Váš text začína práve tu. Kliknite sem a môžete začať písať. Aut odit aut fugit sed quia consequuntur magni dolores eos qui ratione voluptatem sequi nesciunt neque porro quisquam est qui dolorem ipsum quia dolor sit amet consectetur adipisci.

Srdce sa skladá z ľavej a pravej časti, ktoré predstavujú dve oddelené pumpy. Pravé a ľavé srdce sa skladajú z predsiení a komôr. Predsiene a komory sú navzájom oddelené chlopňami: 

- ľavé srdce je oddelené dvojcípou chlopňou
- pravé srdce je oddelené trojcípou chlopňou 

Predsiene prečerpávajú krv smerom do srdca. Komory zase umožňujú prietok krvi zo srdca do pľúc (pravá komora) a systémového obehu (ľavá komora). 

Takto privádzajú ku tkanivám tela okysličenú krv a zabezpečujú ich výživu. 

Srdce prečerpáva krv dvoma krvnými obehmi. Zabezpečuje tak okysličovanie odkysličenej krvi v pľúcach a odovzdávanie okysličenej krvi tkanivám tela.

Malý krvný obeh (pľúcny)

pravá srdcová komora  →  pľúcna tepna  →  pravá a ľavá pľúcna tepna  →  pravé a ľavé pľúce  →  4 pľúcne žily  →  ľavá srdcová predsieň 

Malý krvný obeh zabezpečuje okysličovanie odkysličenej krvi. Z tela prichádza do pravej predsiene odkysličená krv. Tá sa presúva do pravej srdcovej komory. Pravá srdcová komora odkysličenú krv prečerpáva pľúcnymi tepnami do pľúc, kde dochádza k jej okysličovaniu (naväzovaniu kyslíka na červené krvinky - erytrocyty). Okysličená krv z pľúc ďalej prechádza pomocou 4 pľúcnych žil späť do srdca cez ľavú srdcovú predsieň.

Veľký krvný obeh (systémový)

ľavá srdcová komora  →  srdcovnica (aorta)  →   telo  →  horná a dolná dutá žila  →  pravá srdcová predsieň 

Veľký krvný obeh zabezpečuje presun okysličenej krvi do tela. Po okysličení v pľúcach prechádza krv z ľavej predsiene do ľavej komory, odkiaľ je vypudzovaná do systémového obehu. Srdce krv vypudzuje cez srdcovnicu aortu. Odtiaľto sa krv dostáva pomocou vetiev aorty a ďalších tepien k jednotlivým orgánom a tkanivám tela. Aorta sa delí na svoje vetvy, tie sa delia na menšie tepny a vlásočnice (kapiláry) - najtenšie koncové cievy, ktoré vytvárajú hustú sieť a odovzdávajú okysličenú krv do koncových častí tela (orgánov a tkanív). Tkanivá a orgány sa okysličia a obohatia sa živinami, hormónmi a ďalšími látkami, ktoré so sebou nesie krv. 

Z tkanív následne kapiláry prechádzajú do žíl a odvádzajú odpadové produkty a oxid uhličitý. Odpadové produkty sa odbúravajú obličkami, odkysličená krv smeruje opäť k srdcu, kam sa dostáva hornou a dolnou dutou žilou. Do srdca vstupuje pravou predsieňou. Odtiaľ krv ďalej prechádza do pravej komory a pľúcnymi tepnami do pľúc, kde sa okysličuje. 

Koncové tepny, kapiláry (vlásočnice), žily - detail  - OBRÁZOK!!

Typy srdcového svalu

Rozlišujeme 3 typy srdcového svalu:

- predsieňová svalovina
- komorová svalovina

Predsieňová komorová svalovina sa kontrahuje podobne ako kostrový sval, no ich kontrakcia trvá dlhšie a má synciálny charakter. Hlavnou úlohou komorovej a z časti i predsieňovej svaloviny je vykonávať kontrakciu a pomocou nej prácu a tak zabezpečovať plnenie srdca a následné vypudzovanie krvi.

- špeciálna excitačná (vzrušivá) svalovina

 Špeciálna excitačná (vzrušivá) svalovina zabezpečuje prevod srdcových vzruchov, ktoré kontrahujú srdcový sval (myocard).

Vlastnosti srdcového svalu

Excitabilita (dráždivosť) 

Schopnosť srdca reagovať kontrakciou na vnútorné alebo vonkajšie podnety.

Kontraktilita

Schopnosť srdca reagovať na podnet kontrakciou - mechanickou akciou srdca.

