Vylučovací systém zabezpečuje odstraňovanie odpadových látok z tela. Tvorí, skladuje, vedie a odstraňuje moč z tela. Reguluje objem a chemické zloženie krvi, filtruje a odstraňuje odpadové látky, reguluje rovnováhu tekutín a elektrolytov, pomáha udržiavať pH a rovnováhu vnútorného prostredia a mimo iného vylučuje hormóny, ktoré regulujú tvorbu červených krviniek. 

Obličky sú životne dôležitým orgánom. Ak sa zastaví ich činnosť, nastane rozsiahla porucha vnútorného prostredia - urémia a postihnutý pomerne v krátkom čase umiera.

Obličky (renes) sú párový orgán, ktorý zabezpečuje základné funkcie vylučovacieho systému. Medzi tieto funkcie patrí: vylučovacia funkcia, resorpčná funkcia, homeostatická funkcia, endokrinná funkcia.

Nefrón 

Základnou funkčnou jednotkou obličky je nefrón. V každej obličke sa nachádza 1 - 1,3 milióna nefrónov. Nefrón je zložený z Malpigiho telieska (cievna časť) a systému kanálikov. Malpigiho teliesko je zložené z klbka krvných kapilár – glomerula a Bowmanového vačku. 

Glomerulárna filtrácia

Z kapilár glomerula sa pod tlakom z krvi do dutiny vačku filtruje tekutina rovnakého zloženia, ako má krvná plazma bez bielkovín. Filtrát ďalej odteká do systému kanálikov, ktoré sú zložené z kanálikov I. stupňa (proximálne stočený kanálik) a II. stupňa (distálne stočený kanálik), ktoré sú spojené Henleho kľučkou; a zberných kanálikov, ktoré sa spájajú do močovodu a ústia do močového mechúra. 

Henleho kľučka má význam pri zahusťovaní moču. Jeho podstata spočíva v tom, že transportnými dejmi v Henleho kľučke – transportom solí a vody naprieč kľučkou sa v okolí zberného kanálika vytvára hypertonické prostredie, ktoré spôsobuje, že voda zo zberných kanálikov sa nasáva, čím dochádza k zahusťovaniu moču. V systéme kanálikov sa teda z primárneho moču postupným filtrovaním a zbavovaním sa vody stáva definitívny moč. 

Krv do obličky privádza renálna artéria, ktorá sa postupne delí na menšie vetvy – arteriolky až kapilárky, ktoré tvoria v Bowmanovom vačku kapilárne zoskupenie – glomerulus. 

Obličkami denne pretečie približne 1500 litrov krvi, z čoho sa zhruba 150 litrov prefiltruje. Obličkové kanáliky však približne 99% tekutiny vracajú späť do obehu. Ako moč sa z tela vylúči 1 – 1,5 litra denne.

System renín - angiotenzín - aldosterón

Renín sa tvorí v bunkách obličiek a po vyplavení do krvi pôsobí na angiotenzín. Angiotenzín sa pôsobením renínu štiepi na angiotenzín I. a pôsobením angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE) na angiotenzín II. Angiotenzín II sa môže premieňať na angiotenzín III.

Účinky angiotenzínov

 Angiotenzín je vazokonstikčná látka - látka, ktorá spôsobuje kontrakciu, sťahovanie ciev. Týmto spôsobom zabezpečuje zvyšovanie tlaku krvi.

Erytropoetín

Je hormón produkovaný v obličkách. Stimuluje tvorbu červených krviniek. Účinkuje na kostnú dreň, kde podporuje proliferáciu prekurzorových buniek a ich dozrievanie na erytrocyty.

Diuréza

Množstvo moču vytvoreného sa určitý čas sa nazýva diuréza. Denná diuréza u dospelého človeka predstavuje 1 000 - 1 500 ml. 

Zvýšenie diurézy je vyvolané prijatím nadmerného množstva hypotonickej tekutiny, napr. vody. Pri veľmi rýchlom príjme vody sa môžu rozvinúť príznaky intoxikácie vodou (nastáva opuch mozgu). Intoxikácia vodou však vzniká aj keď sa príjem vody nezvyšuje, ale je zvýšená hladina antidiuretického hormónu.

pH moču

pH moču sa za normálnych okolností pohybuje vo fyziologickom rozmedzí  4,8 - 8,0.

Farba moču

Farba moču je spravidla zlatožltá. Toto sfarbenie moču podmieňujú farbivá urochróm a urobilín. Zriedený moč (pri väčšom príjme tekutín) je takmer číry, bezfarebný. Naopak pri znížení príjmu tekutín je moč tmavý.

Farba moču sa môže meniť pri niektorých ochoreniach, ale aj po užití niektorých liekov a prírodných látok. Za normálnych okolností je moč číry. Ak obsahuje hnis, baktérie, fosfáty alebo uráty, býva skalený.

