Fyziológia zmyslov

Nadpis textu

Váš text začína práve tu. Kliknite sem a môžete začať písať. Aut odit aut fugit sed quia consequuntur magni dolores eos qui ratione voluptatem sequi nesciunt neque porro quisquam est qui dolorem ipsum quia dolor sit amet consectetur adipisci.

Zrak

Zrak je najdôležitejším ľudským zmyslom. Človek získava viac než 80% informácií z vonkajšieho prostredia pomocou zraku. Z hlavových nervov slúžia na zrakové vnímanie až 4 páry nervov (II.,III.,IV.,VI).

Oko

Oko sa skladá z 3 vrstiev: 

Vonkajšia vrstva

Vonkajší väzivový obal tvorí bielko a rohovka.

Stredná vrstva

Stredný obal očnej gule tvorí cievovka. Na jej prednom okraji je vráskovcovité teleso, v ktorom sa nachádza sval, ktorý je pod kontrolou parasymaptikového nervového systému. Z vráskovca vychádzajú vlákna, ktoré upevňujú šošovku. Pomocou vlákien sa šošovka buď zakrivuje alebo splošťuje. 


Za šošovkou sa nachádza sklovec, ktorý ma želatinóznu konzistenciu a vpredu pred šošovkou je umiestnená dúhovka. 

Uprostred dúhovky je otvor - zrenica, ktorá má podobnú funkciu ako clona fotoaparátu - prepúšťa smerom k šošovke viac alebo menej svetelných lúčov. Pri jej vnútornom a vonkajšom okraji sa nachádzajú dva malé hladké svaly. Jeden zrenicu zužuje a druhý ju rozširuje. Zužovanie a rozširovanie zrenice, sa nazýva pupilárny reflex. Medzi šošovkou a dúhovkou je zadná očná komora. Obe komory vypĺňa komorová voda. Normálny vnútroočný tlak je 15 - 16 mm Hg. Pri chorobnom zvýšení očného tlaku vzniká zelený zákal - glaukóm. 

Šošovka oka láme svetlo. Lomivosť šošovky sa vyjadruje v dioptriách (D). Rovnobežne dopadajúce lúče sa lámu do ohniska a vzdialenosť medzi ohniskom a šošovkou sa nazýva ohnisková vzdialenosť.  Optická mohutnosť je prevrátená hodnota ohniskovej vzdialenosti. Vyjadruje sa v dioptriách. Optická mohutnosť neakomodovaného oka je asi 59 D.

Vnútorná vrstva

Vnútorný obal, výstelku oka tvorí sietnica, v ktorej sa nachádza asi 60 rozličných druhov neurónov. Skladá sa z desiatich vrstiev. Sietnica obsahuje svetlocitlivé bunky - tyčinky a čapíky. Normálna sietnica obsahuje asi 120 miliónov tyčiniek a 6 miliónov čapíkov. Čapíky slúžia na videnie cez deň a na rozoznávanie farieb. Tyčinky slúžia na videnie za šera a umožňujú len neostré bezfarebné videnie.

Na sietnici sa nachádza miesto najostrejšieho videnia žltá škvrna. Miesto, kde do sietnice vstupuje zrakový nerv neobsahuje žiadne tyčinky ani čapíky a nazýva sa slepá škvrna. 



Vznik obrazu na sietnici

Svetelné lúče, ktoré dopadajú do opticky normálneho oka (emetropické oko), sa po prechode svetlolomnými plochami lámu do ohniska ležiaceho na sietnici. 

Akomodácia oka na blízko

Ak predmet leží bližšie k oku, šošovka sa zakrivuje pomocou závesných vlákien následkom kontrakcie m. cilliaris. Zároveň sa zmenšuje zrenica (miosis) a optické osi oboch očí sa zbiehajú (konvergujú). 

Akomodácia oka na diaľku

Ak predmet leží ďalej od oka, šošovka sa splošťuje, zrenica sa rozširuje (mydriasis) a oči divergujú. 


Očné chyby

Krátkozrakosť (myopia)

Krátkozrakosť je zapríčinená tým, že lúče sa lámu do ohniska, ktoré sa nachádza pred sietnicou. Tento jav sa koriguje umiestnením rozptylky pred oko.

Ďalekozrakosť (hypermetropia)

Ďalekozrakosť vzniká tak, že lúče sa lámu do ohniska za sietnicou. Tento stav sa koriguje umiestnením spojky pred oko.

Presbyopia

Bod, ktorý leží veľmi blízko oka a možno ho ešte vidieť, sa nazýva blízky bod. Tento bod sa v priebehu života vzďaľuje. Je to zapríčinené stratou pružnosti šošovky. Ak už vznikajú problémy pri čítaní, je potrebná korekcia šošovkami.


