Tuky (lipidy) sú zlúčeniny rastlinného a živočíšneho pôvodu, nerozpustné vo vode. Oleje, tuky, niektoré vitamíny a hormóny, ako aj väčšina nebielkovinových zložiek bunkových membrán sú lipidy.

Tuky zastupujú v tele viaceré dôležité, pre život nevyhnutné funkcie:

-  sú zdrojom a zásobou energie - sú energeticky najbohatšie makroživiny

-  sú súčasťou bunkových membrán a sú nevyhnutné pre prenos nervových vzruchov (nervové tkanivá obsahujú až 40% tukov)

-  plnia ochrannú funkciu - obaľujú niektoré orgány (napr. obličky) a chránia ich pred mechanickým poškodením, podkožný tuk zase predstavuje izolačnú vrstvu

- sú rozpúšťadlom významných látok - vitamínu A, D, E, K, steroidných hormónov, liečiv a iných látok nerozpustných vo vode 

-  niektoré tuky majú úlohu ako signálne molekuly - fungujú ako hormóny, mediátory a rastové faktory

Tuky rozdeľujeme podľa zložitosti na:

Jednoduché tuky 

Medzi jednoduché tuky sa zaraďujú vyššie karboxylové kyseliny, triacylglyceroly a cholesterol.

Zložené tuky

Medzi zložené tuky sa zaraďujú lipoproteíny (HDL, LDL, IDL, VLDL, chilomikróny), fosfolipidy a glykolipidy.

Odvodené tuky

K odvodeným tukom patria napríklad steroidy. 

Vyššie karboxylové kyseliny sú zlúčeniny, charakterizované karboxylovou skupinou - COOH. V prírode sa nachádzajú zriedka vo voľnej forme, zväčša sú súčasťou lipidov. Vyššie karboxylové kyseliny sa delia na:

Nasýtené mastné kyseliny

Nasýtené mastné kyseliny sa nachádzajú predovšetkým v živočíšnej strave a v nezdravých tukoch. Ich vysoká konzumácia nie je zdraviu prospešná, spôsobuje zvyšovaniu hladiny cholesterolu a zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení. Medzi nasýtené mastné kyseliny patrí kyseliny palmitová a kyselina stearová. Medzi potraviny s vysokým obsahom nasýtených mastných kyselín patria vyprážané jedlá, tučné mäso, údeniny, maslo, masť, slanina a ďalšie potraviny. Ak si chcete zachovať vaše zdravie, je dôležité sa týmto potravinám vyvarovať.

Nenasýtené mastné kyseliny

Nenasýtené mastné kyseliny sa nachádzajú v zdravých tukoch - rastlinných olejoch, avokáde, semenách, orechoch, olivách, rybách a podobne. Sú zdraviu prospešné a chránia pred vznikom kardiovaskulárnych a iných ochorení. Je dôležité zaradiť ich do jedálnička a konzumovať ich vo zvýšenej miere.

Triacylglyceroly sú zlúčeniny vyšších mastných kyselín a glycerolu. Plnia funkciu zásobárne energie a sú najrozšírenejšou skupinou tukov. Tuky a oleje sú zmesi jednoduchých a zložených triacylglycerolov, líšiace sa prítomnosťou mastných kyselín (nasýtené, nenasýtené). Triacylglyceroly sú vo vode nerozpustné a krvou sa prenášajú pomocou lipoproteínov (LDL, HDL, VLDL, chylomikróny).

Živočíšne tuky

Živočíšne tuky sú uložené v podkožnom tkanive a v oblasti obličiek. Prevládajú v nich nasýtené mastné kyseliny. Ľudský tuk je pri telesnej teplote takmer tekutý a žlto sfarbený. Obsahuje najmä kyselinu palmitovú, stearovú a olejovú.

Rastlinné oleje

Rastlinné oleje sú bohaté na nenasýtené mastné kyseliny a vyskytujú sa predovšetkým v semenách a niektorých plodoch.

