Špecifická imunita
Špecifickú imunitu charakterizuje neskorší nástup reakcií a predovšetkým špecifickosť - schopnosť reagovať iba na ten antigén, ktorý vyvolal imunitnú reakciu.
Za tento typ imunity zodpovedajú 2 typy buniek:
B-lymfocyty - zabezpečujú protilátkový typ imunity
T-lymfocyty - zodpovedajú za bunkový typ imunity
B-lymfocyty
B-lymfocyty sú zodpovedné za protilátový typ imunity. Zrelé B-lymfocyty sa po rozpoznaní antigénu premieňajú na plazmatické bunky a produkujú špecifické protilátky - imunoglobulíny.
Tie cirkulujú v krvi a dostávajú sa do rôznych telových sekrétov. Protilátky antigén viažu a zneškodňujú. Ak sa organizmus stretne s tým istým antigénom druhýkrát, protilátky sa tvoria rýchlejšie a vo väčšom množstve.
Imunoglobulíny
Rozlišujeme 5 hlavných tried imunoglobulínov:
Imunoglobulín G
IgG predstavuje približne 75 % imunoglobulínov. IgG je jediný spomedzi imunoglobulínov, ktorý prechádza placentou a zodpovedá za obranu novorodenca v prvých mesiacoch života.
Protilátky, ktoré patri do tejto triedy, sú namierené proti polysacharidovým antigénom (napr. baktérie - pneumokoky, streptokoky skupiny A, Haemophilus influenze a pod.).
Imunoglobulín A
IgA je prevládajúcim imunoglobulínom v telových tekutinách (slzy, sliny, bronchiálne, nosové, prostatické, vaginálne sekréty a sekréty čreva). Úloha IgA nespočíva v deštrukcii mikroorganizmov, ale skôr v schopnosti zabrániť im preniknúť do vnútra organizmu.
Imunoglobulín M
IgM sa objavujú ako prvé v priebehu imunitnej odpovede.
Imunoglobulín D
IgD sa síce vyznačuje protilátkovou aktivitou, ale tá je v porovnaní s ostatnými antigénmi nepatrná. Jeho hlavná funkcia spočíva v tom, že slúži ako antigénový receptor B-lymfocytov.
Imunoglobulín E
Protilátky triedy IgE sa za normálnych okolností zúčastňujú na boji proti parazitom. Viac sú ale známe svojím negatívnym vplyvom - zodpovedajú za prejavy alergie.
T-lymfocyty
T- lymfocyty zabezpečujúce bunkovú špecifickú imunitu. Svoju konečnú podobu získavajú v týmuse, odtiaľ sa krvou dostávajú do sekundárnych lymfatických tkanív, kde sa usadzujú. Pre prax je najvýznamnejšie ich rozlišovanie na základe diferenciačných antigénov, ktoré sa označujú skratkou CD.
Pomocné T-lymfocyty
Pomocné T-lymfocyty sú charakteristické znakom CD4. Sú nevyhnutné pre aktiváciu, diferenciáciu a reguláciu B-lymfocytov. Bez ich pomoci B-lymfocyty nie sú schopné odpovedať na väčšinu antigénov. Okrem toho produkujú cytokíny, zodpovedajú za boj proti vnútrobunkovo parazitujúcim mikroorganizmom i za oneskorený typ hypersenzitívnych reakcií a sú schopné usmrcovať vhodné cieľové štruktúry.
Pomocné T-lymfocyty zabezpečujú obranyschopnosť proti baktériám, kvasinkám a vírusom. Za patologických okolností zodpovedajú za rozvoj autoimunitných ochorení a alergií. Za normálnych okolností sa angažujú na zápalovej reakcii a fagocytóze a za chorobných okolností sa podieľajú na rozvoji chronických zápalových ochorení ako reumatoidná artritída, Crohnova choroba, psoriáza a iné.
Na CD4 receptor pomocných lymfocytov sa viaže vírus HIV. Pri AIDS sa postupne znižujú počty týchto buniek, imunitný systém infikovaného jedinca sa rúca a nedokáže sa brániť žiadnej infekcii.
Cytotoxické T-lymfocyty
Cytotoxické T-lymfocyty sú charakteristické prítomnosťou antigénov CD2, CD3 a CD8. Ich hlavnou funkciou je usmrcovať cieľové bunky - predovšetkým infikované vírusom a nádorové. Nádorové bunky sú v malých množstvách bežne prítomné v tele zdravého človeka. Cytotoxické lymfocyty ich likvidujú a vďaka tomu zabraňujú rozvoju nádorového ochorenia.
Bunková pamäť
Špecifická imunita má oproti nešpecifickej imunite výhodu imunitnej pamäti. To znamená, že druhé stretnutie s antigénom vyvolá rýchlejšiu a silnejšiu imunitnú odpoveď. Toto poznanie je základom pre očkovanie.
NK bunky
NK bunky (Natural killers) dokážu likvidovať celé spektrum nádorových buniek a buniek infikovaných vírusmi, zúčastňujú sa na cytotoxických reakciách závislých na protilátkach a produkciou početných cytokínov sa zapájajú aj do regulácie imunitných procesov.