Bunka sa skladá z bunkových organel. Medzi bunkové organely patrí: jadro (riadiaca jendnotka), jadierko, ribozómy, vezikuly, drsné endoplazmatické retikulum, hladké endoplazmatické retikulum, Golgiho aparát, cytoskelet, mitochondrie, cytoplazma, lyzozómy, centrozóm a centrioly a cytomplazmatická membrána.

Bunkové jadro (lat. nucleus) je centrálnou bunkovou organelou, obsahujúcou genetickú informáciu, nevyhnutnú pre život a delenie bunky. Je to riadiace a koordinačné centrum bunky. Bunkové jadro obsahuje hlavnú časť genetickej informácie bunky, potrebnej pre procesy rastu, látkovej výmeny a vývinu. Tieto informácie sú uložené v chromozómoch v podobe DNA. Bunkové jadro obsahujú všetky ľudské bunky okrem zrelých červené krviniek.

Funkcia jadra

Funkcie bunkového jadra sú na genetické a biochemické. Genetická funkcia bunkového jadra je viazaná na chromozómy, v ktorých sú usporiadané gény. Genetická informácia obsiahnutá v DNA je prepisovaná na rôzne typy RNA, ktoré sa v cytoplazme stávajú základom proteosyntézy (tvorba bielkovín). 

Jadro zodpovedá za nasledujúce úlohy:

- regulácia diferenciácie a zrenia bunky 
- kopírovanie (replikácia) a prenos genetickej informácie do novej, dcérskej bunky
- syntéza RNA a jej transport do cytoplazmy

Mitochondria je organela slúžiaca na získavanie energie bunkovým dýchaním (aeróbnou oxidáciou) a tvorbu ATP (adenozíntrifosfát), ktorý je hlavným zdrojom energie pre bunku. Okrem toho sa podieľa aj na ďalších procesoch, ako bunková diferenciácia, bunková smrť a kontrola bunkového cyklu a rastu. Je obalená dvojitou membránou a vo veľkom množstve sa vyskytuje v cytoplazme buniek. 

Funkcia

Hlavnou funkciou mitochondrie je bunkové dýchanie a tvorba energie pre bunku vo forme ATP (adenozíntrifostát). ATP je hlavným energetickým zdrojom pre ľudský organizmus. Mitochondria je preto energetickým centrom bunky.

Cytoplazmatická membrána je 6 - 10 nm tenká membrána, ohraničujúca obsah buniek a tvoriaca hranicu medzi bunkou a jej okolím. Cytoplazmatická membrána zároveň zabezpečuje kontakt bunky s vonkajším prostredím. Vďaka svojim  vlastnostiam umožňuje reguláciu výmeny látok medzi bunkou a prostredím. Je polopriepustná (semipermeabilná), čo znamená, že o tom, či sa častici podarí prejsť von alebo dnu cez bunkovú membránu, rozhoduje veľkosť, náboj, chemické vlastnosti a tvar molekuly prítomnej vo vonkajšom alebo vnútornom prostredí . 

Funkcia

Funkciou cytoplazmatickej membrány je ohraničovanie vnútorného prostredia bunky od vonkajšieho prostredia, zabezpečovanie kontaktu s vonkajším prostredím a regulácia výmeny látok medzi bunkou a prostredím. Je polopriepustná (semipermeabilná) a zabezpečuje transport látok z bunky a do bunky (difúzia, endocytóza, exocytóza - formy bunkového transportu).

Golgiho aparát je súbor vezikúl, kondenzovaných vakuol a sploštených vačkov, ohraničených hladkými membránami. Vezikuly vznikajú odškrcovaním cisterien. Golgiho aparát slúži na tvorbu sekrétov na exocytózu (vylučovanie látok z bunky) a na syntézu sekrétových polysacharidov. 

