Oko je orgánom zraku. Nachádza sa v očnici, tvorenej lebečnými kosťami a skladá sa z 3 vrstiev:

Vonkajšia vrstva

Vonkajšiu vrstvu oka tvorí bielko (sclera) a rohovka (cornea).

Stredná vrstva

Strednú vrstvu oka tvorí cievovka, vráskavcové teleso (corpus cilliare), šošovka, sklovec, dúhovka, zrenica, cievovka a zadná očná komora.

Vnútorná vrstva

Vnútorná vrstva oka je tvorená sietnicou, obsahujúcou svetlocitlivé bunky - tyčinky a čapíky. Na sietnici sa nachádza miesto najostrejšieho videnia - žltá škvrna (macula lutea). Do zadnej časti sietnice vstupuje zrakový nerv. V tomto mieste sa nenachádzajú žiadne svetlocitlivé bunky, preto sa označuje ako slepá škvrna. 

Oko - vonkajší pohľad - horná a spodná mihalnica (viečka) - na nej riasy, vo vnútornom rohu oka vyúsťuje slzná žľaza. V strede oka je zrenica (čierna bodka), obkružuje ju dúhovka a ich povrch kryje rohovka (cornea). Zvyšok očnej gule tvorí bielko (sclera). Vnútornú stenu viečok kryje červená sliznica - spojovka.

Slzný aparát - vo vonkajšom hornom okraji oka sa nachádza slzná žľaza a popri vnútornom kútiku oka a nose je uložený slzný vývod, vyúsťujúci do vnútorného kútika oka a do nosovej sliznice.

Slzný aparát - detailný pohľad, prierez tkanivami, vľavo hore slzná žľaza, vpravo slzný vývod, vyúsťujúci do vnútorného kútika oka a do nosovej sliznice.

Očná guľa - prierez - predná vyklenutá časť očnej gule je rohovka (cornea), zvyšok jej vonkajšieho obalu tvorí bielko (sclera), ktoré obaľuje zvyšnú časť oka. Za rohovkou sa nachádza predná očná komora, vyplnená komorovou vodou. Za prednou očnou komorou je uložená dúhovka, dávajúca oku sfarbenie. V strede dúhovky je otvor - zrenica. Za dúhovkou sa nachádza šošovka, prichytená vláknami do vráskavcového telesa (corpus cilliare), tvoreného svalmi. Medzi šošovkou a dúhovkou je zadná očná komora, ktorá je rovnako vyplnená komorovou vodou. Zvyšok oka za šošovkou vypĺňa sklovec. Vnútorne od bielka sa v zadnom segmente oka nachádza cievovka (chorioidea) - ružovej farby a sietnica (retina) - žlté sfarbenie. V zadnej časti oka vstupuje do sietnice zrakový nerv (n. opticus). Toto miesto sa označuje ako slepá škvrna.

Oko - prierez - vpredu vidíme rohovku (corneu), ktorá pokračuje ako bielko (sclera). Za rohovkou sa nachádza predná očná komora, za ňou dúhovka a zrenica, za dúhovkou sklovec, zavesený na vláknach upínajúcich sa k vráskavcovému telesu. Vnútorne od bielka je uložená cievovka a sietnica. Do sietnice vstupuje v zadnej časti oka zrakový nerv (n. opticus).

Predný segment oka - detail - predná vyklenutá časť rohovka, prechádza v bielko (scleru), pod rohovkou je uložená dúhovka, nasadajúca na šošovku. V strede dúhovky sa nachádza otvor - zrenica. Medzi rohovkou a dúhovkou je predná očná komora, medzi dúhovkou a šošovkou zadná očná komora. Šošovka sa vláknami upína do vráskavcového telesa, tvoreného svalmi. 

Predný segment oka - detail - rohovka (cornea) prechádza v bielko (scleru), za rohovkou je predná očná komora, dúhovka a zrenica, za nimi šošovka, upevnená vláknami do vráskavcového telesa.

Šošovka (lens) - pohľad spredu - šošovka je priehľadný diskovitý útvar, uložený za dúhovkou oka, vláknami upevnený k vráskovcovému telesu. Zabezpečuje lámanie lúčov na sietnicu.

Vlákna šošovky - detail - pripojenie šošovky vláknami k vráskavcovému telesu.

Sietnica je vnútorná vrstva oka, obsahujúca svetlocitlivé bunky - tyčinky a čapíky. Je to súvislá tenká, priehľadná membrána, vystielajúca vnútro očnej gule. Má väčšiu zadnú časť - optická časť sietnice a menšiu prednú časť, ktorá nemá význam pre zrakové vnemy a tvorí ju len pigmentová vrstva. V strede sietnice sa nachádza miesto najostrejšieho videnia - žltá škvrna (macula lutea). Do sietnice vstupuje zrakový nerv (n.opticus). V mieste jeho vstupu do sietnice sa nenachádzajú žiadne svetlocitlivé bunky, preto sa označuje ako slepá škvrna.

Okohybné svaly sa delia na priame a šikmé. Ide o vonkajšie očné svaly. V oku sa nachádzajú i vnútorné očné svaly ako svaly vráskavcového telesa a svaly rozširujúce a zužujúce zreničku. Tieto svaly sa nachádzajú na vnútornom a vonkajšom okraji dúhovky. Vnútroočné svaly sú hladké a nie sú ovládané vôľou. Vonkajšie očné svaly sú priečne - pruhované a sú ovládané vôľou. Inervuje ich n. oculomotorius (III. hlavový nerv), n. trochlearis (IV.) a n. abduces (VI.).

Okohybné svaly - pohľad spredu - priame a šikmé okohybné svaly

Okohybné svaly - pohľad zboku - priame a šikmé očné svaly

Okohybné svaly - pohľad zhora - priame a šikmé okohybné svaly

Zrakový nerv (n. opticus) je II. hlavový nerv. Ide o párový nerv, prenášajúci zrakové vnemy z očnej sietnice do zrakových centier záhlavového laloka mozgovej kôry. Do sietnice vstupuje v zadnej časti sietnice v mieste zvanom slepá škvrna. V tomto mieste sa nenachádzajú žiadne svetlocitlivé bunky - tyčinky ani čapíky.

Zrakový nerv - pohľad zhora - zrakový nerv vychádza z lebky a vstupuje do očnej gule

Zrakový nerv - pohľad zboku - vedenie zrakových vnemov  z oka do zrakových centier v mozgu

Zraková dráha je senzitívna dráha, zabezpečujúca vedenie zrakových vnemov zo sietnice do zrakového centra v mozgu. Vďaka zrakovej dráhe vnímame videný obraz na sietnici.

Zraková dráha je 4 neurónová - tvoria ju 4 neuróny. 1. neuróny zrakovej dráhy sú tyčinky a čapíky na sietnici oka, 2. neuróny sú malé bipolárne bunky sietnice, 3. neuróny sú veľké multipolárne bunky sietnice, ktoré vytvárajú zrakový nerv (n. opticus). N. opticus vychádza zo zadnej časti sietnice a vchádza do mozgu. Ide o párový nerv (1 nerv z pravého oka a 1 nerv z ľavého oka). Zrakový nerv sa v jeho priebehu kríži v mieste zvanom chiazma opticum (blízko hypofýzy). Kríženie vlákien zrakových nervov zabezpečuje správne videnie. Zrakový nerv prechádza až do talamu (corpus geniculatum laterale). 4. neuróny sú neuróny talamu, ktoré prechádzajú do zrakového centra v okcipitálnom laloku mozgovej kôry.