Fyziológia starnutia

Pojmom starnutie sa označuje proces, pri ktorom sa jedinec stáva starým. Starnutie možno chápať ako postupný pokles fyziologických funkcií organizmu, ktorý vedie k postupnej smrti jedinca.

Delenie obyvateľstva podľa veku 

- dospelý mladší vek - 20 až 30 rokov
- dospelý stredný vek - 30 až 45 rokov
- dospelý starší vek - 45 - 60 rokov
- mladí seniori - 60 až 74 rokov
- starí seniori - 75 až 89 rokov
- dlhovekosť - 90 rokov a viac

Príčina starnutia

Príčina a mechanizmus starnutia doposiaľ nie je plne objasnený. Procesy ani rýchlosť starnutia nie sú u každého človeka rovnaké, súvisia s génmi, ale i so životným štýlom konkrétneho človeka. Vďaka úprave životného štýlu a redukcii stresu možno starnutie účinne spomaliť, respektíve dokonca zvrátiť. 

Teloméry, telomeráza a starnutie

Na základe výskumov sa predpokladá, že starnutie má veľkú spojitosť s dĺžkou telomér chromozómov a aktivitou enzýmu telomerázy. Teloméry sú koncové časti chromozómov, ktoré chránia molekulu DNA, ktorá je v nich uložená. Starnutie sa spája sa krátkymi telomérami chromozómov. Vplyvom zmien životného štýlu možno teloméry predĺžiť, zvýšiť aktivitu telomerázy a starnutie spomaliť / zvrátiť.

Jandova psychosomatika- človek može žiť do 180 r. doplniť!!

Pokles telesnej vody

Je známe, že voda je základom života a ľudské telo sa skladá z veľkej časti z vody. Starnutie sa spája s poklesom celkovej telesnej vody v organizme, stratou telesných tekutín a dehydratáciou organizmu. 

Zmeny v dôsledku starnutia v jednotlivých orgánových systémoch

Krv a imunitný systém

Starnutie sprevádza znižovanie objemu aktívnej kostnej drene i celkového objemu krvi. Znižuje sa tiež hodnota krvných bielkovín, hlavne albumínu. Takisto klesajú množstva aglutinínov anti - A a anti- B, hladina draslíka i vitamínov. Zároveň sa zvyšuje hladina triacyglycerolov a cholesterolu (už od 2. dekády života, čo má za následok zvýšené kardiovaskulárne riziko).

Počet červených krviniek a hematokrit sa takmer nemenia. Mierne sa mení iba objem a tvar červených krviniek, stávajú sa menej pružnými a krehkejšími. Hladina hemoglobínu sa nemení, avšak zhoršuje sa odovzdávanie kyslíka tkanivám.

Počet bielych krviniek zostáva do 50. - 60.  roku života stály, potom mierne klesá, znižuje sa najmä počet lymfocytov. Počet krvných doštičiek sa významne nemení, zvyšuje sa však ich schopnosť zhlukovať sa a vytvárať zrazeniny.

Kardiovaskulárny systém

Srdce

V starobe dochádza i k zmenám kardiovaskulárneho systému. Zvyšuje sa objem tuku a kolagénu v srdci, v srdcovom svale sa narastá množstvo lipofuscínu (žltohnedý pigment, ktorý je prejavom starnutia organizmu). U zdravých jedincov veľkosť srdca nemení, no u menej zdravých hrubne stena ľavej komory srdca. V sinoatriálnom uzle klesá počet buniek a zvyšuje sa množstvo spojivového tkaniva. V chlopniach sa objavujú uzlíky, tukové depozity a kalcifikácie. Frekvencia srdca sa nemení. 

Cievy

Vo vyššom veku nastávajú zmeny ciev a znižuje sa ich elasticita. Časté sú aterosklerotické zmeny na cievach, ktoré predstavujú kardiovaskulárne riziko. Rovnako sa zvyšuje výskyt kŕčových žíl.

Dýchací systém

Počas starnutia postupne kalcifikujú rebrové chrupky a hrudník sa stáva tuhším, čo má za následok zvýšenie dychovej práce. Tkanivo pľúc stráca elasticitu, klesá celková plocha pľúcnych alveol a znižuje sa pľúcna difúzia. Výrazne sa znižuje vitálna kapacita a sila dýchacieho svalstva.

