Kardiopulmonálna resuscitácia

Pri zástave krvného obehu klesá dostupnosť kyslíka pre mozgové bunky. Po zastavení prísunu kyslíka (a glukózy) do mozgu vzniká najskôr funkčné a po 4 - 5 minútach aj štrukturálne poškodenie až do odumretia mozgových buniek s následným nezvratným vyhasnutím funkcií.

Zásadný význam pri prísune adekvátneho množstva kyslíka ku všetkým tkanivám tela má správna funkcia dýchacieho , srdcovocievneho a nervového systému. Funkčnými prejavmi týchto systémov sú dýchanie, krvný obeh a stav vedomia. Sú to základné životné funkcie. Zlyhanie ktorejkoľvek z nich znamená ohrozenie zdravia a života človeka.

Centrálny nervový systém (CNS) je charakterizovaný zložitou riadicou a regulačnou funkciou na zachovania celistvosti organizmu. Dýchanie a krvný obeh zabezpečjú dodávku kyslíka a ďalších živín. Ak je dodávanie dostatočné, mozog sa odvďačí zachovaním vedomia a riadením celého organizmu.

Ohrozenie zdravia a života môže vyvolať akútny koronárny syndróm, srdcové zlyhanie, náhla cievna mozgová príhoda, obštrukcia dýchacích ciest, mechanický úraz, úraz elektrickým prúdom, neúplné utopenie, intoxikácia, kŕčový stav, primárna hypoxia, anafylaxia, metabolický rozvrat a iné. Včasné rozpoznanie uvedených príznakov ohrozenia života a následná správne poskytnutá liečba môžu odvrátiť zlyhanie základných životných funkcií. Na druhej strane, vývoj poškodenia môže vyústiť do náhlych príhod, ktorých spoločným príznakom je zlyhanie dýchania a krvného obehu, bezvedomie, a to bez ohľadu na vyvolávajúcu príčinu. Vzniká prerušenie dodávky kyslíka pre mozog, srdce a ďalšie orgány. Zákkladným liečebným postupom je kardiopulmonálna resuscitácia - KPR.

KPR je súbor liečebných metód a postupov zameraných na obnovenie alebo udržanie primeraného dýchania a krvného obehu. Prioritným cieľom KPR je zabezpečiť perfúziu mozgu okysličenou krvou až do obnovenia spontánneho dýchania a funkčného krvného obehu.

KPR je súčasťou takzvanej reťaze prežitia. Týmto termínom sa označuje organizačná a liečebná postupnosť činností, ktoré sa podľa rozsahu a vekových kategórií delia na :

1.Základnú neodkladnú resuscitáciu dospelých

2.Základnú neodkladnú resuscitáciu detí

3.Rozšírenú neodkladnú resuscitáciu dospelých

4. Rozšírenú neodkladnú resuscitáciu detí

Rešpektovanie fyziológie a patofyziológie náhlych príhod sa premieta do bližšej špecifikácien liečebných postupov pre novorodencov do 28.dňa, dojšiat do 1 roka a detí od 1 - 8 rokov. Pre deti nad 8 rokov platia rovnaké postupy ako u dospelých.

Základná neodkladná resuscitácia

Laickí záchrancovia nediagnostikujú (nie sú trénovaný na diagnostiku) zastavenie krvného obehu hmataním pulzu a krčnej tepne. Diagnostika fungujúceho krvného obehu sa zakladá na zisťovaní príznakov obehu, Praktická realizácia sa opiera o diagnostiku vedomia a dýchania a reakciu postihnutého na úvodné efektívne náhradné vdychy (dýchanie z pľúc do pľúc). Ak do 10 s od aplikácie vdychov záchranca nezistí dýchanie, kašeľ či pohyby, musí začať s neodkladným stláčaním hrudníka (vonkajšia masáž srdca). Záchrancovia so zdravotným vzdelaním kontroľujú pulz na krvnej tepne a súčasne sledujú ostatné známky krvného obehu.

Ak nie je dostupný zdroj kyslíka, zvyšuje sa pri dýchaní z pľúc do pľúc objem jednorázového náhradného vdychu. Kedysi sa odporúčalo vdychovať objem 400 - 600 ml. Nižší objem znižuje riziko nafúknutia kyslíka, ale bez pridania kyslíka môže mať za následok nedostatočné okysličenie. Tieto zistenia viedli k odporúčaniu vdychovať objem 700 - 1000 ml. Vzduch je potrebné vdychovať poomaly počas 2 sekúnd (prevencia nafúknutia žalúdka).

Pomer stáčania hrudníka a dýchania je 15 : 2 (15 stláčaní hrudníka a 2 vdychy). Cieľom stáčania hrudníka (vonkajšej masáže srdca) je zabezpečiť určitú úroveň srdcovej a mozgovej cirkulácie.

Dusenie tukým telesom / Cudzie teleso v dýchacích cestách

Prekážka v dýchacích cestách u postihnutého v bezvedomí - dusenie. Pôvodné odporúčanie - striedanie piatich úderov na chrbát s piatimi stlačeniami brucha (Heimlichov manéver) u postihnutého pri vedomí, ako aj v bezvedomí. Nové pokyny odporúčajú, aby sa u dusiaceho sa tuhým telesom s dýchacích cestách, ktorí je v bezvedomí, využilo stláčanie hrudníka, vyvýjajúce zvýšený tlak aj v dýchacích cestách, ktoré môže byť efektívne pri uvoľnení obštrukcie. Táto medóda je vhodná najmä pre laických záchrancov. Údery do brucha a stláčanie brucha sa odporúča len u dusiacich dospelých, ktorí sú pri vedomí.