Vodivosť

Schopnosť prenášať vzruch do všetkých buniek srdcového svalu.

Automatickosť a rytmickosť

Schopnosť srdca vytvárať vzruchy automaticky v pravidelnom rytme aj po jeho vybratí z organizmu. Na tvorbu automatických a pravidelných rytmov slúži prevodový systém srdca.

Činnosť srdca zabezpečuje špeciálny prevodový systém srdca, ktorý je samovzrušivý, t.j. sám vytvára vzruchy, ktoré kontrahujú srdcovú svalovinu a umožňujú tak stiahnutie/roztiahnutie srdca, čerpanie krvi z telového obehu a jej vypudzovanie smerom k tkanivám. Prevodový systém srdca tvoria:

Sínusový uzol (nodus sinoatrialis)

Sínusový uzol je drobný elipsoidný útvar uložený v pravej predsieni. Je to práve sínusový uzol, v ktorom vzniká vzruch a šíri sa k ostatným častiam srdca. 

Átrioventrikulárny uzol (nodus atrioventricularis)

Zo sínusového uzla prechádza vzruch do átrioventrikulárneho uzla, ktorý sa nachádza medzi predsieňami a komorami. Tu sa impulzy z predsiene na krátky čas zadržia a prechádzajú do komôr.

Hissov zväzok

Z átrioventrikulárneho uzla sa prenášajú vzruchy ďalej na Hissov zväzok, ktorý pokračuje na ľavej a pravej strane komorového septa ako ľavé a pravé Tawarove ramienko. 

Tawarove ramienka

Z Hissovho zväzku pokračujú vzruchy po pravom a ľavom Tawarovom ramienku, ktoré obklopujú komorové septum.

Purkyňove vlákna

Z Tawarových ramienok prechádza vzruch do Purkyňových vlákien, ktoré vedú srdcové impulzy do všetkých častí komôr.

Šírenie srdcového vzruchu - obrázok !!!!!!!!!!

Každá činnosť srdca začína spontánnou tvorbou vzruchu v sínusovom uzle, ktorý prechádza rýchlo cez obe predsiene, predsieňokomorový zväzok do komôr. Predsiene sa kontrahujú o niečo skôr ako komory (oneskorenie o cca  O,1 s). Činnosť srdca sa skladá z:

Diastola

Diastola je časom relaxácie srdcového svalu, počas ktorej sa srdce plní krvou.

Systola

Systola predstavuje čas kontrakcie srdcového svalu, kedy sa krv vypudzuje von zo srdca.

Systola a diastola sa pravidelne opakujú.

Činnosť srdcových chlopní

Atrioventrikulárne chlopne

Atrioventrikulárne chlopne (trikuspidálna a bikuspidálna chlopňa) zabraňujú spätnému toku krvi z komôr do predsiení počas systoly.

Aortálna a pulmonálna chlopňa

Aortálna a pulmonálna chlopňa znemožňujú tok krvi z aorty a pľúcnych tepien do komôr počas diastoly. 

Cez aortálnu a pulmonálnu chlopňu prechádza krv rýchlejšie ako cez átrioventikulárne chlopne a zatvárajú sa v porovnaní s nimi hlučnejšie. Chlopne sa otvárajú a zatvárajú pasívne (zatvárajú sa vtedy, keď lakový gradient tlačí krv naspäť, a otvárajú sa vtedy, keď tlakový gradient tlačí krv dopredu).

Pri počúvaní srdca fonendoskopom počujeme zvuky, ktoré sú spôsobené zatváraním srdcových chlopní. Tieto zvuky nazývame srdcovými ozvami. Poznáme 4 srdcové ozvy:

1. srdcová ozva (systolická)

Prvá srdcová ozva vzniká zatváraním átrioventrikulárnych chlopní pri kontrakcii komôr (systole). 

Najlepšie ju počuť nad hrotom srdca (činnosť mitrálnej chlopne) a pri úpone 5. rebra parasternálne vpravo, prípadne vľavo (činnosť trikuspidálnej chlopne).

2. srdcová ozva

Druhú srdcovú ozvu počuť na konci systoly, keď sa zatvára aortálna a pulmonálna chlopňa.

Najlepšie je počuteľná na báze srdca v 2. medzirebrí parasternálne vľavo (činnosť pulmonálnej chlopne) a vpravo (činnosť aortálnej chlopne).

3. srdcová ozva

Niekedy možno počuť tretiu srdcovú ozvu, ktorej zvuk spôsobuje vibrácia pri plnení komôr. 