Fosfolipidy sú lipidy, tvoriace základnú zložku bunkových membrán. Bunková membrána je vďaka obsahu fosfolipidom selektívne priepustná a elastická. Dovoľuje prienik všetkých potrebných látok, ale zabraňuje prieniku nežiadúcich látok. Okrem toho sú fosfolipidy súčasťou žlče. Po požití potravy bohatej na tuky, sú žlčou vylučované do čreva, kde napomáhajú emulgácii a tráveniu tukov.

Lipoproteíny vznikajú spájaním lipidov so špecifickými bielkovinami. Vyskytujú sa vo všetkých bunkách ako súčasť bunkových membrán. Nachádzajú sa tiež v cytoplazme buniek, krvnej plazme a vaječnom žĺtku. Z medicínskeho hladiska sú dôležité predovšetkým lipoproteíny, nachádzajúce sa v krvnej plazme. Lipoproteíny krvnej plazmy sú transportné systémy pre nerozpustné tuky.

Lipoproteíny krvnej plazmy

Lipoproteíny krvnej plazmy zabezpečujú prenos vstrebaných tukov. Vznikajú čiastočne v črevných bunkách, no ich podstatná časť vzniká v pečeni. Delia sa podľa hustoty. Poznáme 4 základné lipoproteíny krvnej plazmy:

Chilomikróny

Chilomikróny sú najväčšie lipoproteíny s najnižšou hustotou. Vznikajú v črevných bunkách a transportujú tukové zložky potravy z čreva cez črevnú lymfu do krvného obehu. Obsahujú 85 % triacyglycerolov, 5 % esterov cholesterolu, 3% volného cholesterolu a 9% fosfolipidov.

VLDL 

VLDL sú lipoproteíny s veľmi nízkou hustotou. Vznikajú v pečeni a transportujú tuky z pečeňových buniek do buniek periférie. Obsahujú 65% triacyglycerolov a asi 25 % esterov cholesterolu.

LDL 

LDL sú lipoproteíny s nízkou hustotou. Vznikajú z VLDL postupným štiepením triacylglycerolov a predstavujú transportnú formu cholesterolu pre periférne tkanivá. LDL sú najdôležitejším rizikovým faktorom vzniku aterosklerózy.

HDL 

HDL sú lipoproteíny s vysokou hustotou. Sú najmenšie z lipoproteínových častíc a obsahujú až 55% bielkovín. Transportujú nadbytočný cholesterol z periférnych buniek do pečene, kde sa premieňa na žlčové kyseliny. HDL vďaka tomuto pôsobeniu, pôsobí na rozdiel od LDL ochranne pred vznikom aterosklerózy.

Ateroskleróza je chorobný proces, pri ktorom dochádza k upchávaniu ciev vplyvom hromadenia tukových nánosov v cievnej stene. Vysoká hladina cholesterolu spôsobuje, že jeho nadbytok sa ukladá v stene ciev. Ukladanie cholesterolu v stenách ciev má za následok ich upchávanie. Ateroskleróza predstavuje závažné srdcovo - cievne riziko. Má za následok vznik srdcového infarktu, trombózy, pľúcnej embólie a cievnej mozgovej príhody.

HDL a LDL cholesterol a ateroskleróza

Na posúdenie rizika aterosklerózy sa vykonáva vyšetrenie krvných lipidov. Dôležitými parametrami sú hodnoty krvných lipidov HDL a LDL. HDL pôsobí proti vzniku aterosklerózy ochranne, LDL naopak predstavuje aterosklerotické riziko. 

Dôležitý je pomer HLD k LDL, kedy by mal HDL prevažovať. Ak vyšetrenie krvných lipidov odhalí vysokú hladinu LDL, ktorá prevažuje a nízku hladinu HDL, je dôležité začať s opatreniami voči ochrane pred vznikom aterosklerózy. To znamená kompletná zmena životného štýlu, pravidelný pohyb a úprava stravy - nahradenie nezdravých nasýtených tukov zdravými nenasýtenými tukmi.