Dôležitosť vitamínu A pre zrak

Svetlocitlivé bunky - tyčinky a čapíky obsahujú zrakové pigmenty, ktoré sa pôsobením dopadajúceho svetla chemicky menia. Základom zrakových pigmentov je zlúčenina bielkovín a retinenu, ktorý je derivátom vitamínu A. Pôsobením svetla zrakový pigment bledne a väzba medzi bielkovinami a retinenom sa ruší. Účinkom vitamínu A sa opäť vytvára pôvodný zrakový pigment. Nedostatok vitamínu A sa prejavuje šeroslepotou. 


Zraková dráha

V mieste zvanom slepá škvrna, vychádza z oka zrakový nerv. Zraková dráha smeruje od oka do podkôrového zrakového centra v mozgu. Tu sa prepája a následne prechádza do primárneho kôrového zrakového centra v záhlavovom laloku. Medzi sietnicou a podkôrovým centrom sa optický nerv čiastočne kríži v mieste zvanom chiazma opticum. 


Pohyby očí

Pohyby očí zabezpečujú hlavové nervy n. oculomotorius (III), n. trochlearis (IV) a n. abducens (VI). Tieto inervujú 6 párov okohybných svalov. Priame okohybné svaly slúžia na stáčanie očí doprava, doľava, nahor a nadol, šikmé okohybné svaly na stáčanie oka smerom dnu a von. Pohyby očí sú buď reflexné alebo vôľové a človek si ich zväčša neuvedomuje. 

Dvojité videnie (diplopia)

Pohyby očí musia byť veľmi presne koordinované, aby obrazy predmetu dopadali stále na identické body oboch sietníc. V opačnom prípade vzniká dvojité videnie (diplopia). 

Škúlenie (strabizmus)

Ak je koordinácia pohybov očí narušená, hovoríme o škúlení (strabizme).


Sluch

Nadpis textu

Váš text začína práve tu. Kliknite sem a môžete začať písať. Aut odit aut fugit sed quia consequuntur magni dolores eos qui ratione voluptatem sequi nesciunt neque porro quisquam est qui dolorem ipsum quia dolor sit amet consectetur adipisci.

Ucho

Orgánom sluchu je ucho, ktoré sa skladá z vonkajšieho, stredného a vnútorného ucha.

Vonkajšie ucho

Vonkajšie ucho sa skladá z ušnice a vonkajšieho zvukovodu. Zvukovod pokrýva koža, v ktorej sú početné mazové žliazky produkujúce ušný maz. Začiatok zvukovodu je ochlpený. Ušný maz a chĺpky chránia zvukovod pred vniknutím väčších teliesok. Ušnica pomáha sústreďovať zvukové vlny do zvukovodu. Zvukové vlny pôsobia na bubienok, ktorý vďaka nim začne vibrovať. Bubienok tvorí hranicu medzi vonkajším a stredným uchom, funkčne však patrí k strednému uchu.

Stredné ucho

Stredné ucho sa skladá z bubienka a sluchových kostičiek - kladivka, nákovky a strmienka, ktoré sú uložené v bubienkovej dutine. Kladivko je pripojené k bubienku a strmienok k oválnemu okienku. Pomocou kostičiek sa prenášajú vibrácie z bubienka na oválne okienko. Strmienok svojím pohybom rozkmitáva perilymfu vnútorného ucha. Bubienková dutina je vyplnená vzduchom a cez Eustrachovu trubicu komunikuje s hltanom. Eustrachova trubica slúži na vyrovnávanie tlaku v strednom uchu. Za normálnych okolností je uzavretá, otvára sa pri zívaní, kýchaní, žuvaní a hltaní. 

Vnútorné ucho

Vnútorné ucho je miestom, kde sa nachádzajú receptory sluchového a rovnovážneho zmyslu. Tieto receptory vytvárajú v sluchovom orgáne (Cortiho orgáne) tzv. vláskovú bunku. Vlásky sa ohýbajú a vytvárajú receptorový potenciál, ktorý tvorí a vedie vzruchy do sluchového a rovnovážneho centra. Vnútorné ucho tvorí komplikovaný systém dutín a kanálikov, ktoré spolu komunikujú cez tzv. bludisko (labyrint). Časťami labyrintu sú slimák, predsieň a 3 polkruhovité kanáliky. Polkruhovité kanáliky slúžia výlučne rovnovážnemu zmyslu. Vnútorné ucho vypĺňa perilymfa a endolymfa. 

Ľudské ucho rozoznáva zvukové vibrácie v rozmedzí 20 - 20 000 Hz.


Sluchová dráha

Sluchové receptory prenášajú vzruch do sluchového nervu. Sluchový nerv tvorí sluchovú dráhu, ktorá končí v sluchovej kôre horného temporálneho laloka. Sluchová dráha sa prepája v talame. Zo sluchovej dráhy, rovnako ako aj z ostatných zmyslových dráh odstupujú vetvy do retikulárnej formácie a tvoria dôležitú zložku retikulárneho aktivačného systému (RAS).


Poruchy sluchu

Presbyakúzia

S postupným vekom sa znižuje sluchová citlivosť a klesá najmä hranica vysokých tónov. To má za následok zhoršeniu sluchu, tzv. nedoslýchavosť (presbyakúziu).

