Kosti sú navzájom poprepájané a tvoria kostru. Spolu s kĺbmi a väzmi vytvárajú pohybový aparát. 

Funkcia kostí

- umožňovanie pohybu
- ochrana orgánov (napr. lebka, rebrá)
- krvotvorba (vo vnútri kosti sa nachádza kostná dreň) 
- zásobáreň vápnika Ca a fosforu P
- utváranie tvaru tela

Zložky kosti

Kosť tvorí kostné tkanivo, ktorého povrch pokrýva periost (väzivo). Vo vnútri kosti sa nachádza kostná dreň, zabezpečujúca krvotvorbu a v oblasti kĺbneho spojenia kostí sa nachádza chrupavka. Živá kosť je na povrchu ružovo biela a vnútri sýtočervená.

Druhy kostného tkaniva

Spongióza

Spongiózne kostné tkanivo tvoria prúžky (trámce) kostného tkaniva. Nachádza sa vo vnútri kosti.

Kompakta

Kompaktné kostné tkanivo má zdanlivo homogénnu štruktúru. Nachádza sa na povrchu kosti. 

Periost

Periost je väzivová membrána, pevne pripojená ku kosti. Kryje celý povrch kostí okrem kĺbnych plôch. V perioste vstupujú do kostného tkaniva cievy, vetvia sa a zabezpečujú výživu kostí. Periost obsahuje bunky schopné produkovať kostné tkanivo, vďaka čomu zabezpečuje rast a regeneráciu kostí. Rast zabezpečuje počas vývoja a regeneráciu počas celého života.

Kostná dreň

Vo vnútri kosti sa nachádza kostná dreň (medulla ossium). Poznáme dva druhy kostnej drene:

Krvotvorná 

Krvotvorná kostná dreň sa nachádza vo všetkých kostiach - plochých, krátkych a epifýzach dlhých kostí.

Tuková

Tuková kostná dreň sa nachádza iba v diafýzach dlhých kostí. Je žltá a netvorí sa v nej krv.

Tvar kostí 

Tvar kostí je podmienený ich funkciou.

Dlhé kosti

Hlavnou funkciou dlhých kostí je pohyb (napr. ramenná, stehenná kosť). Dlhé kosti sa skladajú z epifýzy, metafýzy a diafýzy. Epifýzy sú koncové časti kostí. Sú rozšírené a slúžia na skĺbenie kostí a na úpony svalov. Sú tvorené spongiózou a na povrchu je tenká vrstva kompakty. Diafýza je stredová časť kosti. Má valcovitý tvar, je tvorená kompaktou a obsahuje dutinu, v ktorej sa nachádza kostná dreň. Koncové časti diafýzy, kde diafýzy prechádzajú do epifýzy sa nazývajú metafýzy.

Krátke kosti 

Krátke kosti sú pri pohyboch sú vystavené tlaku a ťahu (napr. stavce, zápästné kosti, články prstov). Vnútri krátkych kostí sa nachádza spongióza a na povrchu tenká vrstva kompakty.

Ploché kosti 

Hlavnou funkciou plochých kostí je ochrana orgánov, ktoré kryjú (napr. lebka, rebrá). Medzi 2 vrstvami kompaktného kostného tkaniva sa nachádza vrstva spongiózneho tkaniva rôznej hrúbky. Niektoré kosti lebky obsahujú v spongióze dutiny, vystlané sliznicou a vyplnené vzduchom (prínosové dutiny).

Cievne zásobenie kostí 

Všetky kosti vyživujú periostálne cievy, ktoré vstupujú po celom povrchu z periostu do kostí. Dlhé kosti okrem kĺbnych plôch vyživujú aj výživové tepny. Vyživujú hlavne kostnú dreň a vstupujú do diafýzy. Epifýzy vyživujú epifyzárne tepny.

Inervácia kostí 

Do kostí vstupujú dva druhy nervových vlákien. Senzitívne vlákna sa vetvia v perioste a vedú pocity z periostu. Autonómne vlákna vstupujú do kosti, sprevádzajú cievy a regulujú prietok krvi cievami.

Osifikácia a rast kostí

Osifikácia je proces tvorby kostného tkaniva. Poznáme dva druhy osifikácie:

1. dezmogénna osifikácia

Pri dezmogénnej osifikácii vzniká kostné tkanivo priamo vo väzive (mezenchým). Týmto spôsobom vznikajú ploché kosti lebky a rastie dlhá kosť do hrúbky. Mezenchým je primitívna forma väziva, z ktorého vzniká zrelé kostné tkanivo.

