Meranie tlaku krvi
Tlak krvi
Dôležitou diagnostikou metódou v klinickej praxi je meranie tlaku krvi. Normálne hodnoty tlaku v pokoji sú približne 120/80 mm Hg (systolický tlak 120, diastolický 80 mm Hg). Systolický tlak krvi je maximálny tlak krvi na vrchole systoly komory srdca. Diastolický tlak krvi je maximálny tlak v čase diastoly.
Meranie tlaku krvi
Meranie tlaku krvi sa vykonáva štandartne tlakomerom.
Auskultačné meranie
Pri auskultačnom meraní sa meria krvný tlak ortuťovým tlakomerom pomocou fonendoskopu. Na ruku pacienta sa nakladá manžeta, ku ktorej sa prikladá fonendoskop. V manžete sa pred začiatkom merania pumpovaním zvýši tlak tak, aby prevyšoval tlak v tepne (na cca 200 - 250 mmHg). V tomto čase nepočuť fonendoskopom srdcové ozvy. Následne pomaly uvoľňujeme ventil, vypúšťame vzduch z manžety a sledujeme stupnicu tlakomeru. Hodnota, pri ktorej začneme počuť srdcové ozvy, označuje systolický krvný tlak (zvyčajne okolo 120 mmHg). Hodnota, kedy ozvy prestanú byť počuteľné, zodpovedá hodnote diastolického krvného tlaku. Auskultačné metóda je považovaná za najpresnejší spôsob merania krvného tlaku. Jej presnosť však závisí od ľudského faktora (sestra, lekár).
Digitálny tlakomer
Digitálny tlakomer je veľmi rozšírený a používa sa doma, v nemocničných zariadeniach a ordináciách. Jeho použitie je jednoduché a umožňuje pacientovi samostatne a spoľahlivo si kedykoľvek zmerať tlak.
Syndróm bieleho plášťa
U časti pacientov sa tlak typicky zvyšuje pri návšteve lekára. Môže za to stres, ktorý môže byť u pacienta i nevedomý. Ak má preto pacient hodnoty tlaku normálne pri meraní doma, no pri návšteve lekára sa pravidelne zvyšujú, je vhodné krvný tlak merať v domácich podmienkach a lekár by to mal zohľadniť. Treba ale dbať na výber kvalitného tlakomeru. Takto zvýšený tlak nevyžaduje liečbu.
Vysoký krvný tlak (hypertenzia)
Za vysoký krvný tlak sa považuje opakovane zistené zvýšenie tlaku krvi na hodnoty 140/90 mm Hg a vyššie pri aspoň 2 z 3 meraní v ambulancii. Krvný tlak sa fyziologicky zvyšuje pri fyzickej záťaži, teple alebo strese. Dlhodobý vysoký krvný tlak predstavuje kardiovaskulárne riziko a vyžaduje liečbu. Dôležité je znížiť konzumáciu soli a zvýšiť fyzickú aktivitu. V prípade neúspechu je nutné prejsť k farmakologickej liečbe (antihypertenzíva). Treba však upozorniť, že toto nie je liečba, ktorá lieči primárnu príčinu, iba udržuje tlak krvi ´´umelo´´ v normálnych hodnotách. Ak sa lieky vysadia, tlak sa opätovne zvýši.
Nízky krvný tlak (hypotenzia)
O nízkom krvnom tlaku hovoríme, ak je systolický krvný tlak nižší ako 90 mm Hg. Pokles tlaku môže mať za následok bolesti hlavy, závrate, prípadne stratu vedomia. Najčastejšie je jeho príčinou nedostatočný pitný režim (denne je potrebné vypiť minimálne 2 l tekutín). Existujú však i ľudia (napr. drobnej postavy), ktorí majú trvalo nižšie hodnoty krvného tlaku bez toho, aby im to spôsobovalo zdravotné ťažkosti.
Čo robiť ak si nameriate vysoký krvný tlak?
V prvom rade je dôležité nenechať sa vystresovať hodnotou, ktorú vidíte na monitore. Krvný tlak sa počas dňa bežne mení, klesá a stúpa, v závislosti od našej aktivity, fyzickej záťaže a emočného vypätia. Zvýšenie krvného tlaku je častokrát psychologické. Nie je preto žiaden dôvod na paniku. Zamerajte sa na vytvorenie psychickej a telesnej pohody, doplňte si tekutiny, prípadne užite šumivé magnézium. Tlak by sa mal postupne upraviť. Skontrolujte si ho o 15 - 30 minút. Ak sa dlhodobo nemení, vyhľadajte lekára.