Hlavné zásady pri poskytovaní základnej neodkladnej resuscitácie

Základná neodkladná resuscitácia (BLS - basic life support) v rámci reťaze prežitia vyžaduje:

1. rýchle posúdenie náhlej príhody a aktiváciu záchranného systému

2. neodkladnú kardiopulmonálnu resuscitáciu KPR

3. včasnú defibriláciu

4. včasnú dostupnosť rozšírenej neodkladnej resuscitácie (vykonávajú záchrnári)

Zhodnotenie situácie

Zhodnotenie situácie je komplexný vyhodnocovací proces, v rámci ktorého záchranca zbiera informácie (vidí, počuje, cíti, pýta sa, predvída), triedi ich a posudzuje s cieľom správneho výberu liečby. Zhodnotenie situácie musí byť rýchle a zamerané najmä na:

- určenie typu náhlej príhody alebo nehody (úrazové, neúrazové)

- zhodnotenie rizika ohrozenia záchrancu, postihnutého, okolostojacich

- určenie postupnosti zásahov - zasitenie bezpečnosti, aktivácia záchranného systému, organizácia pomoci, ošetrenie postihnutého

Zaistenie bezpečnosti

Zaistenie bezpečnosti účastníkov náhlej príhody či nehody je jednou z hlavnách zásad pri poskytovaní neodkladnej pomoci. Riziká ohrozenia háchrancu, postuhnutého a prípadných ďalších osôb je potrebné znížiť na minimum. Pri zhodotení situácie ich treba brať do úvahy a vykonať preventívne opatrenia. Tieto opatrenia majú svoje špecifiká v závislosti od typu príhody (dopravné nehody, požiar, úraz elektrickým prúdom, únik plynu a jedovatých výparov..).

Bezpečnosť záchrancu

Preventívne opatrenia týckajúce sa záchrancu sú zamerané najmä na ochranu pred prenosnými ochoreniami. Riziko takéhoto prenosu je extrémne nízke a možno ho ešte znižiť nasledovnými opatreniami:

- vyvarovať sa zbytočnému kontaktu s krvou a inými výlučkami postihnutého

- používať ochranné prostriedky ako jednorázové nesterilné rukavice a pri dýchaní z úst do úst jednorázová resuscitačná rúška alebo dýchacia bariérová maska

- po ukončení poskytovania pomoci si dôkladne umyť ruky mydlom.

Bezpečnosť postihnutého

Bezpečnosť postihnutého sa najčastejšie spája s rozhodovaním o poybe jeho premiestnenia buďpred ošetrením alebo neskôr. Základným pravidlom je, ak to nie je nevyhnutné, s postihnutým nehýbať do príchodu odbornej pomoci. S postihnutým hýbeme alebo ho premiesťujeme len vtedy, ak:

- hrozní nebezpečenstvo, ktoré nemožno odstrániť (požiar, výbuch pri dopravnej nehode, hrozí ďalšia nehoda pre hmlu, tmu)

-ak je premiestnenie alebo hýbanie dôležité pre záchranu života (vysloodenie kvôli uvoľneniu dýchacích ciest, zastaveniu závažného krvácania, KPR)

Spôsoby premiestňovania musia zohľadňovať najmä stav vedomia charakter náhlej príhody (úrazový, neúrazový) a rozsah poškodenia.

Aktivácia záchranného systému

Aktivácia záchranného systému (RZP, požiarnici, polícia, resusitačný tím v nemocnici je nedodeliteľnou súčasťou reťaze prežitia. Jej cieľom je čo najrýchlejšia dostupnosť rozšírenej liečebnej starostivosti, profesionálneho uvoľnenia zakliesnených v aute, zahasenia požiaru a i.

Všeobecné pravidlá aktivácie

Kritická chvíľa rozhodnutia o začatí aktivácie závisí od počtu svedkov (záchrancov) náhlej príhody. Ak sú svedkovia najmenej dvaja, je riešenie jednoduché. Jeden sa stará o postihnutého, druhý môže telefonovať alebo inak organizovať pomoc.

Ak je záchranca sám, musí sa správať podľa nasledujúcich pravidiel:

Ak je postuhnutý dospelý a náhla príhoda má neúrazový charakter, pri ohrození života sa najskôr aktivuje pomoc (telefonicky, privolanie ďalšieho zdravotného personálu), kričanie o pomoc, žiadanie defibrilátora), až potom sa oživuje. Zdôvodnenie takéhoto postupu vychádza z poznania, že absolútne najčastejšou príčinu náhlej smrti u dospelých je fibrilácia komôr pri akútnom koronárnom syndróme. Najúčinnejšou zložkou liečby je rýchlo dostupný elektrický výboj. Potrebný prístroj je vo vybavení RZP, resuscitačného tímu a mal by byť na každom nemocničnom oddelení. Preto treba volať ihneď (phone first). Volanie ihneď je odôvodnené aj u detí so známym srdovým ochorením.

