Kardiovaskulárny systém zabezpečuje obeh krvi v tele a okysličovanie orgánov a tkanív. Privádza okysličenú krv a živiny do orgánov a tkanív a odvádza z nich odkysličenú krv a odpadové látky. Krv sa okysličuje v pľúcach, odkiaľ sa srdcom pumpuje do veľkých ciev, ktoré rozvádzajú krv po tele.

Kardiovaskulárny systém sa skladá z:

Srdce 

Srdce je pumpa, zabezpečujúca pohyb krvi v cievach, vďaka rytmickým sťahom (kontrakciám). Srdce pumpuje okysličenú krv do tepien a prijíma odkysličenú krv zo žíl na následné okysličenie pľúcami. Vytvára malý (pľúcny) a veľký (telový) krvný obeh.

Cievy

Tepny (artérie) 

Tepny vedú okysličenú krv zo srdca do orgánov a tkanív tela. Znázorňujú sa červenou farbou.

Žily (vény)

Žily vedú odkysličenú krv z orgánov a tkanív k srdcu, kde sa okysličuje. Znázorňujú sa modrou farbou.

Vlásočnice (kapiláry) 

Vlásočnice sú drobné, koncové cievy, zabezpečujúce vlastnú výmenu dýchacích plynov a živín. Sú miestom prepojenia tepien a žíl. Sú spleťou, ktorá je koncovou časťou tepien a začiatočnou časťou žíl.

Cievy sa nachádzajú po celom tele. Každá jedna časť ľudského tela vyžaduje cievne zásobenie kyslíkom a živinami. Plocha ciev ľudského tela je obrovská a predstavuje približne 6000 m2.

Pľúca

Pľúca sú miestom okysličovania krvi. Sú súčasťou malého (pľúcneho) krvného obehu. Okysličená krv ide zo srdca do pľúc, tu sa okysličuje a do srdca prechádza okysličená krv, ktorá sa rozvádza po tele.

Srdce je uložené v hrudnom koši, v priestore zvanom mediastínum (priestor medzi hrudnou stenou a hrudnou chrbticou) v rozsahu 2. - 5. medzirebria od parasternálnej čiary vpravo po medioklavikulárnu čiaru vľavo. Srdcový hrot (apex) sa nachádza v oblasti 5. medzirebria medioklavikulárnej čiary vľavo.

Stena srdca pozostáva z troch vrstiev. Vonkajšia vrstva - epikardium je vnútorná stena perikardu. Stredná vrstva - myokard obsahuje srdcový sval. Vnútorná vrstva - endokard je výstelka, ktorá prichádza do styku s krvou. Srdce obaľuje srdcový vak - perikard (osrdcovník). Vo vnútri perikardu sa nachádza tenká dvojitá membrána, kde je malé množstvo tekutiny, ktoré chráni srdce pred trením a nárazmi.

Srdce je obalené v srdcovom vaku (perikarde), zo srdca vychádza aorta a pľúcne tepny a vchádzajú doň pľúcne žily a horná a dolná dutá žila, pred srdcom sa nachádza detská žľaza (thymus), hrudná kosť (sternum) a rebrové chrupky, po bokoch sú pľúca, obalené mediastinálnou pleurou. Za srdcom sa nachádza priedušnica (trachea), priedušky (bronchi), pažerák, n. vagus a hrudná aorta. Srdce nasadá sa bránicu (diafragmu). 

Báza srdca (vrchná časť) - tu zo srdca vychádzajú a do srdca vchádzajú veľké cievy

Z pravej komory vychádzajú pľúcne tepny (aa.pulmonales), spoločným kmeňom truncus pulmonalis, do pravej predsiene vchádza horná a dolná dutá žila (v. cava superior a v. cava inferior), do ľavej predsiene vchádzajú 4 pľúcne žily (vv. pulmonales), z ľavej komory vychádza aorta. Pod ľavou predsieňou sa nachádza srdcový sínus (sinus coronarius), ústiaci do pravej predsiene - srdcová žila, do ktorej ústia menšie srdcové žily.

Srdce sa delí na 4 dutiny - predsiene a komory. V hornej časti srdca vľavo vidíme ľavú predsieň (pľúcne žily), vpravo pravú predsieň (ústie sinus coronarius a hornej a dolnej dutej žily). Spodnú časť srdca tvoria komory - vľavo - ľavá komora, vpravo - pravá komora.

Srdcové chlopne - srdcové chlopne nasadajú na srdcový skelet, tvorený väzivom. Srdcový skelet os seba oddeľuje svalovinu predsiení a komôr. V hornej časti sa nachádza pľúcna chlopňa a pod ňou aortálna chlopňa. Obe chlopne majú 3 cípy a preto sa nazývajú trojcípe (trikuspidálne). 