4. srdcová ozva

Niekedy možno zaznamenať i štvrtú srdcovú ozvu, ktorá je spôsobená kontrakciou predsiení.

Srdcová frekvencia je rýchlosť akou bije srdce. Vyjadruje sa v počtoch srdcových sťahov za minútu. 

Normálna hodnota - 70 - 80 pulzov / min

Priemerný srdcový pulz má hodnotu približne 72 úderov za minútu. 

Bradykardia (spomalený pulz) - pod 60 pulzov / min

Obvykle u ľudí s dobrou fyzickou kondíciou a u športovcov, ktorých srdcia sú schopné prečerpať väčšie množstvá krvi – hodnota sa môže pohybovať aj okolo 40 úderov za minútu.

Tachykardia (zrýchlený pulz) - nad 90 pulzov / min

Srdcový tep sa za bežných okolností zvyšuje pri námahe a zvýšenej záťaži, alebo napríklad pri strese. 

Zmena pulzu (tachykardia, bradykardia) môže súvisieť so zmenami zdravotného stavu. Preto je meranie pulzu rutinnou vyšetrovacou metódou dôležitou pre stanovenie lekárskej diagnózy.  

Vývrhový objem srdca

Vývrhový objem srdca predstavuje množstvo krvi vypudenej srdcom pri systole do systémového obehu. Hodnota vývrhového objemu je 70 ml.

Minútový objem srdca

Keďže normálna srdcová frekvencia sa pohybuje v rozmedzí 70 - 80 pulzov za minútu a hodnota vývrhového objemu predstavuje 70 ml, hodnota minútového objemu srdca prestavuje cca 5,5 l.

Hormonálne srdce regulujú predovšetkým katecholamíny (adrenalín, noradrenalín), ktoré sa uvoľňujú z drene nadobličiek pri rôznych stresových podnetoch (bolesť, strach, hypotenzia, hypoglykémia, podchladenie a pod.)

Adrenalín

Adrenalín spôsobuje dilatáciu (rozširovanie) tepien srdca (i ciev v kostrových svaloch a pľúcach) a zabezpečuje tak lepší prietok krvi. Naopak vyvoláva kontrakciu (zúženie) ciev v koži, slizniciach a obličkách, kde sa týmto spôsobom obmedzí prietok krvi. 

Noradrenalín

Noradrenalín má na cievy vazokonstrikčný účinok (zužuje ich) a zvyšuje tak systolický tlak.

Tyroxín

Srdce ovplyvňujú i hormóny štítnej žľazy. Zvyšujú citlivosť srdca na katecholamíny. Vplyvom tyroxínu sa zvyšuje excitabilita (vzrušivosť) srdca, čo sa prejavuje zvýšenou frekvenciou. Kontrakčná sila srdca sa zvyšuje už pri miernom zvýšení hormónu, jeho vysoké koncentrácie však majú opačný efekt.

Pri porušení rovnováhy medzi sympatikom a parasympatikom v zmysle prevahy sympatika sa zvyšuje sila a rýchlosť srdcových kontrakcií, pričom sa komory lepšie vyprázdňujú, čím sa zvyšuje výkon srdca.

Na činnosť srdca nevplývajú iba hormóny, rovnako naň vplýva i autonómny nervový systém.

Vplyv sympatikového nervového systému

Sympatikový nerový systém zvyšuje frekvenciu výbojov sínusového uzla, rýchlosť vedenia vzruchov, vzrušivosť vo všetkých častiach srdcového svalu, ako aj silu kontrakcie. Maximálna stimulácia sympatikom môže zvýšiť srdcovú frekvenciu trojnásobne a silu srdcových kontrakcií dvojnásobne.

Vplyv parasympatikového nervového systému

Parasympatikový nervový systém má za následok spomalenie rytmu sínusového uzla a zníženie vzrušivosti prevodového systému srdca. Spomaľuje prenos vzruchu do komôr. Pri silnejšej stimulácii vágového nervu môže dôjsť k zastaveniu činnosti srdca (vágová smrť).

Cievy sú duté trubice, ktorými prechádza krv ku tkanivám a orgánom a zabezpečuje tak príjem živín a odvádzanie odpadových produktov. Poznáme 3 základné typy ciev:

1. Tepny (artérie)

Tepnami preteká k orgánom a tkanivám okysličená krv zo srdca a zabezpečuje tak ich výživu.

Tepna má pevnú a pružnú stenu. Vedie okysličenú krv. Výnimkou je pľúcny kmeň a pľúcne tepny, ktoré vedú odkysličenú krv z pravej komory do pľúc. Tlak krvi v tepnách je vysoký, po poranení krv strieka. Steny tepien sa pri každom údere rozťahujú a sťahujú, to znamená že vzniká pulz (tep). Tepny sú uložené hlbšie ako žily a neobsahujú chlopne.