Pri ohrození života následkom úrazu, topenia sa, dusenia, otravy alebo ak je postihnutý dieťa, trvá oživovanie najskôr približne 1 minútu a potom sa aktivuje pomoc. Zdôvodnenie tohto postupu vychádza z poznania, že v týchto prípadoch je väčšinou prvotne poškodené dýchanie, preto sa oplatí najskôr oživovať a pokúsiť sa o zvrátenie ohrozenia života. Preto voláme iba rýchlo (phone fast).

KPR

Neodkladná KPR je najlepšou možnou liečbou pri zastavení činnosti srdca v intervale do použitia defibrilátora a rozšírenej kardiovaskulárne zameranej resuscitácie. KPR pôsobí preventívne na zmenu komorovej fibrilácie na asystóliu (zástava srdca), zvyšuje nádej na úspešnosť defibrilácie a pôsobí preventívne na ochranu mozgu a srdca.

Defibrilácia

Včasné defibrilácia je jedným z najdôležitejších determinantov prežitia a budúcej kvality života pri zastavení krvného obehu následkom komorovej fibrilácie a komorovej tachykardie. Terapeutické okno úspešnosti je ale malé. Prežitie pri zastavení srdca na podklade komorovej fibrilácie bez defibrilácie klesá každú minútu o 7 - 10%. Po 12 minútach predstavuje prežitie približne 2 - 5%. Automatické extrené defibrilátoy (AED) môžu používať aj laici mimo záchranných tímov. Prístroj sám zhodnotí srdcovú činnosť a rozhodne o podaní / nepodaní elektrického výboja.

Postup pri základnej nedokladnej resuscitácii dospelých

1. Zaistiť bezpečnosť záchrancu aj postihnutého

(už uvedené)

2. Zistiť stav vedomia

Pozeráme sa na postihnutého, jemne ho potrasieme za ramená a nahlas sa ho pýtame: ,,Ste v poriadku?'', ,,Čo sa vám stalo?'', ,,Počujete ma?''. Ak nereaguje, skúsime bolestivý podnet (napr. poštípanie na predlaktí).

3. a) Ak postihnutý reaguje slovom alebo pohybom

Necháme ho v nájdenej polohe (ak sa nevyskytuje iné ohrozenie), vykonáme Ďalšie vyšetrenie a podľa potreby poskytujeme pomoc (ak je záchranca sám, hľadá pomoc osobne). Pravidelne kontrolujeme stav postihnutého (vedomie, dýchanie, správanie, rozhovo)

3. b) Ak postihnutý nereaguje

Hlasno kričíme a voláme o pomoc. Ak môžeme, celého ho prehliadneme od hlavy po päty v polohe, v akej sme ho našli a ak je to možné, otočíme ho na chrbát a vykonáme úkony na uvoľnenie dýchacích ciest.

Uvoľnenie dýchacích ciest

Manéver prst - brada

Dýchacie cesty môžeme uvoľniť manévrom prst - brada - ukazovák a prostredník jednej ruk oprieme o kostený oblúk sánky a ťaháme ju smerom nahor. Druhú ruku položíme na čelo postihnutého a jemne tlačíme hlavu do záklonu. Palec a ukazovák ruky na čele sú pripravené na stlačenie nosových krídel (upchanie nosa), ak by bolo potrebné náhradné umelé dýchanie.

Vyčistenie ústnej dutiny

Odstránime všetky viditeľné cudzie telesá z úst vrátane uvoľnenej zubnej protézy. Dobre upevnenú protézu necháme v ústach.

Pri podozrení na zlomeninu chrbtice (bezvedomie pri úraze) sa usilujeme vyhnúť záklonu havy. Uvoľnenie dýchacích ciest možno dosiahnuť obojručným zdvihnutím sánky.

4. Súčasne s úkonmi na uvoľnenie dýchacích ciest kontroľujeme pohľadom, posluchom a pohmatom či postihnutý primerane dýcha (nielen ojedinelý vzdych či chabé úsielie o dýchanie).

Nakloníme sa nad postihnutého s a súčasne pozorujeme pohyby a dvíhanie hrudníka, počúvame dychové zvuky pri ústach postihnutého (zvukový prejav prúdenia vzduchu), cítime na svojom líci prúd vydychovaného vzduchu. Zisťovanie či postihnutý primerane dýcha nemá trvať dlhšie ako 10 sekúnd.

5a Ak postihnutý dýcha primerane

Otočíme ho do stabilizovanej polohy, organizujeme pomoc, požiadame niekoho, aby privolal pomoc a ak sme sami opustíme postihnutého a privoláme pomoc (telefón, krik cez okno a pod.). Kontroľujeme či postihnutý dýcha až do príchodu odbornej pomoci.

5b Ak nedýcha alebo sa vyskytujú len ojedinelé vdychy či slabé pokusy o dýchanie

Organizujeme pomoc, ak už nebola aktivovaná pred tým, požiadame niekoho, aby privolal pomoc alebo ak sme sami, musíme sa rozhodnúť či najskôr vykonáme náhradné vdychy alebo najskôr aktivujeme pomoc (telefón, krik cez okno). Ak je postihnutý dospelý a náhla príhoda nemá úrazový charakter, najskôr aktivujeme pomoc. Ak ide o postihnuté dieťa (bez známeho ochorenia srdca) lebo je náhla príhoda následkom úrazu, topenia sa, dusenia či otravy, najskôr približne 1 minútu oživujeme a potom aktivujeme pomoc.

