Koža je najväčším orgánom ľudského tela. Pokrýva celý jeho povrch a oddeľuje vonkajšie prostredie od vnútorného prostredia, s ktorým je tesne prepojená početnými nervovými, humorálnymi a funkčnými spojeniami.

Plocha kože závisí od veľkosti tela, u dospelého človeka predstavuje približne 1,6 - m2. Hmotnosť kože je približne 4,5 kg. Hrúbka kože je na rôznych miestach tela odlišná. Priemerne má 1 -2 mm, najtenšia je na očných mihalniciach (0,1 mm), najhrubšia je na stupajach a dlaniach rúk (3,6 mm).

Vrstvy kože

- pokožka (epidermis)

- zamša (dermis) 

- podkožné väzivo (hypodermis)

Pokožka (epidermis) je vonkajšou, ochrannou vrstvou kože. Skladá sa z buniek kože. Neobsahuje žiadne krvné ani lymfatické cievy.  Bunky epidermis tvoria 5 vrstiev, neustále sa obmieňajú a ich životnosť je približne  3 - 4 týždne. Najhrubšou je základná vrstva - stratum bazale. Práve stratum bazale zabezpečuje neustálu obnovu buniek kože. Bunky epidermis rohovatejú. Najvrchnejšia vrstva kože sa skladá z niekoľkých vrstiev zrohovatených plochých bezjadrových buniek obsahujúcich keratín, ktoré sa sústavne opotrebúvajú a odlupujú. Za život človek stratí asi 18 kg odumretej kože. 

Deriváty kože

Derivátmi kože sú zrohovatené útvary (vlasy, chlpy, nechty) a kožné žľazy.

Vlasy

Vlasy (pili) sú dvojakého typu: terminálne a velusové. Terminálne vlasy sú dlhé alebo krátke, velusové sú krátke, jemné, pápernaté, nepigmentované, rastú po celom tele a nie sú dlhšie ako 2 cm. Vlasy sú vnorené do vlasových folikulov, ktoré vznikajú počas embryogenézy vchlípením epidermy do kória.

Vlas sa skladá z vlasovej cibuľky (bulbus), z kratšej koreňovej časti prebiehajúcej šikmo k povrchu kože a zo vzdušnej časti vyčnievajúcej nad úroveň kože. Vlas denne narastie približne o 1,35 mm. K vlasovému folikulu sa pripája hladký sval, ktorý vlas vzpriamuje (zimomriavky). 

Celkový počet vlasov je približne 100 000. Z tohto počtu denne vypadáva priemerne 100 vlasov. 

Nechty

Nechty sú platničky zo zrohovatených buniek. Vyrastajú z nechtového lôžka viditeľného ako polmesiačikovité vyjasnenie proximálneho konca nechta. Pod nechtovou platničkou sa nachádza nechtové lôžko. Nechty denne rastú priemerne o 0,1 mm, na nohách 2 - 3 krát pomalšie ako na rukách.

Úlohou nechtov je predovšetkým chrániť koncové články prstov pred mechanickými vplyvmi a sú dôležité aj pre uchopovanie drobných predmetov. 

Dermis je silná, elastická, prostredná vrstva kože hrubá 0,5 - 2,5 mm. Jej horná časť vytvára oproti epidermis prstovité výbežky - papily, do ktorých vybiehajú kapiláry. Týmto spôsobom sa zabezpečuje výživa epidermis. Spodná vrstva zamše obsahuje krvné a lymfatické cievy, nervy bulby vlasových folikulov spojené s mazovými žľazami a klbká potných žliaz.

Dermis sa skladá z gélovej substancie, v ktorej sú uložené kolagénové, retikulárne a elastické vlákna a bunky. Povrchová časť obsahuje riedku sieť kolagénových vlákien, hustejšiu sieť elastických vlákien a veľa buniek. Spodná časť obsahuje málo buniek a skladá sa predovšetkým z hustých zväzkov kolagénových vlákien a malého množstva elastických vlákien.

Štiepateľnosť kože a jej význam pri hojení kože (po rezoch)

Vlákna v dermis sú usporiadané do zväzkov, ktoré sa navzájom prepletajú a šikmo krížia, čo podmieňuje tzv. štiepateľnosť kože. Smer zväzkov možno určiť štiepnymi čiarami, ktoré sú dôležité z hľadiska hojenia rán. Rezy v koži vedené v smere štiepnych čiar zanechávajú veľmi nenápadné jazvy. 

Kolagén a starnutie pleti

Kolagénové vlákna sa spájajú s reťazcami mukopolysacharidov a tvoria komplexy s vysokou schopnosťou viazať vodu (hyaluronany). To zabezpečuje vysoké vnútorné napätie a pevnosť mladej kože. S pribúdajúcim vekom koža starne a schopnosť dermis vytvárať tieto komplexy sa znižuje, čím sa znižuje aj jej schopnosť viazať vodu, v dôsledku čoho je koža ochabnutá a náchylnejšia na tvorbu vrások. 

Hypodermis tvorí riedke podkožné väzivo, v ktorom sú uložené tukové bunky s vysokým obsahom tukov, najmä triacylglycerolov.

Farba kože závisí v prvom rade od množstva tmavohnedého pigmentu melanínu v melanocytoch uložených medzi bazálnymi bunkami epidermis. Jeden melanocyt pripadá približne na 10 buniek bazálnej vrstvy. Čím je pigmentu viac, tým je koža tmavšia. 

Na farbu kože vplýva I krv pretekajúca drobnými cievami. Zmeny farby kože sú často cenným a citlivým diagnostickým ukazovateľom porúch organizmu. 

Koža plní rozličné životne dôležité funkcie. 

1. Ochranná funkcia kože

Koža zabezpečuje integritu organizmu. Oddeľuje vonkajšie prostredie od vnútorného. Má funkciu obalu a ochrany iných tkanív a hlbšie uložených orgánov.  Chráni organizmus pred vysychaním tkanív a rozličnými fyzikálnymi vplyvmi (mechanické vplyvy, žiarenie) a chemickými škodlivinami.

Koža obsahuje tzv. ochranný plášť. Ten sa skladá z vody, bielkovín a tukov. pH ochranného filmu je 4,5 - 6. Takéto pH slúži ako ochrana pred účinkom slabých kyselín a zásad. Ochrana kože pred vysychaním závisí od kvality ochranného plášťa. Podmieňuje ju metabolizmus pokožky, tvorba a zloženie mazu a potu. Maz, ktorý sa tvorí v mazových žľazách sa okamžite mieša s potom a spolu vytvárajú ochranný film. Pretože zle prepúšťa vodu, chráni kožu pred vysychaním a vo vode pred napučaním.

Povrchové buky kože sa vyznačujú nízkou vodivosťou tepla, čím chránia organizmus pred stratami tepla.

Ochranu pred chemickými vplyvmi zabezpečujú bunky obsahujúce keratín, ktorý je zo všetkých kožných látok chemicky najstabilnejší.

2. Ochrana pred žiarením

Ochranu pred žiarením zabezpečuje kožný pigment melanín, ktorý pohlcuje ultrafialové lúče. V dôsledku toho pribúda v pigmentových bunkách melanín. Vyskytuje sa buď v redukovanej forme (hnedá farba) alebo oxidovanej forme (červená farba). 

Tvorbu melanínu ovplyvňujú vonkajšie i vnútorné faktory. Z vnútorných faktorov ide o stály prísun vitamínu A a B, správnu výživu, normálnu funkciu obličiek a vplyvy nervového systému. K vonkajším faktorom zaraďujeme UV žiarenie, teplo a niektoré chemické látky.

3. Imunitná funkcia kože

Vlastná ochrana organizmu pred mikroorganizmami sa začína už na kožnom povrchu. Špeciálne mastné kyseliny z mazových žliaz a sekréty niektorých baktérii patriacich k fyziologickej kožnej flóre zabraňujú rastu plesní a baktérii a zároveň zabraňujú aj vnikaniu mikroorganizmov do tela. Aj enzýmy nachádzajúce sa v pote (lyzozým) dokážu zničiť bunkové steny baktérií. Životnosť baktérií koža obmedzuje i svojím kyslím pH. 

Kože predstavuje aktívny prvok v imunitnom systéme. Mnoho cudzorodých látok sa dostáva do organizmu práve cez kožu a imunitná reakcia sa často vyvinie už na mieste. Ak cudzorodá látka prenikne prvou obrannou bariérou kože v dôsledku poranenia, okamžite zareaguje kožný imunitný systém za účasti množstva buniek. Z buniek imunitného systému sa v koži nachádzajú T- lymfocyty a makrofágoch. Bunky kože však obsahujú i svoje vlastné imunitné bunky, tzv. Langerhansove bunky. 

Koža je schopná tvoriť protiláty. Tvorba protilátok v koži sa využíva v diagnostickýh testoch (napr. testy na alergény).

Koža zabezpečuje ochranu proti infekcii aj autodezinfekčnými procesmi. Základnú úlohu tu plnia mastné kyseliny kožného mazu, kyslé pH a nízka vlhkosť. Príliš časté umývanie kože mydlom znižuje jej alkalicko - neutralizačnú schopnosť a zvyšuje riziko množenia mikoorganizmov. 