2. chondrogénna osifikácia

Chondrogénna osifikácia je tvorba kostného tkaniva prestavbou chrupavkového tkaniva. Pri osifikácii dlhých kostí sa v diafýze objavuje na začiatku primárne osifikačné centrum (miesto začiatku osifikácie), neskôr vznikajú v epifýzach sekundárne osifikačné centrá. Takto rastú dlhé kosti do dĺžky.

Rastová chrupavka 

Rastová chrupka je vrstva chrupavky na rozhraní epifýzy a diafýzy. Tu sa dopĺňa chrupavkové tkanivo, ktoré sa postupne prebuduje na kostné tkanivo. Takto rastie chondrogénnou osifikáciou kosť do dĺžky. 

Chrbtica tvorí oporu tela. Upína sa krčnými stavcami na bázu lebky a končí kostrčou, ktorá je súčasťou panvy. Skladá sa z 33 - 34 stavcov, medzi ktorými je umiestnených 23 medzistavcových platničiek. V strede chrbtice prechádza miecha. Z miechy vychádzajú otvormi medzi stavcami miechové nervy, ktoré inervujú tkanivá a orgány celého tela.

Chrbtica je členená na 4 časti:

krčná - cervikálna C - 7 stavcov
hrudná - thorakálna Th - 12 stavcov
drieková - lumbálna LS - 5 stavcov
krížová - sakrálna Sc - 5 stavcov zrastených do krížovej kosti +  4 - 5 kostrčových stavcov zrastených do kostrčovej kosti

Fyziologické zakrivenie chrbtice:

krčná lordóza, hrudná kyfóza, lumbálna lordóza a sakrálna kyfóza

Chrbtica vo fyziologickom (správnom) zakrivení

Stavec - pohľad zhora
3 stavcové výbežky a dve artikulárne plochy, ktorými sa upevňuje k ďalším dvom stavcom (1 hore a 1 dole), stred - otvor pre miechu

Medzistavcová platnička
zloženie: rôsol a gel umožňuje pružnosť chrbtice pri pohybe

Vzájomné spojenie stavcov a medzistavcových platničiek

modrá farba - kĺbne plochy, umožňujúce spojenie kostí a pohyb

Prvé dva krčné stavce sa odlišujú od ostatných stavcov. Spájajú sa navzájom a nenachádza sa medzi nimi medzistavcová platnička.

1. krčný stavec - atlas - pohľad zhora
stred - otvor pre miechu
bočné otvory - otvory pre miechové nervy
medzi otvorom pre miechu a otvormi pre miechové nervy sa na nachádzajú kĺbne plochy, ktorými sa prvý krčný stavec spája s bázou lebky v os occipitale 

1. krčný stavec - atlas - pohľad zdola
stred - otvor pre miechu
bočné otvory - otvory pre miechové nervy
medzi otvorom pre miechu a otvormi pre miechové nervy sa na nachádzajú kĺbne plochy, ktorými sa prvý krčný stavec spája s druhým krčným stavcom - axisom 

2. krčný stavec - axis - pohľad zozadu
vrchný výbežok - kĺbne spojenie s prvým krčným stavcom - atlasom
bočné kĺbne plochy - spojenie s prvým krčným stavcom - atlasom

Hrudný kôš - pohľad spredu
spojenie rebier s hrudnými stavcami a sternom - hrudnou kosťou
12 párov rebier, prvých 10 spojených s hrudnou kosťou cez chrupku, posledné dve rebrá sú voľné
vzadu lopatka, vpredu nad prvým rebrom kľúčna kosť
na vonkajšej strane lopatky - kĺbna jamka na spojenie s ramennou kosťou

Hrudný kôš - pohľad zozadu
12 párov rebier sa kostenou časťou vzadu spája so stavcami chrbtice
vpravo hore lopatka, vpredu nad prvým rebrom kľúčna kosť
na vonkajšej strane lopatky - kĺbna jamka na spojenie s ramennou kosťou

Horná končatina začína ramenným pletencom, tvoreným lopatkou, ramennou a kľúčnou kosťou a končí článkami prstov. Skladá sa z lopatky (scapuly), kľúčnej kosti (claviculy), ramennej kosti (humeru), vretennej kosti (radia), lakťovej kosti (ulny), zápästných kostí (ossa carpi), záprstných kostí (ossa metacarpi) a článkov prstov (digiti manus).