2. Vlásočnice (kapiláry)

Vlásočnice predstavujú koncovú časť cievneho systému, ktorá priamo zabezpečuje výživu orgánov a tkanív a spätný odvod odpadových látok.

3. Žily (vény)

Žily sú cievy, ktorými preteká odkysličená krv z orgánov a tkanív smerom k srdcu, kde sa okysličuje. Výnimku prestavuje pľúcnej žila (ústiaca do ľavej predsiene) ktorá vedie odkysličenú krv (súčasť malého - pľúcneho obehu). 

Steny žíl sú tenké, svojou stavbou sú podobné tepnám. Žily v dolnej polovici tela a v horných končatinách majú chlopne, ktoré zabraňujú spätnému toku krvi spôsobenému gravitáciou. 

Svalová pumpa - kontrakciami kostrových svalov sa stláčajú žily, ktoré prebiehajú priamo v nich alebo v ich okolí. V stlačených žilách sa zvyšuje tlak, ktorý vytláča krv pomocou venóznych chlopní smerom k srdcu.

Zloženie tepien a artérií

Stena tepien a artérií obsahuje 3 vrstvy:

1. vnútorná vrstva (tunica intima)

Vnútornú vrstvu ciev tvorí endotel (vnútorná výstelka ciev a dutých orgánov) a vrstva spojiva.

2. stredná vrstva (tunica media)

Stredná vrstva predstavuje vrstvu hladkej svaloviny, u tepien je silnejšia (hrubšia).

3. vonkajšia vrstva (tunica adventitia)

Vonkajšia vrstva predstavuje vrstvu elastického spojiva a väziva.

Pulz (tep) je vlnenie cievnych stien, ktoré vzniká ich napnutím a zrýchlením prúdenia krvi, čo je spôsobené tlakovou vlnou vyvolanou vypudením krvi z ľavej srdcovej komory do aorty, odkiaľ sa šíri ďalšími tepnami do celého tela. V lekárstve séria týchto vĺn súvisí s pojmami srdcový rytmus a srdcová frekvencia. 

Pulz je možné nahmatať na väčších tepnách umiestnených blízko pod povrchom tela; najčastejšou tepnou pre meranie pulzu je krčná tepna (a.carotis), vretenná tepna (a. radialis), zápästná tepna (a. ulnaris). Pri nedostatočnom dokrvovaní horných končatín sa používa na meranie pulzu pažná tepna (arteria brachialis) a na dolných končatinách stehenná tepna (arteria femoralis).

Normálna hodnota -  70 - 80 pulzov / min

Odchýlky - viď. srdcová frekvencia (bradykardia, tachykardia)

Dôležitou diagnostikou metódou v klinickej praxi je meranie tlaku krvi. Rozlišujeme:

Systolický tlak krvi

Systolický tlak krvi je maximálny tlak krvi na vrchole systoly komory srdca. 

Diastolický tlak krvi

Diastolický tlak krvi je maximálny tlak v čase disatoly.

Stredný tlak krvi

Stredný tlak krvi predstavuje priemerný tlak v priebehu celého srdcového cyklu.

Hodnoty krvného tlaku

Tlak krvi sa najčastejšie udáva v milimetroch ortuťového stĺpca (mm Hg). Platí, že 100 mm Hg = 13,3 kPa.

Fyziologická hodnota krvného tlaku - 120/80 mm Hg

Normálne hodnoty tlaku v pokoji sú približne 120/80 mm Hg (systolický tlak 120, diastolický 80 mm Hg). U detí sú hodnoty tlaku nižšie. Počas spánku sa môže hodnota tlaku znížiť až na hodnoty 70/40 mm Hg.

Vysoký krvný tlak (hypertenzia)

Za vysoký krvný tlak sa považuje opakovane zistené zvýšenie tlaku krvi na hodnoty 140/90 mm Hg a vyššie pri aspoň 2 z 3 meraní v ambulancii. Vysoký krvný tak predstavuje kardiovaskulárne riziko.

Nízky krvný tlak (hypotenzia)

O hypotenzii zvyčajne hovoríme, ak je systolický krvný tlak nižší ako 90 mm Hg. Sú však ľudia (napríklad drobnej postavy), ktorí majú trvalo nižšie hodnoty krvného tlaku bez toho, aby im to spôsobovalo zdravotné ťažkosti alebo riziká.