Nervový systém zabezpečuje riadenie tela. Predstavuje dráhy, ktorými sa šíria informácie. Hlavnou časťou nervového systému je mozog. Z mozgu vychádza miecha, ktorá prechádza chrbticou a z miechy odstupujú  nervy, vedúce k jednotlivým orgánom a štruktúram tela. 

Nervový systém sa delí na:

Centrálny nervový systém (CNS)

Centrálny nervový systém je riadiace centrum nervového systému. Skladá sa z mozgu a miechy.

Periférny nervový systém (PNS)

Periférny nervový systém je ostatná časť nervového systému, pozostávajúca z nervov. Nervy prenášajú signály z CNS k orgánom a svalom a spätne z orgánov a svalov do CNS.

Mozog je hlavným riadiacim orgánom ľudského tela. Je uložený v lebke, krytý kosťou a mozgovými obalmi. Jeho povrch je brázdený závitmi. Delí sa na 2 hemisféry - pravú a ľavú, ktoré sú vzájomne prepojené pomocou corpus callosum. Mozog sa skladá zo sivej hmoty (mozgová a mozočková kôra, mozgové jadrá) a bielej hmoty. 

Delenie mozgu

- predný mozog (prosencephalon)
- koncový mozog (telencephalon)
- medzimozog (diencephalon)
- stredný mozog (mesencephalon)
- zadný mozog - mozoček (cerebellum), Varlov most (pons Varoli), predĺžená miecha (medulla oblongata)

V širšom zmysle sa mozog delí na:

- veľký mozog (telencephalon)
- mozoček (cerebellum)
- mozgový kmeň - stredný mozog (mesencephalon), Varlov most (pons Varoli), predĺžená miecha (medulla oblongata)

Mozgové komory a mozgovomiechový mok

V mozgu sa nachádzajú 4 mozgové komory, tvoriace komorovú sústavu, mozgové cysterny a subarachnoidálne priestory. Tieto priestory sú vyplnené mozgovomiechovým mokom (likvor). Mozgovomiechový mok je číra tekutina, chrániaca a vyživujúca mozog a miechu. Ľudské telo obsahuje 150 ml mozgovomiechového moku. Likvor sa tvorí vo výstelke mozgových komôr (plexus chorioideus), nepretržite cirkuluje a vstrebáva sa v mozgových sínusoch (sinus durae matris).

Mozgové obaly

Cievnatka (pia mater) - pokrýva priamo povrch mozgu a miechy

Pavúčnica (arachnoidea) - stredný obal mozgu a miechy

Tvrdá plena (dura mater) - vonkajší obal mozgu, ktorý prilieha k lebečným kostiam

Mozog - pohľad z boku - gyrifikácia mozgu 

Mozog je brázdený závitmi a vytvára laloky, ktorých názvy sú totožné s názvami kostí lebky. Mozgové laloky: frontálny lalok (lobus frontalis), parietálny lalok (lobus parietalis), okcipitálny lalok (lobus occipitalis), temporálny lalok (lobus temporalis) a lobus insularis (insula) - pokračuje do hĺbky mozgu. Mozgové laloky sú od seba oddelené mozgovými závitmi (gyrus). Brázdenie mozgu závitmi sa označuje ako gyrifikácia mozgu.

Lobus insularis (insula) - mozgový lalok pokračujúci do hĺbky

Mozog (telencephalon) - pohľad zdola

Vidíme frontálny, temporálny a okcipitálny lalok telencefala. V strede medzi lalokmi sa nachádza hypofýza, hypotalamus, diencephalon a mesencephalon (prierez). V prednej časti pozorujeme kríženie zrakových nervov (chiazma) a podmozgovú žľazu (hypofýzu) - malý guľôčkový útvar. Pod hypofýzou sú dva malé guľovité útvary - tzv. corpora mamillaria, ktoré sú súčasťou limbického systému. Pod corpora mamillaria vidíme prierez mesencephalom.

Mozog (telencephalon) - pohľad zboku 

Pravá hemisféra po priečnom reze mozgom. Pod gyrami sa tiahne corpus callosum, ktoré spája hemisféry mozgu. Pod corpus callosum sú uložené hlboké štruktúry mozgu.

Mozog - pohľad zboku 

Obrázok znázorňuje mozgové komory, cez ktoré prúdi mozgovomiechový mok (likvor).