Hluchota

Dlhodobé dráždenie sluchového orgánu silnými zvukmi (napríklad práca so zbíjačkou, rockoví hudobníci) môže mať za následok hluchotu.



Rovnovážny zmysel

Zmyslové orgány pre vnímanie polohy a zabezpečovanie rovnováhy sa delia na orgány zabezpečujúce statickú rovnováhu - keď sú telo a hlava nehybné a na orgány zabezpečujúce dynamickú rovnováhu - keď sú telo i hlava v pohybe.


Orgány staticky rovnováhy

Orgány staticky rovnováhy sa nachádzajú v predsieni vnútorného ucha medzi slimákom a polkruhovými kanálmi. Patria k nim dva vačky - sacculus, ktorý komunikuje so slimákom a utriculus, ktorý komunikuje s polkruhovými kanálmi. 

Sacculus a utriculus obsahujú vláskové bunky. Pri vzpriamenej polohe tela a hlavy majú vláskové bunky utrikula vertikánu polohu, vláskové bunky saccula horizontálnu polohu. Pri zmenách polohy sa vláskové bunky vychyľujú a vzniká receptorový potenicál. Mozog tak cez nervus vestibularis dostáva informácie o zmenenej polohe hlavy a koriguje vychýlenú polohu. 

Orgány dynamickej rovnováhy

Orgánmi dynamickej rovnováhy sú 3 polkruhovité kanály. Všetky 3 sú vo vzájomne kolmých rovinách. V každom z nich sa nachádza zmyslový orgán s vláskovými bunkami. 

Pri rýchlych zmenách pohybu hlavy a tela vzniká receptorový potencial, ktorý vedie vestibulokochleárny nerv. Akčné potenciály smerujú i do mozočka a ďalších pohybových centier. Na udržiavanie rovnováhy sa okrem vestibulárnych receptorom podieľajú i proprioreceptory (zmyslové receptory v svaloch a kĺboch, ktoré vnímajú polohu). 

Vestibulárna dráha

Vlákna vestibulárneho nervu sa prepájajú v moste. Odtiaľ idú niektoré spoje do mozočka, iné k predným rohom miechy a ďalšie k jadrám okohybných nervov. Ďalšou prepojovacou stanicou sú jadrá talamu, odkiaľ smerujú vzruchy do kôry v blízkosti sluchovej kôry. 


Čuch

Čuchové receptory sú lokalizované v nosovej sliznici. Čuchovou dráhou prechádzajú informácie o čuchu z čuchových receptorov do čuchovej kôry v temporálnom laloku. Čuchová dráha sa neprepája v talame a neexistuje žiadne neokortikálne ''čuchové centrum''.

Čuch je mimoriadne citlivý zmysel. Čuchová citlivosť stúpa s teplotou, je vyššia u žien a znižuje sa u fajčiarov. Dráždenie čuchovej sliznice sa zvyšuje ''čuchaním''. 

Zníženie čuchovej citlivosti sa označuje pojmom hyposmia, zánik anosmia a zvýšenie hyperosmia. 


Chuť

Chuťové receptory sa nachádzajú v chuťových pohárikoch rozložených na sliznici jazyka. Možno ich však nájsť i na sliznici podnebia či hltana.  

Chuťové podnety

Chuťové podnety možno rozdeliť na 4 základné chute - sladkú, slanú, kyslú a horkú. Na hrote jazyka je najviac receptorov reagujúcich na sladkú chuť, na predných okrajoch jazyka na kyslú chuť, na zadných okrajoch jazyka na slanú chuť a na koreni jazyka na horkú chuť. 

Chuťové poháriky

Dráždenie chuťových pohárikov vyvoláva receptorový potenciál. Ten sa následne dostáva do mozgovej kôry, kde sa spracováva. Dráždenie chuťových pohárikov rovnako vyvoláva tvorbu slín.

Pokles vnímáni chutí je typický u silných fajčiarov a nazýva sa hypageuzia. Jej úplný zánik sa nazýva ageuzia a zvýšenie hypergeuzia.


Hmat

Hmat je telesný zmysel, ktorého sídlom je koža. V koži sú umiestnené zhluky zmyslových buniek citlivých na vnímanie dotyku, tlaku, chladu, tepla a bolesti. Pri vnímaní dotyku a tlaku vzniká komplexný hmatový vnem. Hmatom sa môže rozpoznávať kvalita povrchu predmetu, ich veľkosť, tvar, konzistencia, smer pohybov. V koži sú umiestnené hmatové telieska.

Hmatové receptory sú po pokožke rozmiestnené s rôznou hustotou: najmenej ich je na chrbte, naopak hmatovo najcitlivejšie sú končeky prstov, špička jazyka a genitálie. Hustoty receptorov po tele sa líšia rádovo.

Dermatómy

Kožné oblasti inervované jedným spinálnym nervom sa nazývajú dermatómy. Dermatómové mapy sa používajú pri určovaní miesta poškodenia miechy. 



Sebe lekárom 2023
Vytvorené službou Webnode
Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky