec = 200ms). Normálna srdcová frekvencia je 60 - 90 / min.

4. Vlny P

Fyziologické EKG vždy obsahuje vlnu P, ktorá je odrazom depolarizácie predsiení. V prípade jej chýbania sa jedná o patologické EKG.

5. PQ intervalu

PQ interval je úsek na EKG medzi začiatkom P vlny a začiatkom QRS komplexu. Na normálnom EKG má dĺžku 0,12s - 0,2s. Skracuje sa pri tachykardii a predlžuje pri bradykardii.

6. QRS komplexu

Fyziologické EKG vždy obsahuje QRS komplex. Normálne trvanie QRS komplexu je 120 ms (3 malé štvorčeky) a menej. V prípade abnormalít sa QRS komplex predlžuje.

7. ST úseku

ST úsek je úsek medzi QRS komplexom a vlnou T. Za normálnych okolností je v izoelektrickej línii. Pri popise EKG sledujeme jeho možnú eleváciu alebo depresiu. Depresia je vždy patologická. Vysoká elevácia ST úseku, ktorá priamo prechádza do vlny T sa objavuje pri ischémii (infarkte myokardu), tzv. Pardeeho vlna.

8. Vlny T

Normálna T vlna je rovnakej amplitúdy ako najvyšší kmit QRS komplexu (je konkordantná). Ak tomu tak nie je, je dyskordantná, čo znamená patológiu. Negatívna T vlna je znakom ischémie.

9. QT intervalu

QT interval je vzdialenosť od začiatku QRS komplexu po koniec vlny T. Normálne hodnoty sú od 0,25s do 0,50s. Predĺženie a skrátenie QT intervalu je patologické.

10. Srdcovej osi

Elektrická os je myslená priamka, ktorá u zdravého srdca vychádza zo srdcovej bázy a smeruje k apexu. Možno podľa nej približne určiť polohu srdca. Určuje sa zo zvodov I., II. a III. a fyziologicky sa jej uhol pohybuje medzi hodnotami -30 ° až + 110 °. Ak je uhol väčší ako 110 °, jedná sa o deviáciu osi doprava, pri hodnotách pod -30 ° ide o deviáciu osi doľava.

Patologické EKG - Arytmie

V prípade porúch srdcového rytmu, tzv. arytmií vzniká patologická EKG krivka, ktoré sa odlišuje od fyziologickej normy. EKG krivka má pri patologickom EKG zmenený tvar, ktorý sa hodnotí a diagnostikuje pri EKG vyšetrení. Medzi najčastejšie poruchy srdcového rytmu patria:

Bradykardia

Bradykardiou sa označuje pokles srdcovej frekvencie pod normálne hodnoty (pod hodnotu 50 tepov za minútu v pokoji). Fyziologicky sa vyskytuje u športovcov, v pokoji alebo počas spánku. Môže byť tiež spôsobená zvýšenou aktivitou parasympatika alebo liekmi (betablokátory). Patologická je pri ochorení sínusového uzla (sínusová bradykardia), pri zníženej činnosti štítnej žľazy, pri predávkovaní liekmi alebo pri poruche prevodu vzruchu.

Príznaky

Symptomatológia bradykardie súvisí predovšetkým s prejavmi zníženého prekrvenia mozgu - slabosť, závraty, únavnosť, krátkodobá strata vedomia. Extrémna bradykardia môže viesť k náhlej smrti.

Liečba

Liečba chorobnej bradykardie závisí od vyvolávajúcej príčiny. Ak je príčina v srdci, jedinou trvalou liečbou je trvalá kardiostimulácia, lieky sú z dlhodobého hľadiska neúčinné.

Tachykardia

Tachykardiou sa označuje zvýšenie srdcovej frekvencie nad normálne hodnoty (nad hodnotou 100 tepov za minútu). Väčšinou vzniká ako prirodzená reakcia tela na telesnú a duševnú záťaž. Vtedy je dočasná a chápeme ju ako normálnu. Niekedy však môže byť prejavom srdcových alebo iných ochorení (napr. anémia, zvýšená činnosť štítnej žľazy). Podozrivý je najmä vznik tachykardie v pokoji. Tachykardiu tiež spôsobuje káva, alkohol, nikotín a drogy. 

Príznaky

Najčastejšie sa prejavuje palpitáciami (búšením srdca) a pocitom nedostatku vzduchu. Vzácnejšie sa môže objaviť závrat alebo strata vedomia.

Liečba

Liečba chorobnej tachykardie závisí od vyvolávajúcej príčiny. Ak má tachykardia pôvod v srdci, je nutné užívať betablokátory - znižujú srdcovú frekvenciu.

Extrasystoly

Extrasystoly sú predčasné sťahy svaloviny srdca mimo jeho pravidelného rytmu. Príčinou vzniku extrasystol je vznik výbojov vo svalovine srdca, ktorá za normálnych okolností nie je zdrojom výbojov. Tým, že vznikne abnormálny výboj, je prerušený normálny rytmus, ten sa však ihneď obnoví. Existuje niekoľko príčin vzniku extrasystol. Medzi najčastejšie patrí alkohol, nadmerný príjem kofeínu, vyplavenie adrenalínu, antihistaminiká (lieky proti alergii) a ochorenie srdca.

Príznaky

Extrasystola sa môže prejaviť ako pocit vynechania úderu srdca alebo pocit búšenia srdca.

Liečba

Vo väčšine prípadov nie je nutná, no pri častých extrasystolách a zistenej arytmii je potrebná. Zahrňuje užívanie betablokátorov, vyhýbanie sa činnostiam a látkam vyvolávajúcim extrasystoly alebo v prípade, že hrozia závažné arytmie, katétrovú abláciu zdroja extrasystol v srdci.