Prierez mozgom - bočný pohľad 

Na obrázku vidíme mozog uložený v lebke. Gyrifikovaná časť predstavuje mozgové laloky telencephalu. Pod vlastným mozgom sa nachádza mozoček (cerebellum). V strede mozgu pozorujeme corpus callosum, pod ním talamus, hypotalamus, hypofýzu a epifýzu. Pred mozočkom sa nachádza stredný mozog (mesencephalon), ktorý prechádza vo Varlov most a predĺženú miechu.

Mozog - pohľad z boku - detailnejší pohľad 

Vidíme mozgové laloky, corpus callosum, talamus, hypotalamus, hypofýzu, epifýzu, mozoček, mesencephalon, Varlov most a predĺženú miechu. 

Mozgové laloky - frontálny lalok, parietálny lalok, temporálny lalok, okcipitálny lalok 

Mozgové centrá - riadenie tela

Prefrontálne centrum - kontrola správania a centrum vyššej inteligencie, Premotorické centrum - orientácia, pohyb hlavy a očí, motorické centrum - centrum pohybu, senzorické (zmyslové) centrá, zrakové centrum (okcipitálny lalok), čuchové centrum (temporálny lalok), analýza zmyslov, jazyk, čítanie, reč, zvukové centrum (temporálny lalok) 

Hyppocampus a fornix (útvary v strede mozgu)

Hyppocampus je súčasťou limbického systému, má dôležitú úlohu pri presune informácií z krátkodobej do dlhodobej pamäti a v priestorovej orientácii. Nachádza sa v temporálnom laloku. Pri Alzheimerovej  chorobe je jednou z prvých častí mozgu, v ktorej dochádza k poškodeniu.

Fornix - časť hippokampu, ktorá zohráva dôležitú úlohu v limbickom systéme a pamäti

Bazálne ganglia - horizontálny prierez mozgom

Bazálne gangliá (šedé útvary v strede mozgu) sú skupina neurónov, prepojená s mozgovou kôrou, medzimozgom (talamom) a mozgovým kmeňom. Sú to jadrá sivej hmoty ponorené v bielej hmote. Majú motorické funkcie, kognitívne funkcie, zohrávajú úlohu v učení, tvorbe a spracovávaní emócií. Poškodenie bazálnych ganglií má za následok vznik Parkinsonovej a Huntingtonovej choroby.

Bazálne ganglia a ich prepojenie s talamom a amygdalou

Talamus

Talamus je vajcovitý útvar sivej hmoty, čiastočne vnorený do bielej hmoty. Je zadnou časťou medzimozgu (diencefalu). Zabezpečuje prevod informácií z periférie do špecifických oblastí mozgovej kôry a mozočku a umožňuje vzájomnú interakciu vyšších oddielov centrálneho nervového systému.

Cirkulácia mozgovomiechového moku

Mozgovomiechový mok sa tvorí vo výstelke mozgových komôr (plexus chorioideus) a prúdi v mozgových komorách a cisternách. Resorbuje sa do mozgových sínusov (modrá farba) a týmto spôsobom sa dostáva do venóznej cirkulácie. Objem likvoru je 120 - 180 ml. Denne sa vytvorí 500 - 600 ml mozgovomiechového moku.

Mozgový kmeň je označenie pre časť mozgu, ktorá sa nachádza pod mozočkom a predným mozgom a nie je rozdelená na dve hemisféry. K mozgovému kmeňu radíme stredný mozog (mesencephalon), Varlov most a predĺženú miechu (medulla oblongata).

Stredný mozog

Stredný mozog (mesencephalon) je štruktúra mozgu, v ktorej sú uložené prvotné centrá zraku a sluchu. Obsahuje nervové vlákna, spájajúce predĺženú miechu a miechu s hemisférami mozgu. Má význam pri udržiavaní vzpriamenej polohy tela. V hornej časti mesencephala sú 2 páry hrbolčekov, tzv. štvorhrbolie. V prednom páre hrbolčekov končí časť vlákien zrakového nervu. V zadnom páre sú uložené nižšie sluchové centrá.

Varlov most

Varlov most leží pod mesencephalom, nad predĺženou miechou a pred mozočkom. Je jednou zo súčastí autonómneho nervového systému a prepája senzorické (zmyslové) informácie medzi mozočkom a koncovým mozgom. Z Varlovho mostu vystupujú hlavové nervy - n. vestibulocochlearis (VIII. hlavový nerv), n. facialis (tvárový nerv, VII. hlavový nerv), n. abducens (VI. hlavový nerv) a n. trigeminus (trojklanný nerv, V. hlavový nerv).

