Hashimotova tyreoiditída

Definícia

Hashimotova tyreoiditída je ochorenie štítnej žľazy, zaraďujúce sa medzi autoimunitné zápaly. Je najčastejšou formou chronického autoimunitného zápalu štítnej žľazy a vyskytuje sa 18 - krát častejšie u žien ako u mužov.

Príčina ochorenia

Ide o autoimunitné ochorenie, pri ktorom dochádza k napadnutiu tkaniva štítnej žľazy telu vlastnými imunitnými mechanizmami. Prejavuje sa deštrukciou tkaniva štítnej žľazy, rastom strumy a rozvojom hypotyreózy.

Klinický obraz

Struma je tuhej konzistencie, nebolestivá, uzlovito alebo difúzne zväčšená, niekedy fyziologickej veľkosti, inokedy atrofická, niekedy môže dôjsť i k úplnému vymiznutiu tkaniva štítnej žľazy. Struma má spočiatku normálnu funkciu štítnej žľazy, no s rozvojom ochorenia sa vyvíja hypotyreóza.

Diagnostika

Diagnóza sa stanovuje na základe klinického obrazu, laboratórneho nálezu, pozitívnych protilátok proti peroxidáze a tyreoglobulínu a aspiračnej cytológie.

Liečba

Ak je prítomná veľká struma, podáva sa tyreosupresívna liečba tyroxínom na potlačenie tvorby hormónov štítnej žľazy. Pri klinicky a laboratórne dokázanej hypotyreóze sa podáva substitučná liečba (Eutyrox, L-Thyroxin). U pacientov s veľkou strumou, ktorá nereaguje na supresívnu liečbu, sa podávajú glukokortikoidy. Pokiaľ zlyháva i táto liečba, je indikovaná operačná liečba.