4. Depotná funkcia kože

V podkožnom väzive kože sa nachádza voda a tuk. Povrchový tukový obal zaobľuje telesný povrch, zmenšuje straty tepla a zároveň predstavuje významnú energetickú rezervu. V koži sa uskladňujú aj vitamíny rozpustné v tukoch a niektoré anorganické látky , najmä NaCl. V koži sa nachádzajú početné cievy. Koža teda predstavuje i rezervoár krvi, ktorý sa v prípade potreby presúva k iným častiam tela.

5. Termoregulačná funkcia kože

Jednou zo základných funkcií kože je spoluúčasť na termoregulácii. Zrohovatená vrstva epidermy a najmä podkožný tuk zabezpečujú tepelnú izoláciu tela. 

Zmeny tepelných vlastností kože závisia predovšetkým od prietoku krvi (vedenie tepla krvou je lepšie ako tkanivami). Zmeny prekrvenia kože pri rozširovaní alebo zužovaní ciev slúžia na úpravu odovzdávania tepla do okolia. 

Na termoregulácii sa významne podieľa i vylučovanie potu. Odparením potu sa z organizmu odoberie veľké množstvo tepla. Vylučovanie potu je úmerné zvýšenej vonkajšej teplote, zvýšenej produkcii tepla pri namáhavej práci, pri chorobnom stave organizmu ako aj pri duševnom vzrušení. 

Mimo iného sa na termoregulácii účasnia i kožné svaly. Tie sa pôsobením chladu kontrahujú, čím sa znižuje krvný obeh a odovzdávanie tepla sa znižuje.

6. Exkrečná (vylučovacia) funkcia kože 

Vylučovacia funkcia kože závisí od aktivity kožných žliaz, ku ktorým patria mazové a potné žľazy.

Mazové žľazy sa nachádzajú v zamši vedľa každého vlasu, chýbajú na dlaniach a stupajach. Sú napojené na vlasový folikul, kde vyúsťujú. Produkujú maz, ktorý premasťuje kožu a vlas a je dôležitou zložkou ochranného plášťa kože. Produkcia mazu závisí od teploty prostredia, metabolizmu tukov, spôsobu výživy či hormonálneho systému. Vitamín B2 zvyšuje funkciu mazových žliaz, biotín a kyselina pantoténová ju znižujú. 

Potné žľazy sa významne uplatňujú pri regulácii telesnej teploty a zasahuje do hospodárenia organizmu s vodou a elektrolytmi. Rozlišujeme dva druhy potných žliaz:

a) exkrinné

b) apokrinné

Apokrinné potné žľazy vychádzajú z vlasových folikulov a sú lokalizované predovšetkým v pazuche (axile), na prsníkovom dvorci a v okolí genitálií. Aktivujú sa v puberte a vylučujú mierne alkalický sekrét obsahujúci dusíkaté a pachové látky - špecifické ľudské feromóny. Apokrinné žľazy sa aktivujú pri strese, pohlavnej aktivite a tvorbou špecificky aromatického potu. 

Podľa príčiny poznáme tepelné potenie vyvolané zvýšením telesnej teploty a mentálne potenie, ktoré spúšťa emocionálny stres. Potenie však nastáva aj pri nevoľnosti a vracaní, pri dusení, morskej chorobe či u detí v spánku.

Vyparovaním vody a potením sa za normálnych okolností vylúči z tela až 1 500 ml vody za 24 hodín. Maximálna rýchlosť vylučovania potu môže dosiahnuť až 3 l za hodinu.

7. Resorpčná funkcia kože

Koža je schopná resorbovať rôzne látky. V prvom rade sú to látky rozpustené alebo  rozptýlené v tukoch a takisto niektoré vitamíny a hormóny. Mechanizmus prechodu látok cez kožnú bariéru zatiaľ nie je objasnený. Napriek tomu sa resorpčná schopnosť kože využíva pri aplikácii terapeutických i kozmetických masťových prípravkov na kožu. Do kože ľahko prenikajú i toxické látky (napr. ortuť, nikel, pesticídy a i.) 

8. Percepčná funkcia kože

Ľudská koža je najväčším zmyslovým orgánom. Zúčastňuje sa na percepcii dotyku, tlaku, chladu a povrchovej bolesti. Receptory sú rozmiestnené predovšetkým v povrchových vrstvách kože. Dráždenie receptorov iniciuje nepodmienené a podmienené reflexy a podieľa sa na formovaní špecifických pocitov a vnemov so silným emočným podfarbením.

Percepciu jemnej dotykovej citlivosti sprostredkúvajú Merkelove disky a Meissnerove telieska, tlak Vaterove - Paciniho telieska, teplo termoreceptory a bolesť voľné nervové zakončenia.