V spodnej časti je pravá a ľavá predsieňovo - komorová chlopňa. Pravá chlopňa má tri cípy - trojcípa chlopňa. Trojcípa predsieňovo - komorová chlopňa sa nachádza medzi pravou predsieňou a pravou komorou. Ľavá chlopňa má dva cípy - dvojcípa chlopňa - mitrálna. Mitrálna chlopňa sa nachádza medzi ľavou predsieňou a ľavou komorou.

Srdcové chlopne: pulmonálna chlopňa, aortálna chlopňa, mitrálna chlopňa (dvojcípa), trojcípa predsieňovo - komorová chlopňa

Pravá komora - z predsieňovo - komorových chlopní vychádzajú väzivové pruhy, ktoré sa upínajú na svalové vlákna srdcového svalu

Pravá predsieň - vnútri sa nachádza stena, ktorá od seba oddeľuje predsiene srdca. V tejto stene je tzv. fossa ovalis - pozostatok otvoru - foramen ovale, ktorý zohrával úlohu vo fetálnom obehu počas vnútromaternicového vývoja

Ľavá komora - väzivové vlákna z chlopní sa napájajú na svalové snopce srdcového svalu

Ľavá predsieň (vpravo) a ľavá komora (vľavo) - v septe ľavej predsiene (stena medzi pravou a ľavou predsieňou) vidíme fossa ovalis 

Cievne zásobenie srdca - pohľad spredu - srdcové tepny (arteriae coronariae) - arteria coronaria dextra a arteria coronaria sinistra a srdcové žily (venae coronarie)

Cievne zásobenie srdca - pohľad zozadu - srdcové tepny (arteriae coronariae) a srdcové žily (venae coronarie), vyúsťujúce do srdcového žilového sínusu (sinus coronarius) a ten vyúsťuje do pravej predsiene

Cievy hlavy a krku odstupujú z aorty, ktorá vyúsťuje z ľavej komory srdca. Časť aorty, z ktorej odstupujú cievy sa nazýva aortálny oblúk. Vpravo odstupuje z aorty hlavná vetva truncus brachiocephalicus, ktorý sa delí na pravú hlavnú karotídu (a. carotis communis dextra) a pravú arteriu subkláviu. Vľavo odstupuje z aortálneho oblúku ľavá hlavná karotída (a. carotis communis sinistra) a ľavá arteria subklávia.

Karotída prechádza po bočnej strane krku smerom k hlave. Vetví sa na vonkajšiu a vnútornú karotídu. Vnútorná karodída zásobuje mozog, oči, stredné ucho, kožu čela a chrbát nosa, vonkajšia karotída zásobuje hlavu, krk a príslušné tkanivá. Pokračovaním a. subklávie je a. axillaris, ktorá pokračuje ako a. brachialis zásobujúca hornú končatinu.

Aortálny oblúk - vpravo odstupuje truncus brachiocephalicus (na obrázku vľavo), ktorý sa vetví na pravú hlavnú karotídu a artériu subkláviu, vľavo (na obrázku vpravo) odstupuje artéria subklávia a ľavá hlavná karotída. A. subklávia smeruje k hornej končatine a karotída smeruje nahor, kde sa delí na vnútornú a vonkajšiu vetvu. Vonkajšia karotída zásobuje tvár, štítnu žľazu, jazyk, hltan, sánku, podnebie, povrchovú časť hlavy a ďalšie tkanivá. Vnútorná karotída prechádza do mozgu, kde sa spája s a. vertebralis (vetva a. subklávie zásobujúca mozog a miechu) v artériu basilaris a vytvárajú Willisov okruh.

Cievy hlavy a krku - v bočnej časti krku sa nachádza karotída, ktorá sa vetví na svoje dve vetvy - vonkajšiu a vnútornú karotídu. Z vonkajšej karotídy odstupujú drobné tepny, ktoré zásobujú tvár a krk. Vedľa karotídy je jugulárna žila, ktorá odvádza krv z tejto oblasti.

Cievy krku - v bočnej časti krku je karotída, sprevádzaná jugulárnou žilou. Jugulárna žila sa tiež delí na svoju vnútornú a vonkajšiu vetvu. Karotída zásobuje túto oblasť okysličenou krvou a jugulárna žila odvádza odkysličenú krv späť do srdca.