- Otočíme postihnutého do polohy na chrbte a vdýchneme dva pomalé, účinné náhradné umelé vdychy tak, aby sa o každom z nich hrudník primerane zdvihol a klesol

Umelé vdychy

Zaujmeme polohu pri boku postihnutého na úrovni jeho pleca (kľačíme alebo sedíme v závislosti od polohy postihnutého). Ukazovákom a prostredníkom jednej ruky zabezpečujeme stálu priechodnosť dýchacích ciest manévrom prst - brada (dvíhanie hlavy s miernym záklonom brady). Palcom tejto ruky podľa potreby mierne pootvoríme ústa postihnutého. Palcom a ukazovákom druhej ruky (je položená na čele a fixuje hlavu v miernom záklone) stláčame nosové krídla, aby vzduch ri náhradnom vdychu neunikal nosom postihnutého.

Zhlboka sa nadýchneme a naširoko otvorenými ústami a perami pritlačíme okolo úst postihnutého. Pritlačenie musí zabráiť netesnosti. Vydýchneme rovnomerne a kolmo do úst postihnutého, pričom sledujeme pohyby jeho hrudníka. Hrudník sa musí primerane dvíhať. Náhradný vdych nesmie byť rýchly ani objemovo veľký. Hrozí nafúknutie žalúdka s vytlačením jeho obsahu do ústnej dutiny.

Po skončení vdychu odtiahneme svoje ústa od postihnutého, udržiavame priechodnosť dýchacích ciest, pozorujeme klesanie hrudníka, počúvame zvuk výdychu a cítime na tvári prúd vydychovaného vzduchu. Znova sa hlboko nadýchneme a opakujeme uvedený postup tak, aby sme celkovo podali 2 náhradné účinné vdychy.

Ak sa nedarí podať účinný vdych:

Skontroľujeme ústa postihnutého a odstránime prípadné prekážky. Overíme si či je brada zdvihnutá dostatočne spolu so záklonom hlavy. Každý z uvedených opravných úkonov si overíme pokusom o áhradný vdych. O úspešný náhradný vdych sa pokúšame najviac päťkrát. Po piatom pokuse, aj keď boli predchádzajúce neúspečné, pristúpime k diagnostike krvného obehu.

6. Zistiť príznaky krvného obehu

Pohľadom, posluchoma. pohmatom kontrolujeme dýchanie, zisťujeme či reaguje kašľom a/alebo pohybmi na dráždenie náhradným umelým dýchaním. Kotrolu výskytu pulzu na veľkých tepnách vykonáva iba trénovaný záchranár. Ostatní sa orientujú podľa prítomnosti alebo chýbania nepriamych prejavov činnosti krvného obehu (dýchanie, kašeľ, pohyby). Táto činnosť nemá trvať dlhšie ako 20 sekúnd.

7a Známky fukčnosti krvného obehu sa vyskytujú

Pokračujeme v náhradnom dýchaní dovtedy, kým postihnutý nezačne dýchať sám. Po každom desiatom vdychu (alebo každú min) opäť skontroľujeme prejavy funkčnosti krvného obehu, pričom táto kontrola nemá trvať dlhšie ako 10 sekúnd. Ak postihnutý začne dýchať spontánne, no zostáva v bezvedomí, uložíme ho do stabilizovanej polohy. Musíme byť pripravení otočiť ho späť na chrbát a obnoviť resuscitáciu dýchania v prípade, že opätovne prestane dýchať.

7b Znamky funkčnosti krvného obehu chýbajú alebo si nie sme celkom istí

Začneme vykonávať kompresiu hrudníka (vonkajšiu masáž srdca).

Kompresia hrudníka (vonkajšia masáž srdca)

Postihnutý leží na chrbte na pevnom podklade. Kľačíme na boku postihnutého, približne v úrovni jeho srdca. Rukou, ktorá je bližšie k nohám posthnutého, vyhmatáme spodný okraj jeho hrudnej kosti. Ak si hrudnú kosť rozdelíme na tretiny, hľadané miesto na uloženie ruky je medzi strednou a dolnou tretinou hrudnej kosti. Pomôcka: ukazovákom a prostredníkom, ktoré sú priložené k sebe, vyhmatáme okraj spodného rebra na strane bližšie k nám. Prsty priložené k sebe ťaháme po dolnom okraji rebra až k bodu, kde sa pripája k hrudnej kosti. Prostredník necháme na tomto mieste a ukazovák položíme na hrudnú kosť.