Funkcia

Hlavnou funkciou Golgiho aparátu je tvorba a úprava molekúl, ktoré slúžia na vylúčenie látok z bunky. Spravidla v Golgiho aparáte zhromažďovaný bielkovinový koncentrát z endoplazmatického retikula. 

Endoplazmatické retikulum je trojrozmerný, bohato diferencovaný systém vnútrobunkových membrán, tvoriaci sústavu kanálikov, mechúrikov, sploštených cisterien a tubulov, ohraničených jednou membránou. Vyskytuje v dvoch formách:

- hladké endoplazmatické retikulum  

- drsné endoplazmatické retikulum -  sú na ňom naviazané ribozómy

Funkcia

Hladké endoplazmatické retikulum sa zúčastňuje tvorby cukrov, odbúravania cukrov za účelom získania energie, metabolizmu cholesterolu, lipoproteínov a detoxikácie liečiv a jedov. Je miestom tvorby membránových a zásobných lipidov a iných lipofilných zlúčenín (napr. steroidov). Funkcia drsného endoplazmatického retikula spočíva predovšetkým v tvorbe proteínov (bielkovín). 

Ribozómy sú drobné častice, nachádzajúce sa voľne v cytoplazme alebo naviazané na membrány drsného endoplazmatického retikula. Obsahujú ribonukleovú kyselinu (RNA) a bielkoviny. Ich funkciou je syntéza bielkovín.

Funkcia

Funkciou ribozómov je syntéza (tvorba) bielkovín. K ribozómu sa napája mediátorová ribonukleová kyselina (mRNA), ktorá obsahuje prepis genetickej informácie z deoxyribonukleovej kyseliny (DNA). Ribozóm podľa tejto informácie nasyntetizuje polypeptid, respektíve proteín. Proces jeho syntézy sa nazýva translácia a prebieha tak, že ribozóm sa pohybuje pozdĺž mRNA a prekladá jej kodóny (kodón je sekvencia 3 nukleotidov) do peptidového reťazca. 

Lyzozóm je sférická organela s jednoduchou membránou, vznikajúca v Golgiho aparáte, obsahujúca enzýmy kyslých hydroláz, umožňujúce rozklad častíc.

Funkcia

Lyzozóm slúži na odbúravanie materiálu v bunke a bunkových štruktúrach, ktoré stratili funkčnosť. Tento jav sa označuje ako autofágia. Autofágia je normálny fyziologický proces každej zdravej bunke. V mŕtvych alebo nezvratne poškodených bunkách membrány lyzozómov praskajú a ich enzýmy rozložia celý obsah bunky.

Cytoskelet je dynamický systém proteinových vlákien a tubulov, skladajúci sa z mikrotubulov, mikrofilamentov a intermediárnych filamentov. Slúži na transport látok v bunke, oporu bunky a zúčastňuje sa bunkového delenia.

Funkcia

Funkciou cytoskeletu je transport látok a komponentov bunky, opora bunky a účasť na bunkovom delení (podieľa na vytvorení tzv. deliaceho vretienka).

Cytoplazma vypĺňa obsah bunky. V mikroskope sa javí ako zrnitá alebo homogénna bezfarebná hmota. Obklopuje bunkové organely a je v tesnom kontakte s cytoplazmatickou membránou. Je zložená zo 70 - 75 % z vody, obsahuje veľké množstvo iónov, anorganických a organických látok (mastné kyseliny, aminokyseliny, lipidy, sacharidy, proteíny). Je to polotekutá hmota, meniaca sa zo sólu (tekutina) na gél a naopak. Nachádzajú sa v nej ribozómy.

Funkcia

V cytoplazme sa nachádza mnoho enzýmových systémov. Prebieha tu glykolýza, proteosyntéza (tvorba bielkovín), štiepenie cukrov, esterifikácia a ďalšie procesy. Cytoplazma ovplyvňuje transport a výmenu látok medzi bunkou a okolím a vplýva na distribúciu vody a elektrolytov.