Lopatka (scapula), ramenná kosť (humerus) a kľúčna kosť (clavicula)

spojenie lopatky a ramennej kosti - pohľad spredu

Lopatka (scapula), ramenná kosť (humerus) a kľúčna kosť (clavicula)

spojenie lopatky a ramennej kosti - pohľad zozadu

Vretenná kosť (radius) - vľavo a lakťová kosť (ulna) - vpravo 

pohľad spredu - horná končatina dlaňou hore

Vretenná kosť (radius) a lakťová kosť (ulna)

pohľad spredu - horná končatina chrbtom ruky hore

Ruka (manus) - chrbtom ruky nahor

zápästné kosti (ossa carpi), záprstné kosti (ossa metacarpi), články prstov (digiti manus)

Ruka (manus) - dlaňou nahor
zápästné kosti (ossa carpi), záprstné kosti (ossa metacarpi), články prstov (digiti manus)

Kosti dolnej končatiny začínajú panvovým pletencom, tvoreným panvovou kosťou (os coxae) a končia článkami prstov nohy (ossa digitorum pedis). Medzi kosti vlastnej dolnej končatiny patrí stehenná kosť (femur), jabĺčko (patella), píšťala (tibia), ihlica (fibula), priehlavkové kosti (tarzálne), predpriehlavkové kosti (metatarzálne) a články prstov (ossa digitorum pedis).

Spojenie panvového pletenca s krížovou kosťou

vpredu spojenie os pubis lonovou sponou

Panvová kosť - os coxae

3 časti: illium - krídlo panvovej kosti, ischium a pubis - úpon k lonovej spone

panvové kosti sa upínajú ku krížovej kosti a spájajú sa lonovou sponou

v strede - kĺbna jamka pre stehennú kosť (femur)

otvor medzi os pubis a os ischium - prechod nervov a ciev k dolnej končatine

Stehenná kosť (femur) - pohľad spredu (vľavo) a zozadu (vpravo) 

hore - kĺbna hlavica zapadajúca do kĺbnej jamky panvovej kosti (os coxae)

dole - kĺbne plochy na spojenie s píšťalou (tíbiou) a jabĺčkom (patellou)

Jabĺčko (patella) - pohľad spredu

prilieha na prednú kĺbnu plochu femuru 

Píšťala (tíbia) a ihlica (fibula) - pohľad spredu (vľavo) a zozadu (vpravo) - pravá noha
tíbia sa nachádza vnútorne od fibuly, fibula je na vonkajšej strane nohy
horná časť tíbie - kĺbne spojenie s femurom, bočná strana - kĺbne spojenie s fibulou
dolná časť - spojenie kostí navzájom, spodné plochy - spojenie s tarzálnymi kosťami

Kosti nohy - pohľad zhora
tarzálne kosti s pätovou kosťou (calcaneus), metatarzálne kosti a články prstov

Kosti nohy - pohľad zdola
tarzálne kosti s pätovou kosťou (calcaneus), metatarzálne kosti a články prstov

Spojenia kostí

Spojenia kostí študuje artrológia. Rozlišujeme nasledujúce typy spojenia kostí:

1. Spojenie väzivom - junktura fibrosa

Sutura (šev) 

Sutura alebo šev je nepohyblivé spojenie plochých kostí lebky väzivom. Švy sú miestom rastu kostí a môžu osifikovať. Podľa tvaru poznáme pílovitý, šupinový a plochý šev.

Gomphosis (vklínenie) 

Príkladom gomphosis (vklínenia) je pripojenie koreňa zubu väzivom v zubnom lôžku. Toto spojenie umožňuje určitý pohyb zuba v zubnom lôžku.

Syndesmosis (ligamenta)

Syndesmosis označuje spojenie kostí väzivom všade inde na tele. Tieto väzy označujeme ako ligamenta.

Membrana interossea 

Je väzivová membrána, spájajúca kosti predlaktia (radius a ulna) a predkolenia (tibia a fibula).

2. Spojenie chrupavkou - junctura cartilaginea 

Spojenie chrupavkou sa nachádza tam, kde je potrebný malý alebo žiaden pohyb. Poznáme 2 typy spojenia kostí chrupavkou:

Synchondrosis 

Synchondrosis je hyalínová chrupavka. Je nepohyblivá a osifikuje. Príkladom synchondrosis je spojenie bázy lebky a spojenie 1. rebra s hrudnou kosťou.

Symphysis 

Symphysis je väzivová chrupavka. Neosifikuje a je pohyblivá. Príkladom symphysis sú medzistavcové platničky a lonová spona. Môže osifikovať, vtedy sa ale jedná o patologický jav.
 

3. Spojenie kostným tkanivom - junctura ossea

Spojenie kostným tkanivom nahrádza suturu (zrastenie lebečných švov po ukončení rastu), synchondrózu a medzistavcové platničky v krížovej kosti a kostrči.

