Popáleniny a omrzliny

Popáleniny

Popálenina je poškodenie kože teplom (oparením, kontaktom so zdrojom tepla či ohňom), chemikáliami, elektrickým prúdom alebo žiarením. U detí sa najčastejšie jedná o poškodenie kože teplom. V závažnejších prípadoch sa rozvíja ochorenie z popálenia, ktorá ohrozuje chorého na živote spočiatku popáleninovým šokom a neskôr sepsou. 

Závažnosť popáleniny

Závažnosť popáleniny závisí od rozsahu, lokalizácie, stupňa poškodenia a príčiny popáleninového úrazu. Ďalšími dôležitými faktormi sú vek a ochorenia postihnutého. U detí do 2 rokov je závažná plocha postihujúca viac ako 5 % telesného povrchu, u detí vo veku 2 - 10 rokov viac ako 10 % telesného povrchu a u detí nad 10 rokov viac ako 20 % telesného povrchu. Závažné sú popáleniny na tvári, rukách, nohách, slabinách, zadku a genitáliách. Stupeň poškodenia kože závisí od teploty, ktorej je vystavená, a od doby expozície. 

Pravidlo deviatich

Rozsah postihnutého telesného povrchu možno odhadnúť podľa takzvaného pravidla deviatich. Pravidlo deviatich umožňuje odhad percentuálneho postihnutia telesného povrchu. Používa sa na orientačné hodnotenie rozsahu popálenín. Pravidlo deviatich: hlava: 9 %, trup (spredu + zozadu): 18 + 18 %, horné končatiny: 2 × 9 %, dolné končatiny: 2 × 18 %, genitál: 1%.

Čím je dieťa mladšie, tým väčší podiel telesného povrchu tvorí hlava a menší podiel dolné končatiny. Odhad percentuálneho postihnutia telesného povrchu u detí od 1 do 4 rokov: hlava: 19 %, trup (spredu + zozadu): 18 + 18 %, horné končatiny: 2 × 9,5 %, dolné končatiny: 2 × 15 %, genitál: 1

Stupne pomálenín

Popáleniny prvého stupňa (začervenanie - erytém)

Postihnutá je iba epidermis. Prejavuje sa začervenaním a opuchom, netvoria sa pľuzgiere. Je zvýšená citlivosť kože a bolesť. K zahojeniu dochádza spontánne po niekoľkých dňoch. Netvorí sa jazva. 

Popáleniny druhého stupňa - povrchové (pľuzgier - bula)

Poškodenie zahŕňa epidermis a povrchovú časť dermis (papilárnu vrstvu). Hlboká časť dermis zostáva nedotknutá a umožňuje obnovu epitelu v oblasti rany. Vytvárajú sa tenkostenné pľuzgiere vyplnené tekutinou, ktoré sú veľmi citlivé na dotyk. Rana sa spontánne zahojí počas 2 - 3 týždňov. Obvykle sa zahojí bez zjazvenia. 

Popáleniny druhého stupňa - hlboké 

Poškodenie zasahuje až do hlbokej (retikulárnej) vrstvy dermis. Koža je červená a belavá, pľuzgiere sú hrubostenné. Môže dôjsť k spontánnemu zhojeniu z vitálnych častí v najhlbších vrstvách kože. K zhojeniu dochádza obvykle počas 3 - 6 týždňov. Pri tomto type popálenín vyššie riziko hypertrofického zjazvenia. Na liečbu sú vhodné antimikrobiálne obklady na prevenciu infekcie. 

Popáleniny tretieho stupňa (nekróza)

Jedná sa o nezvratné poškodenie epidermis aj dermis v celej šírke a zničenie kapilárnej siete dermis. Rana má biele alebo šedobiele sfarbenie a je bezbolestná. Veľmi malé plochy sa môžu zahojiť kontrakciou okolitého tkaniva, väčšie plochy vyžadujú kožný štep. 

Popáleniny štvrtého stupňa (zuhoľnatenie)

Zuhoľnatenie je poškodenie kože a podkožného tkaniva vrátane poškodenia svalových fascií, svalov, kostí a ďalších štruktúr. Rany vyžadujú odstránenie nektorického ložiska a kompletnú rekonštrukciu poškodených štruktúr.

Popáleninová choroba a popáleninový šok

Popáleninová choroba je generalizovaná reakcia na popáleniny, ktorá sa rozvíja obvykle pri postihnutí viac ako 10 - 15 % telesnej plochy (u dojčiat 5 - 8 %). Dochádza k zvýšenej priepustnosti krvných kapilár, stratám tekutín, solí a plazmatických bielkovín do medzibunkového priestoru. Tekutiny unikajú poškodenou kožou na povrch a súčasne sa hromadia v popáleninovom opuchu. Následkom presunu tekutín z ciev rýchlo klesá cirkulujúci objem krvi a následne dochádza k hypovolemickému šoku. Popáleninová choroba je sprevádzaná vysokým rizikom infekčných komplikácií.

