Ochorenia príštitných teliesok
Príštitné telieska môžu mať zvýšenú funkciu (hyperparatyreóza) alebo zníženú funkciu (hypoparatyreóza). Hyperparatyreóza môže byť primárna alebo sekundárna.
Primárna hyperparatyreóza
Definícia
Primárna hyperparatyreóza je spôsobená zvýšeným vylučovaním parathormónu z príštitných teliesok. Prejavuje sa vysokou hladinou vápnika v krvi (hyperkalciémiou). Ide o generalizovanú poruchu metabolizmu kostí, vápnika a fosforu.
Príčina ochorenia
Najčastejšou príčinou hyperparatyreózy je benígny adenóm jednej zo príštitných žliaz.
Klinický obraz
Klinický obraz je veľmi variabilný - od asymptomatickej, náhodne zistenej hyperkalciémie až po život ohrozujúci stav. Klasickým prejavom je postihnutie skeletu a obličiek. Medzi príznaky patrí chudnutie, polyúria, polydipsia, obličkové kamene, porucha koncentračnej schopnosti obličiek, nechutenstvo, obstipácia, zvracanie, vysoký krvný tlak, postihnutie srdca - abnormality na EKG, parestézia, svalová hypotónia, bolesti hlavy, poruchy koncentrácie a pamäte, depresie, bolesti kostí a stavcov.
Diagnostika
Liečba
Liečba závisí od stupňa hyperkalciémie a prítomnosti alebo neprítomnosti klinických príznakov. Pacienti s miernou hyperkalciémiou nevyžadujú liečbu. Pacienti so strednou hyperkalciémiou a príznakmi vyžadujú hypokalciemickú liečbu. Pacienti s ťažkou hyperkalciémiou vyžadujú hospitalizáciou a liečbu. U pacientov so symptomatickou hyperparatyreózou je indikované operačné odstránenie nádoru.
Sekundárna hyperparatyreóza
Definícia
Sekundárna hyperparatyreóza je stav zvýšeného vylučovania parathormónu zväčšenými príštitnými telieskami pri dlhodobej nízkej hladine vápnika.
Príčina ochorenia
Príčinou nízkej hladiny vápnika a následnej kompenzácie príštitnými telieskami môže byť nedostatočný príjem vápnika v potrave, porucha vstrebávania vápnika v čreve, nedostatok vitamínu D, zvýšené straty vápnika a chronické obličkové zlyhávanie.
Klinický obraz
V popredí klinického obrazu je postihnutie kostí, svalová slabosť, bolesti v kostiach a poruchy chôdze.
Diagnostika
Diagnostika sa vykonáva na základe klinického obrazu, biochemického vyšetrenia a rádiologického vyšetrenia skeletu. V laboratórnom náleze býva normálna až nízka hladina vápnika s vysokou hladinou parathormónu a alkalickej fosfatázy.
Liečba
Liečba spočíva v liečbe základného ochorenia, ktoré viedlo k nízkej hladine vápnika.
Hypoparatyreóza
Definícia
Hypoparatyreóza je chorobný stav, spôsobujúci nedostatok parathormónu v cieľových tkanivách.
Príčina ochorenia
Najčastejšie ide o sekundárnu hypoparatyreózu, kedy sa pri operácii štítnej žľazy alebo príštitných žliaz odstránia alebo poškodia príštitné žľazy. Primárna hypoparatyreóza je zriedkavá.
Klinický obraz
Medzi príznaky ochorenia patrí zvýšená nervosvalová dráždivosť (tetánia), bolesti hlavy, apatia, úzkostné a depresívne stavy, zvýšenie hustoty kostí a postihnutie srdca.
Diagnostika
Ochorenie sa diagnostikuje na základe klinického obrazu a laboratórneho vyšetrenia.
Liečba
Akútna hypoparatyreóza s tetániou vyžaduje intravenózne podanie vápnika. Liečba chronickej hypoparatyreózy spočíva v strave bohatej na vápnik, náhrade vápnika a podávaní kalcitriolu.