Na takto určené miesto na hrudnej kosti si položíme jednu ruku tak, že hrudnej kosti sa dotýka iba zápästná hrana dlane (miesto, kde dlaň prechádza do zápästia). Chrbtát tejto ruky prekryjeme hranou dlane druhej ruky. Vystrieme alebo vzájomne prepletieme prsty obidvoch rúk a nadvihneme ich, aby sa tlak neprenášal na rebrá postihnutého. Ruky sú položené v strednej čiare hrudnej kosti a dlhá os rúk je kolmá na trup postihnutého. S vystretymi rukami tlačíme kolmo na dolnú polovicu hrudnej kosti tak, aby sme ju dospelému stlačili o 4 - 5 cm rýchlosťou približne 100/ min. Stlačenia majú byť pravidelné, nie prudné ani trhavé, stlačenie by malo trvať približne rovnaký čas ako uvoľnenie. NEstláčame hornú časť brucha ani dolný výbežok hrudnej kosti.

stlačenie o 4 - 5 cm rýchlosťou 100/ min

Kombinácia náhradného dýchania a stláčania

Po 2 úvodných vdychoch a 25 stlačeniach zdviheneme bradu s potrebným záklonom hlavy (uvoľnenie dýchacích ciest) a vykonáme dva účinné vdychy. Bez zdržiavania si položíme ruky do správnej polohy na hrudnú kosť a opäť 15 - krát stlačíme hrudník. Pokračujeme v striedaní kompresie hrudníka a náhradného dýchania v pomere 15 : 2. Vykonávame základnú neodkladnú resuscitáciu.

Oživovanie prerušíme len pri kontrole známok funkčnosti krvného obehu, keď sa postihnutý hýbe alebo začne dýchať. Inak oživovanie (resuscitáciu) neprerušujeme.

striedanie 2 umelých vdychoc a 15 stlačení hrudníka

8. Pokračujeme v resuscitácii kým

Nepríde kvalifikovaná pomoc a nepreberie starostlivosť o postihnutého, postihnutý nezačne javiť známky obnovenia životných funkcií. Nie sme vyčerpaní.

Resuscitácia dvoma záchrancami

KPR dvoma záchrancami je menej ukavujúca ako jedným záchrancom. Je ale dôležité, aby obaja záchrancovia boli profesionálni a správne spolupracovali. Preto sa odporúča, aby takúto techniku KPR vykonávali iba vyškolení zdravotníci a vyškolení laici. Zátoveň je potrebné dodržať nasledovné:

1. Prvou prioritou je privolať pomoc. To môže znamenať, že jeden záchranca musí začať KPR sám, kým druhý ide zavolať pomoc.

2. Záchranári by sa mali nachádzať na opačných stranách postihnutého.

3. Mal by sa používať pomer 15 stlačení a 2 vdychov. Záchnári si rozdelia úlohy - 1 záchranár robí stlarenia hrudníka, druhý záchranár vykonáva umelé dýchanie. Na konci každej série 15 stlačení by záchranca zodpovený za dýchanie mal byť pripravený podať 2 vdychy s najmenším možným zdržaním. Odporúča sa, aby záchranca vykonávajúci stlačenia hurdníka ich nahlas počíta.

4. Nadvihnutie brady a záklon hlavy by sa mal nepretržite udržiavať. Každý umelý vdych by mal trvať 2 sekundy pri súčasnom prerušení stláčania hrudníka.

5. Stláčanie hrudníka by malo pokračovať ihneď po druhom vdychu, len čo záchranca odtiahne pery od tváre postihnutého.

6. Ak si záchrancovia chcú vymeniť miesta (zvyčajne preto, že stláčanie hrudníka viac unavuje), malo by sa to robiť podľa možnosti čo najrýchlejšie a plynulo.

Stabilizovaná poloha na boku

Uloženie dýchajúceho postihnutého v bezvedomí do stabilizovanej polohy môže zachrániť život.

Stabilizovaná poloha je úkon zameraný na prevenciu náhlych komplikácií u postihnutého ohrozujúcich život, ktorý je v bezvedomí, leží na chrbte, dostatočne dýcha a nemá alebo už boli ošetrené iné poškodenia (napr. zázažné krvácanie). Medzi tieto komplikácie bezvedomia patrí:

- častočné alebo úplné upchatie dýchacích ciest jazykom (zapadnutie jazyka)

- upchatie dýchacích ciest vývratkami - postihnutý nemá obranný kašľací reflex

. vdýchnutie žaľúdočného obsahu do pľúc - žalúdočná šťava obsahuje kyselinu soľnú, ktová v pľúcach pôsobí ako žieravina

Postup

Postihnutý leží na chrbte - ak má okuliare, zložíme mu ich. Kľakneme si k postihnutému zboku a presvedčíme sa či má vystreté dolné končatiny. Upažíme hornú končatinu postihnutého, ktorá je bližšie k nám tak, aby zvierala s jeho telom pravý uhol a ohneme ju v ľakti s dlaňou ruky smerujúcou nahor.Preložíme vzdialenejšiu hornú končatinu postinutého cez jeho hrudník a priložíme chrbát jeho ruky k lícu, ktoré je bližšie k nám.

Druhou rukou uchopíme vzdalenejšiu dolnú končatinu postihnutého nad kolenom a potiahneme ju nahor (ohneme v kolene do pravého uhla), pričom noha zostane na zemi. Jednou rukou fixujeme vzidalenejšiu hornú končatinu postihnutého pri líci, druhou rukou chytíme ohnutú dolnú končatinu v oblasti kolena a otočíme ju na. bok smerom k sebe, pokrčená dolná končatina fixuje polohu na boku.

Upravíme vrchnú dolnú končatinu tak, aby bedro aj koleno boli ohnuté do pravého uhla. Mierne zakloníme hlavu na zaistenie priechodnosti dýchacích ciest. Záklon hlavy môže pomôcť udržiavať ruka zasunutá pod lícom postihnutého. Pravidelne kontrolujeme dýchanie.