4. Spojenie kĺbom - junctura synovialis - articulatio

Spojenie kostí kĺbom umožňuje pohyb. Kĺbmi sú spojené kosti horných a dolných končatín.

Základné časti kĺbu

Hlavica (výbežok na kosti umožňujúci kĺbne spojenie)
Jamka (časť kosti, do ktorej zapadá hlavica)

Kĺbne plochy sú kryté kĺbnou chrupkou. Výživu kĺbu zabezpečuje kĺbny maz - synovia (číra, viskózna tekutina). Kĺbny maz okrem toho znižuje trenie medzi kĺbnymi plochami. Kĺb uzatvára capsula articularia, ktorá sa upína po obvode kĺbnych plôch. Vo vnútri kĺbu sa nachádza kĺbna dutina. Ak sa v kĺbe hromadí chorobná tekutina, kĺbna dutina sa rozšíri a napína sa kĺbne puzdro.

Prídatné zariadenia kĺbu 

Prídatné zariadenia kĺbu korigujú nerovnaké zakrivenie kĺbnych plôch. Sú to útvary z väzivovej chrupavky.

Labrum - zväčšuje kĺbnu plochu - napr. v ramennom kĺbe
Discus - vyrovnáva nerovnaké zakrivenie a rozdeľuje kĺbnu dutinu na 2 časti, napr. žuvací kĺb
Meniscus - vyrovnáva nerovnaké zakrivenie, platnička tvaru polmesiaca, upevnená v kĺbnom puzdre, po obvode hrubšia, v strede tenšia, nekompletne delí kĺbnu dutinu na 2 časti

Stabilizujúce prídatné zariadenia

Ligamenta - silné pruhy väziva 

Extrakapsulárne - uložené navonok od kĺbneho puzdra, majú ich všetky kĺby, ktoré konajú flexiu a extenziu Intrakapsulárne - uložené vnútri kĺbu - napríklad skrížené väzy kolena

Ochraňujúce prídatné zariadenia

Burza - štrbinovitá dutinka, vyplnená synoviálnou tekutinou, vložená medzi kĺbne puzdro a napr. šlachu svalu, ktorá leží blízko. Jej funkciou je znižovanie trenia medzi jednotlivými štruktúrami a ochrana puzdra pred poškodením. Burzy sú početné v okolí veľkých kĺbov.

Cievne zásobenie 

Cievy vytvárajú cievne pletene vyživujú kĺbne puzdro.

Pohyby v kĺboch

Flexia

Flexiou sa označuje pohyb, kedy dochádza k zmenšeniu uhla medzi kosťami alebo časťami tela v sagitálnej alebo mediálnej rovine. Flexiou je napríklad ohnutie ruky v lakti alebo predklon.

Extenzia

Extenzia je opak flexie (niekedy sa tiež označuje ako dorzálna flexia). Pri extenzii sa uhol medzi kosťami alebo časťami tela v sagitálnej alebo mediálnej rovine zväčšuje. Extenziou je napríklad vystretie ruky v lakti alebo návrat z predklonu do základnej polohy.

Addukcia 

Addukcia je pohyb, kedy dochádza k zmenšeniu uhla medzi kosťami alebo časťami tela pozdĺž koronárnej roviny. Addukciou je napríklad pripaženie rúk k telu.

Abdukcia

Abdukcia je opak addukcie. Uhol medzi kosťami alebo časťami tela sa zväčšuje pozdĺž koronárnej roviny. Abdukciou je napríklad upaženie.

Rotácia

Rotácia je pohyb celej končatiny v smere hodinových ručičiek (laterálne) alebo proti ich smeru (mediálne). Na určenie smeru rotácie sa tiež používajú termíny vnútorná a vonkajšia rotácia.

Supinácia 

Supinácia je rotácia ruky pri čiastočnej flexii v lakťovom kĺbe, kedy dlaň smeruje nahol.

Pronácia

Ide o rotáciu ruky pri čiastočnej flexii v lakťovom kĺbe, kedy dlaň smeruje nadol. 

Elevácia 

Elevácia je pohyb smerom nahor. Často v súvislosti s opisom pohybu ramena.

Depresia

Depresia je pohyb smerom nadol, opak elevácie.

Cirkumdukcia 

Cirkumdukcia je špeciálny typ pohybu, pozostávajúci z addukcie, flexie, extenzie a abdukcie. Výsledný pohyb má cirkulárny charakter (krúžiaca končatina opisuje plášť kužeľa) - napríklad rotačný pohyb hornej končatiny v ramennom kĺbe.