Predĺžená miecha

Predĺžená miecha (medulla oblongata) je spodnou časťou mozgového kmeňa. Nachádza sa medzi Varlovým mostom a miechou a pred mozočkom. Kontroluje a ovláda autonómne funkcie a prenáša nervové signály medzi mozgom a miechou. Z predĺženej miechy vystupujú hlavové nervy - n. hypoglossus (XII. hlavový nerv), n. accessorius (XI. hlavový nerv), n. vagus (X. hlavový nerv) a n. glossopharyngeus (IX. hlavový nerv). Strednú časť predĺženej miechy tvorí hustá sieť neurónov - retikulárna formácia, ktorá má tlmivý a povzbudivý vplyv na rôzne mozgové funkcie (RAS - retikulárny aktivačný systém). 

Funkcie: 

- kontrola autonómnych funkcií (napr. dýchanie a tep srdca)
- prenos nervových signálov z mozgu do miechy
- určovanie polohy zvuku v priestore
- kontrola dýchania, kašľania, prehĺtania, sacieho reflexu a zvracania

Mozgový kmeň - pohľad zozadu - vidíme stredný mozog (mesencephalon), na ňom štvorhrbolie, nad štvorhrbolím epifýzu, pod stredným mozgom Varlov most a predĺženú miechu. Za štruktúrami mozgového kmeňa sa nachádza mozoček (cerebellum).

Mozgový kmeň - pohľad zboku - stredný mozog (mesencephalon), na ňom štvorhrbolie, nad štvorhrbolím epifýza, pod stredným mozgom Varlov most a predĺžená miecha

Mozgový kmeň, mozoček a talamus - bočný pohľad 

Na obrázku je talamus, hypotalamus, hypofýza, epifýza, mesencephalon, Varlov most, predĺžená miecha, mozoček a mozgové komory.

Mozoček (cerebellum) patrí k podkôrovým motorickým centrám (centrám pohybu). Zabezpečuje rovnováhu (vestibulárny aparát), svalový tonus (pohybový aparát) a svalovú koordináciu. Je uložený v zadnej lebečnej jame za predĺženou miechou. Skladá sa z šedej kôry (na povrchu) a bielej kôry. Vytvára obraz stromu života - arbor vitae.

Prierez mozočkom - strom života (arbor vitae), šedá a biela mozočková kôra

Mozoček (cerebellum) - pohľad zhora

Mozoček (cerebellum) - pohľad zdola

Hypotalamus je spodná časť medzimozgu (diencephalon). Je centrom autonómneho riadenia tela (sympatikus a parasympatikus), súčasťou retikulárneho aktivačného systému RAS, motorických dráh, limbického systému a riadi vegetatívne funkcie. V hypotalame sa tvoria 2 hormóny - oxytocín a vazopresín (antidiuretický hormón ADH) a liberíny a statíny, ktoré riadia vylučovanie hormónov adenohypofýzy. Hypotalamus tiež riadi pocity hladu a smädu, reguluje telesnú teplotu, podieľa sa na kontrole emócií a sexuálnej aktivity.

S hypotalamom je spojená podmozgová žľaza (hypofýza). Je to žľaza z vnútorným vylučovaním, ktorá má nadradenú funkciu voči ostatným endokrinným žľazám. Spolu s hypotalamom koordinuje vylučovanie hormónov z ostatných žliaz z vnútorným vylučovaním. Hypofýza má dve časti - adenohypofýzu a neurohypofýzu. 

Hypotalamus a hypofýza - talamus, pod ním hypotalamus (farebné útvary) spojený s hypofýzou. Hypofýza je rozdelená na dve časti - adenohypofýzu a neurohypofýzu.

Hypofýza spojená s hypotalamom, členená na adenohypofýzu a neurohypofýzu

Cievne zásobenie hypofýzy

Miecha je súčasťou centrálneho nervového systému. Je pokračovaným mozgu v chrbtici. Vypĺňa dve tretiny vertebrálneho kanála (od C1 po L2). Je dlhá približne 45 cm, má priemer 1 cm a váži 30g. Je obalená v 3 obaloch - dura mater, arachnoidea a pia mater. Má 2 zhrubnutia - krčné a lumbosakrálne - odtiaľto odstupujú nervy pre horné a dolné končatiny. Jej koncovú časť, ktorú tvoria dolné miechové nervy sa nazýva cauda equina. 