Iný postup

Postihnutý leží na chrbte, ak má okuliare, zložme mu ich. Hornú končatinu, ktorá je bližšie k nám, vystrieme a zasunieme pod zadok. Dolnú končatinu, ktoráá je vzdialenejšia od nás, ohneme v kolene do pravého uhla. Jednou rukou chytíme za zápästie alebo predlaktie vzdialenejšiu honú končatinu postihnutého, druhou rukou chytíme ohnutú dolnú končatinu v oblasti kolena a otočíme ho na bok smerom k sebe. Pokrčená dolná končatina fixuje polohu na boku. Chrbát vzialenejšej ruky podložíme pod líce postihnutého a upevníme záklon hlavy. Pravidelne kontrolujeme dýchanie.

Uvedené postupy sú vhodné pri bezvedomí neúrazového typu. Pri bezvedomí následkom úrazu (postihnutý dýcha) je vždy nevyhnutné predpokladať prípadné poškodenie chrbtice, preto uložnie do stabilizovanej polohy buď nie je možné alebo vyžaduje náhradný či špeciálny postup. Pri viacpočetných poraneniach sa stabilizovaná poloha na boku nedá alebo nemôže použiť.

Uloženie postihnutého do stailizovanej polohy má dodržiavať naledovné:

- poloha má byť viac bočná ako brušná (tvárou a hrudníkom nadol), ústa majú byť v polohe umožňujúcej odtok slín

- poloha má byť stabilná (vzhodné zboku vypodložiť)

- polohou nesmieme spôsobiť ďalšie poranenia

- poloha nesmie vyvolať tlak na hrudník ani ovplyvňovať dýchanie

- poloha nesmie brániť rýchlemu a bezpečnému utočeniu na chrbát

- poloha nesmie brániť priebežnej kontrole dýchania

- musí sa sledovať periférne prekrvenie dolu uloženej hornej končatiny a zabezpečiť, aby čas tlačenia na túto končatinu bol minimálny

- ak postihnutý musí zostať v stabilizovanej polohe viac ako 30 minút, mal by byť otočený na druhý bok

Obštrukcia dýchacích ciest cudzím telesom

Pri obštrukcii dýchacích ciest sa postihnutý začne dusiť. Najčastejšou príčinou u dospelých býva zabehnutie potravy po prehltnutí veľkého hltu, nedokonalom požutí potravy, uvoľnení zubnej protézy, kýchaní, pri náhlej zmene rýchlosti tela (prudké brzdenie) či zvýšenej koncentrácii alkoholu v krvi. Deto môžu do dýchacích ciest vdýchnuť rôzne gulôčky, arašidy, žuvačku, malé hračky (lego) a pod.

Všeobecné opatrenia

Jedenie malých kuskov jedla pomaly a dobre požutých, počas žuvania a hltania nerozprávať ani sa nesmiať, nejesť v dopravných prostriedkoch počas jazdy, vyhýbať sa nadmernému pitiu alkoholu, deťom nedovoliť jesť jedlo počas behania, hrania sa či jazdy v dopravnom prostriedku, odstrániť z dosahu dojčiat a malých detí nebezpečné cudzie telesá, nedávať malým deťom potravu, ktorú treba preventívne riadne požuť (arašidy, kukuricu a pod.).

Cudzie telesá môžu byť príčinou čiastočného alebo úplného upchatia dýchacích ciest. Pri čiastočnom upchatí môže ísť ou postihnutého o dostatočnú alebo nedostatočnú výmenu vzduchu.

Dostatočná výmena vzduchu

Pri dostatočnej výmene vzduchu je postihnutý úplne pri vedomí, dokáže hovoriť, pri nádychu chrčivo dýcha, ale je schopný vyvinúť silný kašeľ. V tomto prípade záchranca nezasahuje, sleduje ďalší vývoj, povzbudzuje postihnutého, aby kašľal. Silným kašľom sa cudzie teleso väčšinou odstráni. Ak príznaky pretrvávajú, je pripravený aktivovať záchranný tím (RZP).

Nedostatočná alebo zhoršujúca sa výmena vzduchu

Pri nedostatočnej alebo zhoršujúcej sa výmene vzduchu nastáva úzkost, zhoršuje sa vedomie, kašeľ postihnutého je slabý, počas nádychu počuť piskľavý tón, vyskytuje sa výrazne namáhavé dýchanie a postihnutý môže zmodrieť. Slabý kašeľ neumožní vlastnými silami odstrániť prekážku v dýchacích cestách. V tomto prípade je potrebné okamžite začať pomoc a konať ako pri kompletnom upchatí dýchacích ciest.

Kompletné upchatie dýchacích ciest

Pri kompletnom upchatí dýchacích ciest nie je postihnutý schopný hovoriť, kašľať ani dýchať, rukami si typicky drží krk. Ide o životunebezpečný stav. Ak sa prekážku nepodarí rýchlo odstrániť, vzniká bezvedomie a počas niekoľkých minút smrť. Napriek závažnosti situácie má záchranca na riešenie problému primeraný čas, pretože srdce pracuje ďalej a telo má k dispozícii zásobu kyslíka na niekoľko minút.

