Fyziológia lymfatického systému

Charakteristika a funkcia

Lymfatický systém sa skladá zo sústavy lymfatických ciev, lymfatických uzlín a lymfatických orgánov. Základnou úlohou lymfatického systému je transport tekutín a látok z medzibunkového prostredia organizmu do krvného obehu.

Funkcia

Transport tekutín a látok zabezpečujú lymfatické cievy. Lymfatickým systémom sa transportujú aj bielkoviny, ktoré sa normálnych podmienok nemôžu prenikať späť do krvných vlásočníc. Z medzibunkového priestoru sa odvádzajú i látky, ktoré vznikajú metabolickou činnosťou tkanív alebo ich degeneráciou, ako aj baktérie, toxíny, alergény a iné.

Ďalšou úlohou lymfatického systému je účasť na imunologických reakciách organizmu proti cudzorodým látkam, ktoré sa dostali do vnútorného prostredia.

Lymfatické tkanivá

Lymfatické tkanivá delíme na:

A) Centrálne (kostná dreň, týmus)
B) Periférne (lymfatické uzliny, slezina)

Lymfatické tkanivo sa nachádza aj na iných miestach - v dýchacom, tráviacom, urogenitálnom systéme, ako aj napr. v pečeni - všade tam, kde organizmus prichádza do priameho kontaktu s vonkajším prostredím.

Kostná dreň

Kostná dreň je centrálnym lymfatickým orgánom. Aktívna kostná dreň zabezpečuje tvorbu krvných buniek a ich dozrievanie. Dozrievajú v nej aj B-lymfocyty, ktoré sú zodpovedné za humorálnu imunitu. Reagujú po opätovnom kontakte s antigénom tvorbou protilátok - imunoglobulínov. Spolu s makrofágmi, ktoré odstraňujú v krvi cudzorodé častice, tvorí obranyschopnosť organizmu.

Týmus

Týmus je rovnako centrálnym lymfatickým orgánom. Jeho veľkosť a štruktúra sa počas života mení. V detstve má hmotnosť 35 - 37 g, po puberte sa postupne zmenšuje a v dospelosti má iba 12 g. Týmus má rozhodujúcu úlohu vo vývoji imunitného systému. Produkuje lymfocyty, zatiaľ čo kostná dreň ich počet iba doplňuje. Je zodpovedný za dozrievanie T-lymfocytov a imunitnú toleranciu telu vlastných buniek. Časť lymfocytov zachytená v týmuse sa vplyvom látok produkovaných žľazou mení na T-lymfocyty, ktoré po stretnutí s antigénom ako efektorové T-lymfocyty likvidujú cudzorodé častice nesúce antigén. Iné lymfocyty po sa po stretnutí s antigénom menia na pamäťové T-lymfocyty.

Aktivované T-lymfocyty prechádzajú do krvného obehu a dostávajú sa predovšetkým do periférnych lymfatických orgánov - do sleziny a lymfatických uzlín. Týmus je do určitej miery funkčný aj v dospelosti, pretože zvyškové lymfatické tkanivo je schopné produkovať T-lymfocyty aj do vysokého veku.

Týmus je aj endokrinná žľaza. Produkuje tymozíny, tymopoetín, týmusový humorálny faktor, tymulín a tymostimulíny. Tieto hormóny regulujú diferenciáciu T-lymfocytov, zvyšujú aktivitu T-lymfocytov, ako aj protilátkovú odpoveď, protivírusovú, protinádorovú a antifugálnu imunitu.

Lymfatické uzliny

Lymfatické uzliny patria medzi periférne lymfatické orgány. Majú oválny obličkovitý tvar a dosahujú veľkosť 1 - 30 mm. Vyskytujú sa jednotlivo alebo v skupinách. Preteká nimi lymfa. Uzliny predstavujú ochranný biologický filter, ktorý zachytáva cudzorodé častice - baktérie, vírusy, rakovinové bunky, prachové častice a pod. prenášané lymfou. Rovnako sú tiež zdrojom lymfocytov.