Nastávajú zmeny v regulácii dýchania - klesá odpoveď na hypoxiu (nízky objem kyslíka v krvi) a hyperkapniu (vysoký objem CO2 v krvi). Taktiež stúpa dráždivosť dýchacích ciest na na dráždivé látky, čo vyvoláva zužovanie priedušiek. Oslabuje a spomaľuje sa mukociliárny transport i imunologická obrana dýchacích ciest.

Tráviaci systém

V starobe sa znižuje produkcia slín, čím sa zhoršuje vnímanie chuti, žuvanie i prehĺtanie. Rovnako sa znižuje motilita žalúdka a produkcia žalúdočnej kyseliny. Tenké črevo sa skracuje, jeho hmotnosť sa ale zvyšuje (zmnožuje sa v ňom fibrotické tkanivo a ukladá sa doň amyloid). Črevné klky sa skracujú a rozširujú, čím sa zmenšuje povrch na vstrebávanie živín. Spomaľuje sa tiež motilita hrubého čreva, čo sa prejavuje častou zápchou. Často vzniká syndróm dráždivého čreva, ktorý sa prejavuje bolesťami, zápchou alebo hnačkou. Ďalším problémom býva nedostatočná funkcia sfinkterov, ktorá sa prejavuje neschopnosťou udržať stolicu - inkontinenciou (po 65. roku života).

Klesá hmotnosť pečene a zvyšuje sa v nej obsah tukových látok. Spomaľuje sa metabolizmus a zhoršuje sa odstraňovanie toxických látok (liečiv a metabolitov). Rovnako sa zvyšuje vylučovanie cholesterolu a klesá tvorba žlčových kyselín, čo má za následok zvýšenú tvorbu žlčových kameňov.

Výživa a metabolizmus

S postupujúcim vekom sa znižujú požiadavky organizmu na energiu. Bazálny metabolizmus klesá. Príčinou je zníženie počtu buniek v orgánoch, ako aj ich metabolickej aktivity. K poklesu celkového metabolizmu prispieva aj postupné obmedzovanie fyzickej aktivity. Zlepšovaním životného štýlu, zdravotného štandardu a fyzickej aktivity sa u starších ľudí metabolizmus zvyšuje.

Vo vyššom veku je vhodné prijímať stravu v menších množstvách a častejšie. Pri jednorázovom príjme veľkého objemu jedla zostávajú mnohé zložky potravy nestrávené aj keď sú dobre stráviteľné.

Bielkoviny

Zdraví a aktívni starí ľudia by mali prijímať denne 1,2 g bielkovín na kg telesnej hmotnosti. Pri chronických zápaloch a iných ochoreniach a tiež pri zníženej telesnej aktivite treba bielkovín prijímať viac, pretože sú nevyhnutné na obranné a reparačné procesy.

Vitamíny

Potreba vitamínov a minerálnych látok sa vo vyššom roku výrazne nemení.

Voda

U starších ľudí je mimoriadne dôležitý dostatočný príjem vody, minimálne 1,5 - 2 l denne, aby sa zabránilo dehydratácii organizmu. U starších ľudí je oslabený pocit smädu a preto u nich často dochádza k dehydratácii. Strata vody tiež prispieva k rýchlejšiemu starnutiu organizmu.

Termoregulácia

Zmeny spojené so starnutím ovplyvňujú metabolizmus, a tým aj tvorbu a uchovávanie tepla. Zatiaľ čo zvýšené množstvo tuku môže slúžiť ochranne proti stratám tepla, ostatné faktory na tvorbu tepla zaostávajú. Vo vyššom veku dochádza k výraznému úbytku podkožného tuku, čo spolu s nedostatočným prekrvením periférnych častí tela negatívne ovplyvňuje termoreguláciu. Funkcie buniek sú oslabené a rovnako je oslabená ich produkcia tepla. Vo vyššom veku (najmä po 65. roku života) sa znižuje teplota tela (na 35 - 35,5 st. C). 

Starší  ľudia sú ohrození hypotermiou (poklesom teploty tela pod 35 st. C) a zároveň I hypertermiou (prehriatím organizmu). Pri oslabenom pocite smädu sa zvyšuje riziko dehydratácie najmä počas horúčav. To má za následok zvýšenú úmrtnosť starých ľudí v letnom období počas horúčav.

Vylučovací systém

Obličky

V staršom veku dochádza rovnako k zmenám na obličkách. Zmenšuje sa ich veľkosť, mení sa ich povrch a tkanivo sa často zjazvuje v dôsledku nedostatočného dokrvenia. Znižuje sa počet glomerulov a zároveň sa zvyšuje počet nefunkčných glomerulov. Na cievach obličiek sa objavujú aterosklerotické zmeny a klesá prietok krvi obličkami. Funkčná kapacita obličiek klesá a znižuje sa glomerulárna filtrácia.

Močový mechúr a močová rúra

V staršom veku často vzniká neschopnosť udržiavať moč a vyprázdňovať močový mechúr. Inkontinencia sa vyskytuje takmer u 30 % ľudí po 65. roku, a to najmä u žien. U mužov ovplyvňuje funkciu sfinkterov najmä prostata, ktorá sa s vekom zväčšuje (benígna hyperplázia prostaty) a má za následok problémy s močením. Problémy s močením u oboch pohlaví ovplyvňuje i oslabená sila panvového dna.

Kosti a kĺby

Kosti

Starnutím dochádza k strate kostného tkaniva. U žien tieto zmeny na kostiach ovplyvňuje najmä znížená produkcia estrogénov po menopauze. V tomto čase pozorujeme najväčší úbytok kostného tkaniva. Kosti rednú a vzniká osteopénia až osteoporóza. Osteopéniu charakterizuje úbytok objemu kostí, ktorý je asympomatický (bez vzniku zlomenín). Patologická strata kostného tkaniva s hroziacimi, prípadne existujúcimi zlomeninami sa nazýva osteoporóza. 

Kĺby

Mimo zmenách na kostiach sa menia i kĺby a chrupky. Dochádza k poklesu elasticity, degenerácii kĺbov, vzniku artrózy kolien, bedrových kĺbov a l chronickým bolestiam chrbtice. 

Endokrinný systém

Produkcia hormónov a ich funkcie s vekom klesajú. Výraznejšie zmeny vznikajú na pohlavných žľazách, štítnej žľaze a endokrinnom pankrease. V pankrease klesá tolerancia glukózy, čo má za následok vyšší výskyt diabetu vo vyššom veku. Postupom veku tiež klesá činnosť štítnej žľazy, čo má za následok spomalenie metabolizmu a stav podobný hypothyreóze.

Vaječníky

U žien dochádza v menopauze k zastaveniu ovulácie a menštruácie (40 - 57 rok života, v priemere okolo 50. roku života). Vajíčka prestanú dozrievať, ženské cykly sa prestanú opakovať a klesá hladina ženských hormónov estrogénov. Vaječníky atrofujú, väzivovatejú a strácajú svoje funkcie. Zmenšuje sa tiež veľkosť maternice a nastávajú zmeny na pošve. Vzniká atrofia kože a slizníc genitálií a klesá svalový tonus panvového dna. Sexuálne záujmy a schopnosti zostávajú zachované.  

Sprievodným prejavom poklesu estrogénov sú charakteristické fyzické zmeny - návaly tepla a psychické zmeny - úzkosť a podráždenosť. Nedostatok estrogénov má okrem toho za následok častejší výskyt kardiovaskulárnych ochorení a osteoporózy. Na odstránenie, respektíve zmiernenie prejavov menopauzy sa odporúča hormonálna liečba.

Semenníky

S postupujúci vekom sa funkcie semenníkov oslabujú a znižuje sa produkcia testosterónu. U niektorých mužov sa plodnosť zachováva do vysokého veku (dokonca aj do veku 80 rokov) a rovnako je to so sexuálnou aktivitou, ktorá nezávisí od hladiny testosterónu. Andropauza (mužská verzia menopauzy) nie je taká výrazná. Nastupuje neskôr, pomaly a ej prejavy sú menej nápadne. Vo vyššom veku sa znižuje produkcia spermií až o polovicu a po 60. roku klesá hladina testosterónu.