Záchranca musí okamžite konať:

1. Nadviaže kontakt s postihnutým.

2. Opýta sa postihnutého či sa dusí, ak prikívne, začne s pomocou.

3. Požiada postihnutého, aby sa pokúsil kašľať, ale nečaká na odozvu.

4. Postaví sa za postihnutého a požiada ho, aby sa predklonil a päťkrát ho udrie dlaňou s vystretými prstami medzi lopatky (nie je nevyhnutné udrieť päťkrát, teleso sa môže uvoľniť po každom údere)

5. Ak dusenie pretrváva, vyzve postihnutého, aby sa postavil a vykoná päťkrát Heimlichov manéver.

Heimlichov manéver

Heimlichov manéver je založený na odstránení cudzieho telesa vytlačením zvyškového vzduchu z pľúc prudkým stlačením brucha. Záchranca sa postaví za postihnutého, zozadu ho objíme tak, že jednu ruku zovretú do päste priloží na oblasť žalúdka v priestore pod hrudnou kosťou, druhú ruku položí na päsť pravej ruky a prudko zatlačí smerom šikmo nahor.

6. Ak dusenie pretráva, stredavo opakuje údery do chrbta a stláčanie brucha

7. Ak postihnutý stráca vedomie, aktivuje záchranný systém.

8. Bezvedomie môže mať za následok uvoľnenie svalstva hrtana s uvoľnením prúdenia vzduchu do pľúc. Ak v ktoromkoľvek okamihu dusiaca sa osoba stratí vedomie, treba postupovať týmto spôsobom:

- zakloniť hlavu postihnutého a odstrániť všetky viditeľné prekázky z jeho úst

- uvoľniť dýchacie cesty nadvihnutím brady
- skontrolovať dýchanie pohľadom, posluchom, pohmatom (cítením)
- pokúsiť sa podať dva účinné umelé vdychy
- ak sa v rámci piatich pokusov nepodarí podať účinné vdychy, ihneď začať so stláčaním hrudníka, aby sa obštrukcia uvoľnila. Neoverovať známky funkčnosti krvného obehu
- po 15 - tich stlačeniach skontrolovať či sa v ústach nenachádza nejaký predmet, potom sa pokúsiť o ďalšie umelé vdychy
- uistit známky funkčnosti krvného obehu
- v závislosti od situácie začať so stláčaním hrudníka a /alebo s umelým dýchaním
- pokračovať s umelými vdychmi v cykloch 15 stlačení hrudníka / 2 pokusy o umelé vdychy
- ak sa v ktoromkoľvek čase podarí dosiahnuť účinné vdychy, zistia sa známky funkčnosti krvného obehu
- v závislosti od situácie pokračovať v stláčaní hrudníka a/alebo umelom dýchaní

Poznámka: Heimlichov manéver u postihnutého v bezvedomí laický záchranca nevykonáva

Rozšírená kardiopulmonálna resuscitácia (KPR)

Rozšírená KPR sa vykonáva iba školeným zdravotným personálom (lekár, zdravotná sestra, záchranár)

Pokyny:

Prekoridálny úder

Školení poskytovatelia zdravotnej starostlivosti môžu aplikovať prekordiálny úder bezoprostredne po diagnoze zastavenia krvného obehu, kri ktorej boli svedkovia alebo pacient bol monitorovaný a to ešte pred pripojením na defibrilátor. Prekordiálny úder je súčasťou univerzálneho algoritmu. Je málo pravdepodobé, že by bol úspešný po 30. sekundách od zastavenia obehu.

Univerzálny algoritmus

Potencionálne príčiny zastavenia krvného obehu sú 4 (4H a 4T).

- hypoxia

- hypovolémia

- hyper -/hypokaliémia, hypokalciémia, hydrogen ion acidemia

- hypotermia

- tenzný pemtoroax

- tamponáda perikardu srdca

- tromboemobilická alebo mechanická obštrukcia (napr. pľúcna embólia)

- toxické alebo terapeutické látky

Komorová fibrilácia a bezpulzová komorová tachykardia - použitie defibrilátora

Zaistenie dýchacích ciest

Optimálnou metódou zaistenia dýchacích ciest je tracheálna intubácia. Tracheálna intubácia vyžaduje zručnosť zdravotníka. Nevyhnutné je správne umiestnenie endotrachálnej rúrky. Alternatívou tracheálnej intubácie a dýchania tvárovou maskou ambuvakom s ventilom je laryngeálna maska.

Ventilácia

Podanie liečiv

Postupy rozšírenej resuscitácie:

Prekordiálny úder

Ak sme bezprostrednými svedkami zastavenia krvného obehu a /alebo nastane počas monitorovania, možno pred použitím defibrilátora aplikovať prekordiálny úder. Účinnosť tohto výkonu je nepravdepodobná, ak zastavenie obehu trvalo viac ako 30 sekúnd.

Základná resuscitácia

Ak nie je okamžite dostupný defibrilátor, musíme začať postup základnej kardiopulmonálnej resuscitácie. Resuscitácia ale nesmie byť príčinou odďaľovania defibrilácie. Prioritou je predísť akémukoľvek zdržaniu medzi začiatkom zastavenia srdca a pokusom a defibriláciu.

