Nadpis textu

Váš text začína práve tu. Kliknite sem a môžete začať písať. Aut odit aut fugit sed quia consequuntur magni dolores eos qui ratione voluptatem sequi nesciunt neque porro quisquam est qui dolorem ipsum quia dolor sit amet consectetur adipisci.

Svalové tkanivo patrí spolu s nervovým tkanivom medzi vzrušivé tkanivá schopné odpovedať na podnet pohybom. Tvoria ho svalové bunky, ktoré sa po podráždení skracujú (kontrahujú). Kontrakcia svalových buniek je základom vykonávania pohybu. Kostrové svaly sú priečne pruhované a sú ovládane vôľou. 

Za normálnych okolností tvoria až 40 - 50 % telesnej hmotnosti a sú najväčším orgánom ľudského tela. 

Sval sa skladá zo svalových buniek. Svalové bunky sú združené do svalových vlákien a vytvárajú sval. Povrch svalu pokrýva fascia (väzivová membrána), ktorá na kostrovom svale typicky prechádza do šľachy spojenej s úponom na kosť. Spojivové tkanivo oddeľuje jednotlivé snopce (fascikuli) i jednotlivé svalové vlákna. Súčasťou svalu je i nervové tkanivo, cievy a krv, ktoré sval inervujú a vyživujú.

Hlavnou funkciou svalu je pohyb. Svaly však zabezpečujú i ďalšie funkcie, a to: dýchanie, mimiku, reč či vzpriamené držanie tela, majú významnú úlohu v termoregulácii (sú najvýznamnejším producentom telesného tepla) ako aj pri optimalizácii vyšších nervových funkcií.

Delenie svalov podľa funkcie

Podľa funkcie, akú sval vykonáva, rozoznávame:

ohýbače (flexory)
vystierače (extenzory)  
priťahovače (adductory) 
odťahovače (abductory) 
stlačovače (depresory) 
napínače (tensory) 
zvierače (sphinktery)

Základom svalovej činnosti je spojenie excitácie a kontrakcie. Excitácia svalu je spojená so vznikom akčného potenciálu, ktorý je dôsledkom presunu iónov. Na excitáciu naväzuje kontrakcia, ktorá je priamou premenou chemickej energie na mechanickú a prejavuje sa aktívnou svalovou činnosťou.

Pri svalovej kontrakcii dochádza k väzbe medzi aktínom a myozínom, ktoré sa navzájom do seba zasúvajú. Z myozínu k aktínu vychádzajú priečne myozínové mostíky (sú zakončené hlavicami, na ktoré sa viaže ATP - zabezpečuje energiu pre svalovú prácu) - vzniká komplex aktinomyozín, čím sa celé svalové vlákno skráti alebo napne. Reakcia závisí od prítomnosti ATP a iónov Ca2+. Z chemickej energie ATP vzniká mechanická, pričom sa uvoľňuje teplo,potrebné na udržanie stálej teploty tela.

Typy svalovej kontrakcie

Izotonická kontrakcia

Pri izotonickej kontrakcii sa mení dĺžka svalu, napätia svalu zostáva rovnaké.

Izometrická kontrakcia

Pri izometrickej kontrakcii sa mení napätie svalu, ale dĺžka zostáva rovnaká. 

Axotonická kontrakcia

Pri axotonickej kontrakcii sa mení dĺžka aj napätie svalu.

Sval sa vyznačuje schopnosťou prispôsobovať sa zvýšeným nárokom. V priebehu niekoľkých týždňov môže zväčšiť svoj objem (hypertrofovať), zvýšiť kontrakčnú silu a zlepšiť krvné zásobovanie. Naopak pri nedostatočnom zaťažení môže pomerne rýchlo atrofovať. 

Hypertrofická prestavba svalu sa urýchľuje kombináciou strečingu svalu a silných kontrakcií. Pravidelnosť cvičenia (každodenná, respektíve 4 - 5- krát týždenne) má väčší efekt než jeho trvanie. Pre výstavbu svalu i pre zdravie je omnoho efektívnejšie cvičiť častejšie a kratšie ako zriedkavejšie a dlho.

Svalová práca má významný pozitívny vplyv na CNS. V pokusoch na zvieratách sa dokázal vyšší počet prežívajúcich neurónov, vyšší počet a dĺžka dendritov a dendritických synápas, čo zvyšuje rozsah a kvalitu informačného procesu.

Na molekulovej úrovni tento pozitívny vplyv potvrdilo objavenie molekuly BNDF (brain derived neurotrophic factor). BNDF je dôležitým a veľmi účinným modulátorom plasticity mozgu. Tvorí sa najmä v hipokampe a mozgovej kôre, teda v štruktúrach dôležitých pre pamäť a učenie.