Fibrilácia predsiení

Fibrilácia predsiení je arytmia, spôsobená chaotickými vzruchmi, šíriacimi sa prevodovým systémom predsiení. Dôsledkom sú nekoordinované sťahy svaloviny predsiení, ktoré sa javia ako chvenie. Predsiene takto strácajú schopnosť prečerpávať krv, ktorá cez ne len pasívne preteká do komôr a výkonnosť srdca je znížená. Fibrilácia predsiení predstavuje zvýšené riziko tromboemólie. Príčinou fibrilácie predsiení môže byť ischemická choroba srdca, srdcové zlyhanie, chlopňové chyby, vysoký krvný tlak, kardiomyopatie, chronická obštrukčná choroba pľúc a zvýšená činnosť štítnej žľazy. Môže ju tiež vyvolať únava, námaha, nedostatok spánku, alebo kofeín.

Príznaky

Medzi príznaky patrí nepravidelná, prípadne zrýchlená činnosť srdca, celková slabosť alebo pokles fyzickej výkonnosti, prípadne príznaky srdcového zlyhania. 

Liečba

V prípade predsieňovej fibrilácie je dôležité liečiť vyvolávajúce ochorenia a nasadiť antikoagulačnú liečbu ako prevenciu proti tromboembólii (riziko cievnej mozgovej príhody a pľúcnej embólie).

Fibrilácia komôr

Fibrilácia komôr je život ohrozujúca srdcová arytmia, pri ktorej dochádza namiesto koordinovaných sťahov myokardu srdcových komôr k jeho neorganizovanej excitácii, kedy srdce nie je schopné prečerpávať krv a dochádza k zastaveniu krvného obehu. Je to najčastejšie identifikovaná arytmia u pacientov so zástavou srdca. Zastavenie krvného obehu a tým aj dodávky kyslíka do mozgu spravidla vedie do niekoľkých minút k smrti. 

Príčina

Komorová fibrilácia môže vzniknúť z mnohých príčin. Najčastejšie je spojená s ischemickou chorobou srdca a často k nej dochádza následkom akútneho infarktu myokardu. 

Liečba

Prežitie pacientov závisí na okamžitej kardiopulmonálnej resuscitácii, ktorej najpodstatnejšou súčasťou je vonkajšia masáž srdca a elektrická defibrilácia. Neliečená alebo neúspešne liečená komorová fibrilácia prechádza v priebehu asi 15 minút do asystoly - zániku merateľnej elektrickej aktivity srdca.

Flutter predsiení

Flutter predsiení je srdcová arytmia, ktorej pôvodom je abnormálne šírenie srdcového vzruchu srdcovými predsieňami. Dochádza pri ňom k rýchlym sťahom srdcových predsiení, zvyčajne je spojený aj s rýchlou frekvenciou srdcových komôr, čo sa prejaví rýchlym srdcovým pulzom (tachykardiou). Zvyčajne prechádza do fibrilácie predsiení. Spája sa s inými ochoreniami srdca ako ischemickou chorobou srdca, kardiomyopatiou, ochoreniami chlopní, vysokým krvným tlakom a ochorením štítnej žľazy. Podobne ako fibrilácia je rizikovým faktorom tvorby krvných zrazenín.

Príznaky

Najčastejšie sa prejavuje búšením srdca (palpitáciami). Môže viesť k zlyhaniu srdca, čo sa prejaví dušnosťou, nevýkonnosť, bolesťami na hrudi a opuchom dolných končatín.

Liečba

K liečbe sa používajú antiarytmiká, elektrická kardioverzia a antikoagulačná liečba.

Flutter komôr

Flutter komôr je potenciálne letálna srdcová arytmia charakterizovaná extrémne rýchlou, hemodynamicky nestabilnou komorovou tachykardiou (150 - 300 / min). Pri takejto frekvencii už srdce nepracuje ako pumpa. EKG obraz pri fluttri komôr pripomína sínusoidu. Bez liečby vedie k fibrilácii predsiení. Ide o život ohrozujúci stav, vyžadujúci urgentnú liečbu. Vzniká v štrukturálne alebo elektricky poškodenom srdci. Najčastejšou príčinou je infarkt myokardu. Flutter prechádza o niekoľko sekúnd do fibrilácie a o približne 2 minúty do asystólie (zástava srdca).

Liečba

Flutter komôr vyžaduje urgentnú liečbu - defibriláciu.

Infarkt myokardu

Infarkt myokardu je akútna nekróza (odumretie) časti srdcového svalu následkom prerušenia prívodu krvi. Dochádza k nemu náhlym uzáverom srdcovej (koronárnej) tepny, najčastejšie následkom trombózy. Pokiaľ nie je krvný prúd v postihnutej tepne obnovený do 2 hodín, dochádzka k nevratnému poškodeniu svaloviny postihnutej časti srdca. Pre prežitie pacienta je extrémne dôležité infarkt čo najskôr odhaliť na základe jeho typických príznakov a obrazu na EKG. 

STEMI infarkt

STEMI infarkt vzniká pri akútnej oklúzii (uzávere) koronárnej artérie. Nekróza je subepikardiálna, neskôr transmurálna. Na EKG sú prítomné typické ST elevácie - Pardeeho vlna.

NSTEMI infarkt

NSTEMI infarkt vzniká pre stenózu (zúženie) koronárnej artérie. Nekróza je subendokardiálna, nie transmurálna. Na EKG sú prítomné ST depresie.

Liečba 

Nitroglycerín (akútna liečba), trombolýza a chirurgická intrevencia.