Defibirlátor - monitor srdcového rytmu

Defibrilátor -- bla bla Prístroj sa nachádza v každej nemocnici, firmách i nákupných centrách. Dokáže ho obsluhovať i laik. Prístroj obsahuje návod, ktorý vás bude smerovať k jeho správnemu použitiu. Obsahuje dve elektródy, ktoré sa lepia na stenu hrudníka. Umiestnenie elektród je zobrazené na prístroji. Prístroj s vami aktívne komunikuje, hodnotí srdcový rytmus a usmerňuje vás v tom či je alebo nie je potrebné podať výboj. Nie každá zástava srdca vyžaduje podanie elektického výboja. Podanie elektrického výboja má význam iba pri defibrilovateľných srdcových rytmoch. Pri nedefibrilovateľných srdcových rytmoch sa výboj nepoužíva a vykonáva sa iba kladické základné KPR s podaním liečiv.

Defibrilovateľné srdcové rytmy

komorová fibrilácia (KF) , bezpulzová komorová tachykardia (KT)

Nedefibrilovateľné srdcové rytmy

asystólia, bezpulzová elektrická aktivita (PEA)

Priložíme elektródy defibrilátora alebo nalepíme samolepiace defibrilačné elektródy na stenu hrudníka, jednu tesne pod pravú kľúčnu kosť, druhú do úrovne ľavej axilárnej čiary. Pripevníme monitorovacie elektródy na končatiny alebo trup tak, aby boli vzdialené od defibrilačných miest. Aby sa predišlo zdržaniu prvej defibrilácie, iniciatívny rytmus srdca sa môže zhodnotiť z defibrilačných elektród. Ďalšie hodnotenie srdcového rytmu by sa malo sledovať na monitore. Ak sa po prvom alebo druhom elektrošoku znázorní rytmus, ktorý nevyžaduje vývoj, mal by sa potvrdiť nezávislým monitorovaním.

Vyhodnotenie srdcového rytmu (plus kontrola pulzu)

Ak sú na krivke EKG prejavy rytmickej činnosti srdca, hodnotia sa známky funkčnosti krvného obehu vrátane pulzu na krčných tepnách. Hodnotenie nesmie trvať dlhšie ako 10 sekúnd. AK prejavy funkcie krvného obehu chýbajú, vyhodnocujeme srdcový rytmus na monitore ako rytmus, ktorý:

a) vyžaduje elektrický výboj - komorová fibrilácia (KF), bezpulzová komorová tachykardia (KT)

b) nevyžaduje elektrický výboj - asystómia, bezpulzová elektrická aktivita (PEA)

KF/KT

Záchranár všetkých vyzve, aby sa pacienta nikto nedotýkal. Priloží defibrilačné elektródy na stenu hrudníka. Defibrilátorom podľa potreby aplikuje až 3 výboje s energiou 200, 200 a 300 J po sebe. Po každom výboji posudzuje aktuálny obraz EKG, podľa ktorého potom rozhoduje o aplikácii ďalšieho výboja. Cieľom je aplikovať 3 iniciálne výboje, ak sú potrebné, a to počas 1 minúty. AK KF/KT pretrváva aj po 3 výbojoch, vykonáva sa približne 1 minútu KPR (15:2).

Počas KPR sa uváži výskyt a možnosť korekcie reverzibilných (zvratných) príčin, skontrolujú sa elektródy, poloha defibrilačných elektród a kontakt, zaistí sa priechodnosť dýchacích ciest (intubáciou alebo inak), podá sa kyslík, zabezpečí sa vnútrožilový prístup, podá sa 1 mg adrenalínu vnútrožilovo. Ak ešte nie je zabezpečený vnútrožilový prístup, zváži sa podanie 2 - 3 mg adrenalínu do endotracheálnej rúrky. Interval medzi tretím a štvrtým výbojom by nemal byť dlhší ako 1 minúta.

Opäť sa vyhodnotí rytmus na monitore. Ak krivka na EKG svedčí o prejavoch rytmickej činnosti srdca, zhodnotia sa známky funkčnosti krvného obehu vrátane pulzu na krčných tepnách. Ak sa KF/KT nevyskytuje a chábajú prejavy fukncie krvného obehu, pokračuje sa v algoritme podľa nálezu na EKG.

AK KF/KT pretrváva, zváži sa podanie ďalších liečiv (amiodaron, adrenalín) a ďalších výbojov. Pokračuje sa v cykle 3 výbojov a minútovej KPR, kým sa nepodarí zvrátiť fibriláciu.

Zastavenie obehu bez KKF/KT - Asystólia a bezpulzová elektrická aktivita srdca

Záchranár zhodnotí prejavy funkčnosti krvného obehu vrátane pulzu na krčných tepnách, vykoná alebo obnoví trojminútovú KPR (15:2), ak je obeh zastavený. Ak sa po defibrilácii objaví iný rytmus ako KF/KT, pokračuje sa v KPR počas 1 minúty, potom sa opätovne posúdi rytmus a podajú sa potrebné lieky.

Po 3 minútach KPR sa zhodnotí rytmus. Ak krivka EKG svedčí o prejavoch rytmickej činnosti, zhodnotia sa prejavy funkčnosti krvného obehu vrátane pulzu na krčných tepnách. Ak ide o KF/KT pokračuje sa v algoritme liečby pre KF/KT. Ak nejde o KF/KT vykonáva sa 3 minúty KPR (15:2). Každé 3 minúty sa podá 1 mg adrenalínu. Ak nenastáva zmena, zváži sa použitie ďalších liekov (atropín, pufre).