Pohlavný systém zabezpečuje rozmnožovanie. Jeho hlavnou zložkou sú pohlavné orgány (gonády). Tieto orgány produkujú pohlavné bunky - vajíčka a spermie a pohlavné hormóny. 

Nadpis textu

Váš text začína práve tu. Kliknite sem a môžete začať písať. Aut odit aut fugit sed quia consequuntur magni dolores eos qui ratione voluptatem sequi nesciunt neque porro quisquam est qui dolorem ipsum quia dolor sit amet consectetur adipisci.

Vaječníky sú zdrojom ženských pohlavných buniek - vajíčok, ktoré dozrievajú a uvoľňujú sa z vaječníkov v mesačných intervaloch. Ženské vaječníky obsahujú od puberty približne 400 000 folikulov (predchodcovia vajíčok). Každý mesiac dozrieva približne 400 folikulov.

Vo vaječníkoch sa tvoria predovšetkým estrogény a progesterón. 

Estrogény

Účinky estrogénov sa prejavujú zmenami najmä na maternici a sliznici pošvy počas cyklu. Ďalej pôsobia na rast a vývoj prsnej žľazy, majú anabolický účinok a ovplyvňujú rozvoj druhotných pohlavných znakov i typickú distribúciu tuku.

Progesterón

Progesterón zvyšuje sekréciu žliaz endometria maternice a stimuluje rast prsníkovej žľazy.

Androgény

Vaječníky produkujú i androgény, ktoré sú potrebné pre tvorbu steroidov a tvorbu folikulov v ováriách.

Ako menštruačný cyklus označujme cyklické zmeny sliznice maternice. Tieto zmeny úzko závisia na hladine rôznych pohlavných hormónov (a teda aj na ovariálnom cykle). Menštruačný cyklus začína v puberte (približne medzi 8. a 13. rokom) a končí v období menopauzy.

Dĺžka menštruačného cyklu

Za normálny cyklus sa považuje trvanie v rozmedzí 24 až 36 dní. Len málo žien má 28 dňové trvanie menštruačného cyklu, ktoré sa považuje za ideálne. Mladé dievčatá môžu mať cyklus rozkolísaný, čiže kratší aj dlhší, no neskôr sa cyklus upraví zhruba na jeden mesiac. 

Fázy menštruačného cyklu 

Priebeh menštruačného cyklu má 4 fázy a to:

1.-5. deň - menštruačná fáza

Ak nedôjde k oplodneniu vajíčka, povrchová vrstva sliznice maternice sa vylučuje von z tela, aby sa mohla začať vytvárať nová vrstva pre nové vajíčko. Vylučovaná sliznica, neoplodnené vajíčko a menštruačná tekutina (zafarbená krvou) odchádza pošvou z tela von.

6.-13. deň - predovulačná fáza

V tejto fáze začne každý mesiac hypofýza spoločne s vaječníkmi produkovať hormóny, vďaka ktorým môže jedno a niekedy i viac vajíčok dozrieť. Zároveň vďaka ženskému pohlavnému hormónu (estrogénu), ktorý produkujú vaječníky, začne narastať sliznica maternice. To znamená že sa pripravuje na prijatie oplodneného vajíčka.

14. deň - ovulačná fáza

Po dozretí vajíčko opustí vaječník, putuje do vajcovodu a ďalej do maternice. Táto fáza je dôležitá pre ženy ktoré chcú otehotnieť, pretože ak v tejto fáze vajíčko splynie s mužskou spermiou, žena otehotnie.

15.-28. deň - predmenštruačná fáza

Ak sa do maternice dostane oplodnené vajíčko, uchytí sa v sliznici, ktorá mu bude nasledujúcich krásnych 9 mesiacov poskytovať výživu. Ak vajíčko oplodnené nie je, prichádza menštruácia a celý cyklus sa opakuje.

Menštruačné krvácanie

Trvanie menštruácie je rôzne. Pohybuje sa v intervale 3-7 dní. 

Ide o cyklické zmeny prebiehajúce vo vaječníku ženy v závislosti na hladine pohlavných hormónov. Je úzko spojený s menštruačným cyklom, kedy hormóny produkované cyklicky vo vaječníku priamo ovplyvňujú sliznicu maternice.

Folikulárna fáza

Folikulárna fáza trvá prvých 14 dní cyklu. Počas nej pod vplyvom predovšetkým FSH (folikulostimulačný hormón) dochádza k rastu náhodne vybraného folikulu (vzniká Graafov folikul) a vysokej produkcii estrogénov. Ku koncu tejto fázy sa k FSH pridáva aj LH (luteinizačný hormón), ktorý napomáha dozretiu folikulu a predovšetkým ovulácii.