Miecha je zložená z bielej hmoty (na povrchu) a sivej hmoty (vo vnútri) - tvar motýlích krídel. Sivú hmotu tvoria predné a zadné rohy. Z predných rohov vychádzajú prednými koreňmi nervové vlákna, ktoré vedú impulzy do svalov (motorické vlákna). Do zadných rohov vstupujú zadné miechové korene, ktoré prichádzajú z receptorov (senzitívne vlákna). Pred výstupom sa zadné a predné korene spájajú a vytvárajú miechový nerv.

Biela hmota má prevodovú funkciu, tvoria ju nervové dráhy. Má 3 skupiny povrazcov:

- predné (eferentné) - vedú vzruchy z mozgu do výkonného orgánu - svaly
- zadné (aferentné) - vedú vzruchy z receptorov do mozgu
- bočné - vzostupné aj zostupné dráhy (smerom k mozgu aj k výkonným orgánom)

Miecha je ústredím pohybových reflexov. Prechádzajú ňou vzostupné dráhy, vedúce správy z receptorov do mozgu a zostupné dráhy, vedúce správy z rôznych častí mozgu ku kostrovým svalom a vnútorným orgánom.

Miechový segment = úsek miechy, z ktorého vystupuje 1 miechový nerv

Miecha vypĺňajúca vertebrálny kanál - na obrázku vidíme odstupovanie miechových nervov z miechy. V spodnej časti miechy sa nachádza zväzok dolných miechových nervov - cauda equina.

Miecha (detail) - sivá hmota vo vnútri (tvar motýlích krídel), biela hmota na povrchu. Z predných rohov vystupujú motorické vlákna, do zadných rohov vstupujú senzitívne vlákna. Vlákna sa spájajú a vytvárajú miechový nerv (nervus spinalis). 

Miecha (medulla spinalis) - prechod motorických vlákien z miechy do svalu a vstup senzitívnych vlákien zo svalu k mieche. Z miechy ide informácia vláknami bielej hmoty do mozgu a rovnako z neho vystupuje.

Obaly miechy - dura mater (tvrdá plena), arachnoidea (pavúčnica) a pia mater (cievnatka)

Členenie miechy a miechových nervov 

- krčná časť (cervikálna) C1 - C8

- hrudná časť (thorakálna) Th1 - Th12

- drieková časť (lumbálna) L1 - L5

- krížová časť (sakrálna) S1 - S5

- kostrčová časť (coccygeálna) - coccygeálny nerv

Dermatómy - senzitívna inervácia kože 

- prislúchajúcu oblasť inervuje konkrétny miechový nerv 

Hlavové nervy sú skupina nervov, vychádzajúca priamo z mozgu alebo predĺženej miechy. Existuje 12 hlavových nervov. Hlavové nervy majú zväčša zmiešanú (senzitívno - motorickú) funkciu.

1. čuchový (n. olfactorius)

 Vlákna čuchového nervu začínajú v čuchovej sliznici nosa a končia v čuchovom centre mozgovej kôry. 

2. zrakový (n. opticus)

Vlákna zrakového nervu začínajú v sietnici oka a končia v zrakovom centre mozgovej kôry.

3. okohybný (n. oculomotorius)

Okohybný nerv vychádza zo stredného mozgu a inervuje 4 (zo 6) okohybných svalov.

4. kladkový (n. trochlearis)

Kladkový nerv vystupuje zo stredného mozgu a inervuje horný šikmý očný sval.

5. trojklanný (n. trigeminus)

Trojklanný nerv začína v predĺženej mieche a delí sa na 3 vetvy - očnicový (n. ophtalmicus), čeľustný (n. maxillaris) a sánkový (n. mandibularis) nerv. 

6. odťahujúci (n. abducens)

Odťahujúci nerv vychádza z predĺženej miechy a inervuje okohybné svaly.

7. tvárový (n. facialis)

Tvárový nerv začína v predĺženej mieche a inervuje mimické svaly.

8. polohovosluchový (n. vestibulocochlearis) 

Vlákna polohovosluchového nervu vystupujú zo sluchového a polohového orgánu a končia v sluchovom a polohovom centre mozgovej kôry.