Popáleninový šok sprevádza závažné popáleninové úrazy. Dochádza pri ňom k stratám cirkulujúceho objemu plazmy, k zhusteniu krvi, rozvoju opuchov, k zníženej tvorbe moču a k zhoršeniu funkcie srdca. 

Príznaky

Príznakmi popáleninového šoku sú prítomné opuchy, zrýchlený tep, pokles krvného tlaku a zníženie vylučovania moču. Rozsah opuchu v oblasti popáleniny vrcholí 24 hodín po úraze.

Liečba popálenín

Popáleniny nízkeho stupňa nevyžadujú lekársku liečbu. Väčšina bežných popálenín sa zahojí spontánne. Dôležité zamedzenie ďalšieho pôsobenia tepla. Vhodné je popálenú plochu chladiť a užiť analgetiká (lieky na tlmenie bolesti) a lokálne aplikovať aloe vera gél alebo kyselinu hyalurónovú. V prípade solárneho spálenia je vhodné aplikovať Panthenol. Dôležité je nahrádzanie stratených tekutín zvýšeným pitným režinom (2 - 3 litrečistej vody za deň) alebo domácim rehydratačným roztokom (do 2dc čistej vody rozpustíme lyžičku himalájskej soli). 

Pri závažnejších popáleninách voláme rýchlu lekársku pomoc a na popálené plochy prikladáme sterilné krytie. Rany chladíme, ale celková chladená plocha nemá presahovať 10% telesnej plochy. Ďalšia liečba vyžaduje lekára a zdravotný personál. Zahŕňa podávanie infúznych roztokov na doplnenie objemu tekutín, podávanie alangetík a ďalšie liečebné postupy závisiace od stupňa popáleniny.

Omrzliny

Omrzliny vznikajú v dôsledku vystavenia častí tela chladnému prostrediu. Najčastejšie poškodeným orgánom je koža, ale poškodenie môže zasiahnuť aj hlbšie tkanivá (podkožie, svaly, šľachy, a dokonca aj kosti a kĺby). Najrizikovejšími sú periférne časti tela (prsty horných aj dolných končatín, brada, nos, ušnice). Výsledné postihnutie závisí prevažne na intenzite chladu a na dobe, počas ktorej je organizmus chladu vystavený. Ovplyvnené je ale aj vlhkosťou vzduchu a rýchlosťou jeho prúdenia. Nie je preto vylúčené, že by omrzliny mohli vzniknúť aj za teplôt nad bodom mrazu. 

Príznaky

Medzi prvé príznaky omrzlín patrí bledá a chladná koža, ktorá stráca svoju citlivosť. Neskôr sa koža stáva mramorovanou s modrým nádychom. Dostavuje sa pichanie a bolesť. Objavujú sa pľuzgiere. Omrzlina sa začína vyvíjať až po jej zahriatí. Nie je teda hneď od začiatku jasné, k akému závažnému poškodeniu došlo a aké budú jeho dôsledky. 

Delenie omrzlín

Omrzliny môžeme, podobne ako popáleniny, rozdeliť do štyroch skupín: začervenanie, pľuzgiere s čírym alebo so skaleným obsahom, pľuzgiere s krvavým obsahom a mumifikácia. Toto rozdelenie nemá žiadny vplyv na spôsob liečby, postupne sa od neho upúšťa. Novo sa omrzliny rozdeľujú na: povrchové a hlboké. Kritériom rozlíšenia do týchto dvoch typov je či sú poškodené aj hlbšie tkanivá.

Prevencia

Pokiaľ sa vyskytujeme v miestach, kde hrozí riziko vzniku omrzlín, je nutné byť na tieto podmienky dostatočne vybavený. Veľmi dôležité sú kvalitné topánky a rukavice. Nemali by sme tiež zabúdať vziať si so sebou náhradné oblečenie, aby sme mohli mokré veci vždy včas vymeniť za suché. Tesný odev a topánky rovnako zvyšujú riziko vzniku omrzlín. 

Prognóza 

Prognóza omrzliny je tým lepšia, čím skôr začneme s jej ošetrovaním. Preto je dôležité aktívne pátrať po prvých príznakoch. 

Prvá pomoc

Pri prvých príznakoch omrzlín, treba postihnutého dopraviť na bezpečné miesto v závetrí. Tam mu vymeníme vlhké oblečenie za suché. Podáme mu teplé nealkoholické nápoje. Postihnuté miesto zahrievame telesným teplom, ale nesmieme ho za žiadnych okolností trieť. Je potrebné dostať postihnutého čo najrýchlejšie do tepla. Omrznuté miesto ponoríme do teplej, nie horúcej vody, do ktorej je vhodné pridať dezinfekciu. Po nadobudnutí normálnej farby osušíme, kryjeme sterilnými štvorcami a voľne oviažeme. V prípade závažného poranenia, zaistíme odbornú pomoc. Pri omrzlinách je nutné vždy myslieť na to, že postihnutý môže byť silne podchladený a nesústrediť sa iba na postihnuté miesto, ale aj na jeho celkový stav, najmä na základné životné funkcie.