Nervový systém

Centrálny nervový systém (CNS)

Výrazné zmeny vznikajú i v nervovom systéme. Klesá objem mozgového tkaniva, znižuje sa počet neurónov, klesá pamäť, zvyšuje množstvo lipofuchsínu  v mozgu (žltohnedý pigment, ktorý je prejavom starnutia organizmu), v mozgových cievach dochádza k aterosklerotickým zmenám, čo má za následok riziko náhlej cievnej mozgovej príhody. Kesá rýchlosť prenosu vzruchov, kognitívne i percepčné funkcie. Schopnosť vytvárať dlhodobé pamäťové stopy a schopnosť učiť sa nie je narušená. 

Autonómny nervový systém (ANS)

Vo vyššom veku sa narušujú tiež funkcie autonómneho nervového systému, ktorý je dôležitý pre zachovanie homeostázy organizmu. Klesá aktivita parasympatika i odpoveď organizmu na stimuláciu sympatikom, respektíve podávanie liekov, ktoré sympatikus blokujú (alfa a beta blokátory). 

Spánok

U starých ľudí sa veľmi často vyskytujú poruchy spánku. Zvyčajne sa sťažujú na subjektívny pocit nedostatočného spánku. Sťažnosti sa týkajú zlého zaspávania, slabého spánku a včasného budenia nadránom. Počas spánku sa u mladých ľudí zaznamenáva 4 - 5 cyklov NREM - REM spánku, čo stačí na pocit dobrého odpočinku počas noci. Vo vyššom veku spánok nemá dostatočnú hĺbku a jeho celková dĺžka sa skracuje v priemere o dve hodiny. 

Zmysly

Zrak

V starobe dochádza k typickému poklesu mihalnice v dôsledku ochabnutia svalu na mihalnici, čo má za následok zhoršenie zraku. Z tohto dôvodu je vhodné pri presahovaní mihalnice cez oko zvážiť plastickú operáciu viečok, ktorá tento problém napraví a zlepší zrak. Okrem toho klesá pružnosť šošovky a akomodácia oka, čo má za následok vznik stareckej krátkozrakosti - presbyopie. Tá sa koriguje okuliarmi či náhradou očnej šošovky. Zmeny postihujú i sietnicu, ktorá postupne degeneruje. Starších ľudí tiež často trápi šedý zákal, ktorého príčinou sú zmeny na šošovke oka, spôsobené vekom.

Sluch

Väčšina starších ľudí trpí stareckou nedoslýchavosťou - presbyakúziou. Hlavnou príčinou je prílišné vystavovanie sa hluku počas života. Presybakúzia sa vyskytuje častejšie u mužov, ktorí sú hluku vystavovaný zväčša viac ako ženy a u ľudí žijúcich v meste. V starobe klesá vnímanie vyšších frekvencií a nastáva i postupná degenerácia sluchového nervu.

Chuť a čuch

S pribúdajúcim vekom sa znižuje množstvo chuťových pohárikov, čo sa prejavuje zníženým vnímaním chuti. Príčinou zníženej chuťovej citlivosti môže byť i fajčenie či dlhodobé pitie alkoholu.

Kožná citlivosť

Vo vyššom veku sa zhoršuje vnímanie vibrácií a dotykov.

Koža a vlasy

V dôsledku starnutia dochádza k výrazným zmenám na koži a vlasoch Koža stráca pružnosť a objem z dôvodu celkového zníženej hydratácie organizmu, poklesu kolagénu a kyseliny hyalurónovej. Dôsledkom toho sa objavujú vrásky, koža je povedlá a klesá vplyvom gravitácie. V tvári dochádza k zníženiu objemu tukového tkaniva, svalov a redukcii kostného tkaniva tváre v dôsledku osteoporózy, čo má za následok ešte väčšie zvýraznenie prejavov starnutia v tvári. Na koži sa objavujú pigmentové škvrny dôsledku poškodenia kože UV žiarením a na končatinách začína byť viditeľnejšia žilová kresba. 

Vlasy a ochlpenie

Vlasy strácajú na hustote a objeme a šedivejú (väčšinou po 35 roku života). U mužov vznikajú kúty a postupne plešivejú. Dochádza k poklesu ochlpenia v jeho prirodzených lokalitách a naopak k jeho zvýšeniu v atypických lokalitách, napríklad na tvári u žien (dôsledok poklesu hladiny estrogénu).

Pozri tiež: Teloméry, Šedý zákal (kataracta), Ischemická choroba srdca