Prevencia aterosklerózy

Lieky znižujúce hladinu krvných lipidov (statíny, fibráty) iba záplatou, ktorou sa nerieši základný problém a majú veľa nežiadúcich účinkov. Akonáhle ich prestanete užívať, nastáva riziko rozvoja trombózy, srdcového infarktu, pľúcnej embólie a cievnej mozgovej príhody. Jediným spôsobom ako zabrániť upchávaniu ciev je starať sa o svoje telo, jesť zdravo, vyhýbať sa nezdravým jedlám, cholesterolu a nenasýteným tukom, jesť zdravé tuky a pravidelne cvičiť.

Steroidy

Steroidy sú organické molekuly, vyskytujúce sa u ľudí, rastlín, živočíchov, kvasiniek, plesní i baktérií. Podľa biologickej funkcie sa delia na steroly (cholesterol), žlčové kyseliny, steroidové hormóny, kalciferoly (vitamín D) a ďalšie steroidy.

Cholesterol 

Cholesterol je najrozšírenejším steroidom. Spolu s fosfolipidmi je súčasťou biologických membrán. Vyskytuje sa v lipoproteínoch, ktoré ho transportujú v krvnej plazme, ale aj v myelínových pošvách nervových buniek, zabezpečujúcich prenos nervových vzruchov a krvnej plazme. Je substrátom pre tvorbu ďalších steroidov. Je prekurzorom všetkých steroidových hormónov a žlčových kyselín. 

Nadmerný obsah cholesterolu spôsobuje jeho hromadenie v stenách ciev a to má za následok nebezpečenstvo rozvoja aterosklerózy. Pri niektorých ochoreniach žlčníka sa nachádza v žlčových kameňoch.

Žlčové kyseliny 

Žlčové kyseliny sa nachádzajú v žlči. Tvoria sa v pečeni z cholesterolu, uskladňujú sa a koncentrujú v žlčníku, odkiaľ sa uvoľňujú do dvanástnika a tenkého čreva, kde umožňujú trávenie tukov. Medzi základné žlčové kyseliny patria kyselina cholová a kyselina deoxycholová.

Steroidové hormóny

K steroidom patria i hormóny. Medzi steroidové hormóny sa zaraďujú pohlavné hormóny - estrogény, progesterón, testosterón a hormóny kôry nadobličky (kortizol a aldosterón). Prekurzorom steroidových hormónov je cholesterol.

Vitamin D (kalciferol)

Vitamin D patrí medzi steroidy a je odvodený od cholesterolu. V pokožke sa nachádza steroidová zlúčenia, ktorá sa pôsobením slnečného žiarenia aktivuje a premieňa na vitamín D.

Eikozanoidy sú tukové látky, ktoré majú pri veľmi nízkych koncentráciách významné fyziologické účinky. Fungujú ako regulátory rôznych procesov v bunkách, sú prenášané krvou a pôsobia na tkanivá organizmu. Ovplyvňujú funkciu pohlavného, tráviaceho, dýchacieho, kardiovaskulárneho systému a ďalších.

Biologické funkcie

Eikozanoidy sprostredkovávajú nasledovné deje:

-  zápalovú reakciu - sprostredkovávajú vznik zápalovej reakcie, pri reumatoidnych zápaloch, zápaloch oka a kože

-  vazodilatáciu - spôsobujú rovnako rozťahovanie ciev, čím znižujú krvný tlak

-  pocit bolesti a horúčku

-  sťahy hladkej svaloviny (pôrodné sťahy, srdcové záchvaty)

-  vplývajú na reguláciu spánku a bdenia

Medzi eikozanoidy sa zaraďujú prostaglandíny, tromboxány (produkované v krvných doštičkách) a leukotriény (produkované v bielych krvinkách). Nesteroidné lieky s protizápalovým účinkom (acylpyrín) blokujú tvorbu eikozanoidov.