Ovulačná fáza

Ovulačná fáza nastáva zhruba 14. deň ovariálneho cyklu. Graafov folikul praská a vajíčko je uvoľnené do brušnej dutiny, kde je vzápätí zachytené vajíčkovodom, ktorým ďalej putuje smerom k maternici.

Luteálna fáza

Luteálna fáza nastupuje po ovulácii, kedy dochádza k premene ovariálnych folikulárnych buniek (prasknutého folikulu) na tzv. žlté teliesko (corpus luteum). To začne produkovať veľké množstvo progesterónu. Pokiaľ však nedôjde k oplodneniu vajíčka, potom do 28. dňa cyklu žlté teliesko zaniká a vznikne tzv. biele teliesko (corpus albicans). Produkcia progesterónu tak rapídne klesne.

Nadpis textu

Váš text začína práve tu. Kliknite sem a môžete začať písať. Aut odit aut fugit sed quia consequuntur magni dolores eos qui ratione voluptatem sequi nesciunt neque porro quisquam est qui dolorem ipsum quia dolor sit amet consectetur adipisci.

Vajíčko je po ovulácii schopné oplodnenia 10 - 15 hodín. Vajíčkovodom putuje asi 4 dni, kým sa dostane do maternice. Spermie sú schopné oplodniť vajíčko približne do 48 hodín po sexe. K oplodňujúcej súloži teda musí dôjsť v období 2 dni pred ovuláciou až 15 hodín po ovulácii.

Oplodnenie sa spravidla uskutočňuje vo vajíčkovode. Z niekoľkých miliónov spermií sa z pošvy do vajíčkovodu dostáva len niekoľko sto. Spermia, ktorá sa tam dostala sa naviaže na zona pellucida vajíčka a pomocou enzýmu, ktorý štiepi bielkoviny tejto membrány ňou prenikne. Po splynutí spermie a vajíčka sa obsah spermie dostáva do cytoplazmy vajíčka. Zároveň sa z vylučovacích vezikúl okolo vajíčka vylučujú látky, ktoré bránia oplodneniu vajíčka ďalšími spermiami.

Z oplodneného vajíčka vzniká zygota. Táto putuje z vajíčkovodu do maternice. Neskôr vzniká zo zygoty blastocysta. Blastocysta sa 7 dní po ovulácii zanorí do sliznice maternice, z ktorej čerpá živiny cez tzv. trofloblast.

Zárodok sa v prvých 3 mesiacoch po oplodnení nazýva embryo. V mieste prichytenia blastocysty (trofoblast) vzniká placenta. Vonkajšia časť trofoblastu - chorión - vrastá do endometria vo forme klkov, v ktorých sú hojné kapiláry pochádzajúce z pupočných ciev plodu. Pupočná artéria (arteria umbilicalis) privádza krv z plodu do klkov, pupočná žila (vena umbilicalis) ju zbiera a odvádza späť do plodu.

Placenta sa vytvára v 5. týždni po implantácii, keď už začína fungovať kardiovaskulárny systém plodu. V placente odovzdáva krv plodu oxid uhličitý, močovinu a iné spodiny metabolizmu a zároveň sa tu obohacuje kyslíkom a živinami, ktoré cez pupočnú žilu prúdia späť do plodu.

Choriogonadotropín (HCG)

Bunky trofoblasu začínajú na piaty deň po oplodnení produkovať choriogonadotropín (HCG). Tento hormón sa dostáva do ciev maternice a cez cirkuláciu matky k vaječníkom, kde zabezpečuje perzistenciu žltého telieska, ktoré by inak zaniklo. Žlté teliesko si vďaka tomu udržiava vysokú sekréciu estrogénov aj progesterónu.

Vylučovanie HCG placentou prudko stúpa po nidácii (uhniezdení) a vrcholí 60 - 80 dní od prvého dňa posledného menštruačného krvácania. Detekcia HCG je základom testov na včasné potvrdenie gravidity.

Estrogény a progesterón

V 3. mesiaci dochádza k poklesu hladiny HCG, na druhú stranu sa výrazne zvyšuje tvorba estrogénov a progesterónu. Ich koncentrácia v krvi sa zvyšuje kontinuálne až do konca tehotenstva. 

Estrogény podporujú rast svalovej hmoty maternice, progesterón utlmuje motilitu maternice a tým zabraňuje predčasnému vypudeniu plodu. Vysoká hladina progesterónov utlmuje tvorbu gonadotropínov v hypofýze, čo má za následok blokovanie dozrievanie ďalších folikulov vo vaječníkoch. 