Hlavnými tepnami zásobujúcimi mozog sú vnútorná karotída a a. vertebralis. Tieto tepny spolu s ďalšími tepnami vytvárajú tzv. Willisov okruh. Z Willisovho okruhu vystupujú tepny zásobujúce mozog. Okruh zabezpečuje rovnaké plnenie všetkých vyúsťujúcich tepien. 

.

Tepny mozgu - pohľad zdola - báza mozgu - na obrázku vidíme Willisov okruh, vytvorený vnútornou karotídou a a. vertebralis (spájajúcimi sa v arteriu basilaris). Z Willisovho okruhu odstupujú tepny zásobujúce mozog - predná, stredná a zadná mozgová tepna.

Tepny mozgu - pohľad zboku - prechod mozgových tepien pomedzi mozgové laloky

Tepny mozgu - prierez mozgom - pravá predná mozgová artéria a jej vetvy

Mozgové žily - na obrázku je odkrytá tvrdá plena mozgu (dura mater) a pod ňou sú viditeľné povrchové žily mozgu

Mozgové sínusy - pohľad zhora - žily, ktoré odvázajú krv z mozgu vyúsťujú do mozgových sínusov (mozgových splavov). Tie odvádzajú krv z mozgu a vyúsťujú do jugulárnej žily.

Mozgové sínusy - pohľad zboku - sínusy prechádzajú v dura mater a odvádzajú krv do jugulárnej žily

Povrchové žily hlavy sa spájajú so žilami mozgu pomocou prepájajúcich žíl

Cievy hornej končatiny sa delia na tepny a žily hornej končatiny. Tepnové zásobenie hornej končatiny začína artériou subkláviou, ktorá na úrovni 1. rebra pokračuje ako a. axillaris, na začiatku ramennej kosti prechádza v a. brachialis a v oblasti lakťovej jamy sa delí na koncovú a. radialis a a. ulnaris. Tepny sprevádzajú žily s obdobnými názvami.

A. subclavia - od 1. rebra pokračuje ako a. axillaris a zásobuje krvou hornú končatinu

Tepny hornej končatiny - a. axillaris pokračuje od ramennej kosti ako a. brachialis a v lakťovej jame sa delí na a. radialis (vľavo) a a. ulnaris (vpravo)

Tepny predlaktia a ruky - a. brachialis sa v lakťovej jame vetví na a. radialis (vľavo) a a. ulnaris (vpravo). Tieto tepny vytvárajú povrchový a hlboký tepnový oblúk, zásobujúci ruku a články prstov.

Žily hornej končatiny - tepny hornej končatiny sú sprevádzané žilami hornej končatiny, ktoré majú obdobné názvy a vetvenie (vnútorné žily).

Povrchové žily hornej končatiny - v. basilica, v. cephalica a v. mediana cubiti. V. basilica vystupuje po vnútornej strane predlaktia a lakťovej jamy a vstupuje do v. brachialis. V. cephalica vystupuje po vonkajšej strane predlaktia a ramena a vstupuje do v. axillaris. V lakťovej jame sa povrchové žily spájajú spojkou - v. mediana cubiti (zvyčajné miesto odberu krvi). Na obrázku vidno i povrchové nervy hornej končatiny.

Povrchové žily hornej končatiny - predlaktie a ruka - v. basilica, v. cephalica a v. mediana cubiti. Povrchové žily sú sprevádzané povrchovými nervami.

Cievy dolnej končatiny sa delia na tepny a žily dolnej končatiny. Tepny dolnej končatiny začínajú a. illiaca communis, ktorá sa delí na vonkajšiu a vnútornú vetvu. Vnútorná vetva zásobuje sedacie svaly a časť svalov stehna. Zvyšnú časť dolnej končatiny zásobuje vonkajšia vetva, ktorá od začiatku stehnovej kosti pokračuje ako a. femoralis.

Tepny dolnej končatiny - a. iliaca externa (vonkajšia vetva) prechádza v a. femoralis. A. femoralis pokračuje v oblasti kolennej jamy ako a. poplitea. A poplieta sa delí na a. tibialis a a. fibularis. Tieto tepny zásobujú predkolenie a pokračujú až na vlastnú nohu, kde zásobujú oblasť členku, priehlavok, chrbát nohy, chodidlo a články prstov.

Žily dolnej končatiny - tepny dolnej končatiny sú sprevádzané žilami dolnej končatiny, ktoré majú obdobné názvy i vetvenie (vnútorné žily).

Povrchové žily dolnej končatiny - v. saphena magna - začína na chrbte nohy, postupuje smerom nahor po vnútornej strane predkolenia a stehna a vyúsťuje do v. femoralis

Povrchové žily dolnej končatiny - v. saphena parva - prechádza po zadnej časti predkolenia a vyúsťuje do v. poplitea