Endokrinná komunikácia 

Pri endokrinnej komunikácii sa signál prenáša krvou pomocou hormónov.

Neurálna komunikácia

Neurálna komunikácii sa uskutočňuje uvoľňovaním neurotransmiterov.

Parakrinná komunikácia  

Pri parakrinnej komunikácii sú signálne molekuly vylučované do mimobunkovej tekutiny a ovplyvňujú okolité tkanivo.

Juxtakrinná komunikácia 

Pri juxtakrinnej komunikácii sa signál nachádza na povrchu bunky a ovplyvňuje len tesne susediace bunky.

Autokrinná komunikácia 

Pri autokrinnej komunikácii bunka vylučuje signál a zároveň má na svojom povrchu špecifické receptory, takže ovplyvňuje samú seba.

Gap junction

Gap junction sú medzibunkové spoje, cez ktoré dokážu prejsť malé signálne molekuly bez potreby väzby na receptor.

Mimobunková signálna molekula má pôvod mimo bunky, ktorá je jej príjemcom. Viaže sa na receptor, ktorým je bielkovina v cytoplazmatickej membráne, majúca schopnosť rozpoznať špecifickú signálnu molekulu a uskutočniť odpoveď. Bez receptora na cytoplazmatickej membráne nie je bunka schopná reagovať na prítomnosť mimobunkovej molekuly aj keby bola vo vysokej koncentrácii. 

Signálnymi molekulami tohto typu sú hormóny, rastové faktory a neurotransmitery. Signálna molekula tohto typu sa označuje ako ligand alebo prvý posol.

Vnútrobunková signálna molekula zabezpečuje prenos informácii rôznymi zložkami cesty prenosu. Vnútorobunková signálna molekula sa označuje ako druhý posol. Druhí poslovia sú napríklad cAMP (cyklický adenozínmonofosfát), Ca2+, inozitoltrifosfát (IP3), diacylglycerol (DAG) a ďalšie signálne molekuly.

Prenos vnútrobukového signálu sa uskutočňuje cez kaskádu enzýmov, ktorá sa  označuje ako signálna dráha. Dôležitú úlohu majú v tejto dráhe proteínkinázy. Proteínkináza je enzým, ktorý katalyzuje fosforyláciu bielkovín (pridanie fosfátu). Ako zdroj fostátu sa využíva ATP. Fosforylácia a defosforylácia substrátov je jednoduchá a univerzálna reakcia, ktorými si bunka reguluje signálne dráhy.