V krvi matky sa počas tehotenstva zvyšuje hladina prolaktínu. Predčasnú laktáciu však brzdí vysoká hladina estrogénov a progesterónu.

Placentárny laktogén (HLP)

Tento hormón sa výrazne podobá rastovému hormónu. Podporuje pozitívnu bielkovinovú bilanciu, mobilizuje tuky ako energetický zdroj a udržiava vyššiu hladinu cukru v krvi.

Zatiaľ čo počas vnútromaternicového vývinu matka a plod komunikujú prostredníctvom placenty, po pôrode plní túto úlohu z veľkej miery materské mlieko.

Materské mlieko je zdrojom živín, vitamínov, imunoglobulínov (dôležité pre imunitu), enzýmov (pre strávenie mlieka), opiátov, prostaglandínov a veľkého množstva hormónov. Zloženie materského mlieka nie je stále. Obsah jednotlivých zložiek a ich pomer sa výrazne menia časom, ktorý uplynul od pôrodu.

Dojčenie má význam i pre vytvorenie správneho vzťahu medzi matkou a dieťaťom. Správne fungovanie laktácie podporuje prolaktín. Pri dráždení bradavky sa počas dojčenia reflexne zvyšuje hladina oxytocínu a prolaktínu. Oxytocín potom zabezpečuje vylučovanie mlieka sťahmi buniek prsnej žľazy. Vysoká hladina prolaktínu zase utlmuje gonadotropíny, čím zabraňuje ovulácii a novému počatiu. Ovulácia sa obnovuje až vtedy, keď sa frekvencia dojčenia zníži.

Nadpis textu

Váš text začína práve tu. Kliknite sem a môžete začať písať. Aut odit aut fugit sed quia consequuntur magni dolores eos qui ratione voluptatem sequi nesciunt neque porro quisquam est qui dolorem ipsum quia dolor sit amet consectetur adipisci.

V semenníkoch dochádza k tvorbe a dozrievaniu mužských pohlavných buniek - spermií. Obsahujú Sertoliho bunky, ktoré zabezpečujú výživu pre dospievajúce spermie. Semenníky stimuluje testosterón a FSH. Testosterón vylučujú tzv. Leidigove bunky.

Pre normálnu funkciu semenníkov a najmä pre spermiogenézu je dôležité, aby mali teplotu o 2 - 3 °C nižšiu ako je teplota v brušnej dutine. Sú preto umiestnené v miešku (skótum) mimo brušnej dutiny.

Zrelé spermie sa postupne presúvajú do nadsemenníka a semenovodu, ktoré slúžia ako rezervoár spermií. V ductus deferens sa môžu spermie skladovať aj niekoľko mesiacov.

Transport spermií do vagíny umožňuje erekcia (stoporenie) penisu. Pri jeho dráždení sa v penise rozširujú arterioly a sťahujú vény.

Ejakulácia je vypudenie spermií von z žaluďa penisu za účelom oplodnenia ženy. Ejakulát vychádza močovou rúrou (uretrou). Pred ejakuláciou sa k spermiám pridáva alkalický sekrét z prostaty, ktorý zabezpečuje ich prežitie v kyslom prostredí ženského genitálu.

Pri ejakulácii sa spodina močového mechúra uzatvára sfinkterom, takže ejakulát do neho nemôže prenikať a zároveň sa zabraňuje prechodu moču do močovej rúry.

Ejakulát má objem približne 2- 6 ml a obsahuje 300 miliónov spermií.

Ejakulácia sa spája s pocitovým vyvrcholením - orgazmom. Jeho sprievodnými javmi sú kontrakcia kostrových svalov, zrýchlenie činnosti srdca, zvýšenie krvného tlaku a celkový pocit rozkoše. Po vyvrcholení nastáva svalová aj psychická relaxácia.

Hypotalamový gonadoliberín stimuluje vylučovanie folikulostimulačného (FSH) a luteinizačného (LH) hormónu hypofýzou.

Hormón stimulujúci folikuly (FSH) účinkuje na Sertoliho bunky a stimuluje tvorbu spermií.
Luteinizačný homón (LH) pôsobí na Leidigove bunky a stimuluje produkciu testosterónu.

Testosterón

Testosterón podporuje tvorbu spermií. Chýbanie testosterónu má za následok sterilitu. Testosterón podporuje aj morfologický vývin a správne fungovanie ďalších orgánov mužského pohlavného systému. Podmieňuje rozvoj druhotných pohlavných znakov - zarastanie tváre, hĺbku hlasu, distribúciu tuku a rast svalovej a kostrovej hmoty. Zabezpečuje pubertálny rast a následné uzatváranie rastových centier.