Zápach moču

Moč má svoj prirodzený zápach, ktorý je podmienený prítomnosťou určitých látok v moči. Pri dlhšom státí začína moč nepríjemne páchnuť, čo zapríčiňuje amoniak. Pri ketóze (zvýšení množstva ketolátok v tele a moči) cítiť z moču acetónový zápach.

Normálne zloženie moču

Za normálnych okolností obsahuje moč vodu, ureu - koncový produkt metabolizmu bielkovín, kreatín - produkt katabolizmu svalov, kreatín a kyselinu močovú. Okrem toho obsahuje aminokyseliny, chloridy, sulfáty, fosfáty, amónny katión a minerálne látky.

Abnormálne zloženie moču

Moč zdravého človeka by nemal obsahovať bielkoviny, cukor, krv ani hnis. 

Prítomnosť bielkovín v moči

Prítomnosť bielkovín v moči sa nazýva proteinúria. Bielkoviny sa môžu v moči za normálnych okolností zjaviť po ťažkej svalovej práci alebo pri príjme potravy s vysokým obsahom bielkovín. Vtedy hovoríme o fyziologickej proteinúrii. Normálne sa v moči nachádza menej ako 150 mg bielkovín / 24 hodín. Prítomnosť bielkovín v moči sa taktiež zisťuje u asi 35 % tehotných žien.

Prítomnosť cukru (glukózy) v moči

Cukor (glukóza) sa normálne vylučuje močom v množstve 1g / 24 h. Ak je táto hodnota vyššia, hovoríme o glykozúrii (zvýšené vylučovanie cukru močom). 

Prítomnosť ketolátok, bilirubínu a amoniaku v moči

V moči sa za normálnych okolností nevyskytujú ketolátky. Ich obsah v moči sa však zvyšuje pri hladovaní, cukrovke či v tehotenstve. Pri ochorení pečene sa v moči zjavuje bilirubín, pri cukrovke zase amoniak.

Vývodné močové cesty tvoria obličkové kalichy, obličková panvička, močovody, močový mechúr a močová rúra. Vývodné cesty zabezpečujú transport moču a jeho vylúčenie von z tela. 

Moč prechádza z obličiek do močovodov, ktorými sa dostáva do močového mechúra. V močovom mechúri sa moč hromadí. Zvierač močového mechúra zabraňuje prietoku moču do močovej rúry. Prietok umožňuje až po vôľovej relaxácii zvierača, kedy nastáva vymočenie moču a jeho presun z močového mechúra do močovej rúry (uretry) a odtiaľ von z tela.

Pružná stena močového mechúra umožňuje jeho naplnenie až do objemu 200 - 300 ml. Po prekročení tejto fyziologickej kapacity tlak stúpa a vyvoláva pocit nutkania na močenie. Ak náplň dosahuje 350 - 400 ml, vyvoláva mikčný reflex. Maximálna kapacita močového mechúra je 750 ml.

Močenie je za normálnych okolností vôľou ovládaný dej. Po nutkaní na močenie jedinec vôľou uvoľní zvierač močového mechúra, vďaka čomu sa umožní vymočenie.

Diuréza

Základným parametrom pre posudzovanie funkcie obličiek je diuréza, t.j. množstvo moču vytvoreného za 24 hodín.

Nedostatočná funkcia obličiek

Nedostatočná funkcia obličiek sa prejavuje zvýšenou koncentráciou niektorých látok v plazme, ktoré za normálnych okolností obličky vylučujú von z tela. Medzi tieto látky patrí predovšetkým močovina, kyselina močová a kreatín.

Kvantitatívna proteinúria

Stupeň poškodenia obličiek sa zisťuje vyšetrovaním kvantitatívnej proteinúrie, t. j. množstva bielkovín vylúčených močom za 24 hodín.

Klírens

Ďalším dôležitým funkčným testom obličiek je určovanie klírensu, t.j. očistnej funkcie obličiek. Vyšetrenie klírensu sa využíva na určenie prietoku krvi cez obličky ako aj glomerulárnej filtrácie a filtračnej frakcie.

Rádionuklidové metódy

Glomerulárna filtrácia sa môže určovať aj rádionuklidovými metódami. Hodnotu glomerulárnej filtrácie možno zistiť sledovaním časového poklesu aktivity určitej látky v krvi, ktorá je jednorázovo aplikovaná do krvi.

Vylučovanie sodíka a draslíka

Osobne sa môže merať vylučovanie sodíka a draslíka za 24 hodín a súčasne sa môžu merať ich koncentrácie v plazme. 

Koncentračný test

Schopnosť koncentrovať moč sa určuje koncentračným testom. Tento test sa môže robiť smädovým alebo antidiuretínovým testom.