9. jazykovohltanový (n. glossopharyngeus)

Jazykovohltanový nerv inervuje sliznicu hltana, jazyk a slinné žľazy.

10. blúdivý (n. vagus)

Blúdivý nerv vystupuje z mozgu, prechádza pozdĺž karotídy do hrudníka, popri pažeráku cez bránicu do brušnej dutiny a nadväzuje na receptory v hrtane, pľúcach, srdci, žalúdku, cievach a močových cestách.

11. vedľajší (n. accesorius)

Vedľajší nerv z predĺženej miechy a inervuje hltan, hrtan, mäkké podnebie, trapéz a ohýbač krku.

12. podjazykový (n. hypoglossus)

Podjazykový nerv inervuje svaly jazyka.

12 párov hlavových nervov

Jadrá hlavových nervov uložené v mozgovom kmeni

Tvárový nerv (n. facialis) - motoricky inervuje mimické svaly tváre, platysmu a časť svalov krku. Parasympaticky inervuje podjazykovú, podčeľustnú žľazu a žľazy jazyka, žliazky podnebia, časť nosovej dutiny, slznú žľazu a žľazy nosohltana. Senzitívne inervuje časť ušného laloka a vonkajšieho zvukovodu a predné dve tretiny jazyka (chuťové receptory).

Tvárový nerv (n. facialis) - tvárový nerv prechádza k mimickým svalom cez príušnú žľazu. Pri operácii príušnej žľazy alebo jej nádoroch môže dôjsť k jeho poškodeniu.

Tvárový nerv (n. facialis) - prechod cez príušnú žľazu 

Trojklanný nerv (nervus trigeminus) je V. hlavový nerv. Má senzitívnu a motorickú funkciu. Senzitívne inervuje celú tvár, ústnu dutinu - tvrdé a mäkké podnebie, predné dve tretiny jazyka, všetky zuby a nosovú dutinu, celý obsah očnice, časť ušného laloka a dura mater. Motoricky inervuje žuvacie svaly, m. digastricus a m. mylohyoideus. 

Má 3 vetvy: 

- očnicový nerv (n. ophtalmicus) - inervuje oblasť oka a nosovej dutiny

-  čeľustný nerv (n. maxillaris) - inervuje oblasť čeluste - maxilly

- sánkový nerv (n. mandibularis)  inervuje oblasť sánky - mandibully

Nervus ophtalmicus a nevus maxillaris - senozorické vlákna - inervácia očnice a čeľuste

Nervus mandibularis - senzitívne a motorické vlákna - inervácia sánky a príslušných tkanív

Krčný plexus (plexus cervicalis) C1 - C4

Krčný plexus je zväzok nervov tvorený z prvých 4 krčných nervov C1 až C4. Z pletene vychádzajú senzitívne a motorické nervy pre svaly, kožu a bránicu.

Krčný plexus - uloženie vzhľadom k svalom a cievam

Krčný plexus - prechod nervov z chrbtice

Autonómny nervový systém je systém, ktorého hlavnou úlohou je regulácia vnútorného prostredia organizmu. Inervuje hladkú svalovinu ciev, tráviacej trubice, endokrinné a exokrinné žľazy, srdcový sval a má úzke prepojenie s endokrinným systémom. 

Skladá z dvoch častí: 

Sympatikus 
Parasympatikus   (doplniť! o nich)

Každá z týchto častí má odlišné účinky na žľazy a orgány tela. Pôsobia ako antagonisty (majú opačné účinky).

Sympatikus (sympatikový nervový systém)

Parasympatikus (parasympatikový nervový systém)

Blúdivý nerv (n. vagus) 

Blúdivý nerv je hlavný parasympatický nerv. Vedie parasympatické nervové vlákna k orgánom hrudnej a brušnej dutiny. Ide o zmiešaný nerv - obsahuje visceromotorické, somatomotorické, somatosenzitívne, viscerosenzitívne a chuťové vlákna. Vystupuje z lebky cez lebečnú bázu a ďalej pokračuje na krku vedľa karotídy, postupuje k pažeráku a zadnému mediastínu. Tu inervuje orgány hrudnej dutiny. Zo zadného mediastína prechádza bránicou do brušnej dutiny, kde inervuje orgány brušnej dutiny.