Slezina

Slezina plní v organizme osobitú úlohu. Má vzťah k červenej i bielej krvnej zložke a je hlavnou súčasťou mononukleárneho fagocytového systému. Dôležitou úlohou sleziny je filtrácia krvi a účasť na imunitnej odpovedi organizmu. Delí sa na bielu dreň - zložená z lymfatického tkaniva - T, B lymfocytov a lymfatických folikulov a červená dreň - zaberá najväčšiu časť sleziny, filtruje sa v nej krv.

Slezina je hlavným orgánom deštrukcie zmenených a zostarnutých erytrocytov (pohltenie makrofágmi),  má účasť na imunitných reakciách (dôležitá v špecifickej i nešpecifickej imunite) a slúži ako krvný rezervoár (v určitých prípadoch vie uvoľniť asi 150 ml krvi).

Priebeh periférneho lymfatického systému

Periférny lymfatický systém sa začína voľne iniciálnymi lymfatickými kapilárami v medzibunkového priestoru. Prakticky vo všetkých tkanivách a orgánoch sa nachádzajú husté kapilárne siete. Z kapilárnych sietí sa formujú zberné lymfatické cievy. Do ich priebehu sú zaradené lymfatické uzliny. Spojením viacerých lymfatických ciev vznikajú lymfatické kmene, ktoré ústia do venózneho systému. 

Ductus thoracicus

Hlavným lymfatickým kmeňom je ductus thoracicus, ktorý odvádza lymfu z dolných končatín, panvy, z brucha, ľavej časti hrudníka, hlavy a krku. Ústi do venózneho systému v mieste sútoku vena jugularis interna sinistra a vena subclavia sinistra. Spolu s aortou prechádza cez otvor bránice to hrudníka.

Truncus lymfaticus dexter

Truncus lymfaticus dexter zbiera lymfu z pravej polovice hlavy, krku, hrudníka a mediastína, z veľkej časti pľúc z časti pečene a hornej končatiny.

Lymfa

Lymfa je tekutina, ktorá sa nachádza v lymfatických cievach. Zdrojom lymfy a príčinou jej prúdenia je kapilárny ultrafiltrát. Filtrácia cievnych kapilár a spätná resorpcia za normálnych podmienok nie sú v rovnováhe. Za normálnych okolností prevažuje filtrácia, takže denne zostáva v medzibunkovom priestore približne 2 litre tekutín, ktoré sa odvádzajú lymfatickým systémom. Kapilárny ultrafiltrát sa obohacuje látkami vznikajúcimi v metabolizme a vzniká lymfa, ktorá sa filtruje v lymfatických uzlinách.

Pohyb lymfy

Cievne riečisko transportujúce lymfu, je na rozdiel od krvného obehu, len jednosmerné. Lymfa sa pohybuje centripetálne z prevažnej časti proti pôsobeniu gravitácie.

Transport lymfy nezabezpečuje žiadna centrálna pumpa. Pohyb lymfy je umožnený predovšetkým kontrakciou svalových vláken cievnej steny. Transportu lymfy je nápomocná aj "svalová pumpa", podtlak vytváraný pohybom bránice a pulzácia aorty. Chlopne v lymfatických cievach zabezpečujú jednosmerný pohyb lymfy.

Lymfodrenáž

Jednou z hlavných úloh lymfatického systému je drénovať medzibunkový priestor a odvádzať prebytok tekutín, bielkovín a iných látok do venózneho systému. Denne sa v organizme vytvoria 1 - 3 litre lymfy. Ak sa z akýchkoľvek príčin zníži transportná schopnosť lymfatického systému alebo sa prudko zvýši množstvo medzibunkovej tekutiny, môže dôjsť k relatívnej funkčnej nedostatočnosti a vzniku tkanivového opuchu. 

Úlohou lymfodrenáže je malým tlakom na kožu a podkožie povzbudiť lymfomotoriku a zvýšiť odtok lymfy z určitej oblasti, a tým znížiť či odstrániť opuch a bolestivé napätie.