Základná kardiopulmonálna resuscitácia (KPR)
Postup pri základnej neodkladnej resuscitácii dospelých
1. Zaistiť bezpečnosť záchrancu aj postihnutého
Preventívne opatrenia týkajúce sa záchrancu sú zamerané najmä na ochranu pred prenosnými ochoreniami. Základným pravidlom bezpečnosti postihnutého je, ak to nie je nevyhnutné, s postihnutým nehýbať do príchodu odbornej pomoci (výnimka požiar, hroziaci výbuch...).
2. Zistiť stav vedomia
Pozeráme sa na postihnutého, jemne ho potrasieme za ramená a nahlas sa ho pýtame: ,,Ste v poriadku?'', ,,Čo sa vám stalo?'', ,,Počujete ma?''. Ak nereaguje, skúsime bolestivý podnet (napr. poštípanie na predlaktí).
3. a) Ak postihnutý reaguje slovom alebo pohybom
Necháme ho v nájdenej polohe (ak sa nevyskytuje iné ohrozenie), vykonáme Ďalšie vyšetrenie a podľa potreby poskytujeme pomoc (ak je záchranca sám, hľadá pomoc osobne). Pravidelne kontrolujeme stav postihnutého (vedomie, dýchanie, správanie, rozhovor).
3. b) Ak postihnutý nereaguje
Hlasno kričíme a voláme o pomoc. Ak môžeme, celého ho prehliadneme od hlavy po päty v polohe, v akej sme ho našli a ak je to možné, otočíme ho na chrbát a vykonáme úkony na uvoľnenie dýchacích ciest.
Uvoľnenie dýchacích ciest
Manéver prst - brada
Dýchacie cesty môžeme uvoľniť manévrom prst - brada - ukazovák a prostredník jednej ruky oprieme o kostený oblúk sánky a ťaháme ju smerom nahor. Druhú ruku položíme na čelo postihnutého a jemne tlačíme hlavu do záklonu. Palec a ukazovák ruky na čele sú pripravené na stlačenie nosových krídel (upchanie nosa), ak by bolo potrebné náhradné umelé dýchanie.
Vyčistenie ústnej dutiny
Odstránime všetky viditeľné cudzie telesá z úst vrátane uvoľnenej zubnej protézy. Dobre upevnenú protézu necháme v ústach.
Pri podozrení na zlomeninu chrbtice (bezvedomie pri úraze) sa usilujeme vyhnúť záklonu hlavy. Uvoľnenie dýchacích ciest možno dosiahnuť obojručným zdvihnutím sánky.
4. Súčasne s úkonmi na uvoľnenie dýchacích ciest kontrolujeme pohľadom, posluchom a pohmatom či postihnutý primerane dýcha (nielen ojedinelý vzdych či chabé úsilie o dýchanie).
Nakloníme sa nad postihnutého s a súčasne pozorujeme pohyby a dvíhanie hrudníka, počúvame dychové zvuky pri ústach postihnutého (zvukový prejav prúdenia vzduchu), cítime na svojom líci prúd vydychovaného vzduchu. Zisťovanie či postihnutý primerane dýcha nemá trvať dlhšie ako 10 sekúnd.
5a Ak postihnutý dýcha primerane
Otočíme ho do stabilizovanej polohy, organizujeme pomoc, požiadame niekoho, aby privolal pomoc a ak sme sami opustíme postihnutého a privoláme pomoc (telefón, krik cez okno a pod.). Kontrolujeme či postihnutý dýcha až do príchodu odbornej pomoci.
5b Ak nedýcha alebo sa vyskytujú len ojedinelé vdychy či slabé pokusy o dýchanie
Organizujeme pomoc, ak už nebola aktivovaná pred tým, požiadame niekoho, aby privolal pomoc alebo ak sme sami, musíme sa rozhodnúť či najskôr vykonáme náhradné vdychy alebo najskôr aktivujeme pomoc (telefón, krik cez okno). Ak je postihnutý dospelý a náhla príhoda nemá úrazový charakter, najskôr aktivujeme pomoc. Ak ide o postihnuté dieťa (bez známeho ochorenia srdca) lebo je náhla príhoda následkom úrazu, topenia sa, dusenia či otravy, najskôr približne 1 minútu oživujeme a potom aktivujeme pomoc.
Otočíme postihnutého do polohy na chrbte a vdýchneme dva pomalé, účinné náhradné umelé vdychy tak, aby sa o každom z nich hrudník primerane zdvihol a klesol
Umelé vdychy
Zaujmeme polohu pri boku postihnutého na úrovni jeho pleca (kľačíme alebo sedíme v závislosti od polohy postihnutého). Ukazovákom a prostredníkom jednej ruky zabezpečujeme stálu priechodnosť dýchacích ciest manévrom prst - brada (dvíhanie hlavy s miernym záklonom brady). Palcom tejto ruky podľa potreby mierne pootvoríme ústa postihnutého. Palcom a ukazovákom druhej ruky (je položená na čele a fixuje hlavu v miernom záklone) stláčame nosové krídla, aby vzduch pri náhradnom vdychu neunikal nosom postihnutého.
Zhlboka sa nadýchneme a naširoko otvorenými ústami a perami pritlačíme okolo úst postihnutého. Pritlačenie musí zabrániť netesnosti. Vydýchneme rovnomerne a kolmo do úst postihnutého, pričom sledujeme pohyby jeho hrudníka. Hrudník sa musí primerane dvíhať. Náhradný vdych nesmie byť rýchly ani objemovo veľký. Hrozí nafúknutie žalúdka s vytlačením jeho obsahu do ústnej dutiny.
Po skončení vdychu odtiahneme svoje ústa od postihnutého, udržiavame priechodnosť dýchacích ciest, pozorujeme klesanie hrudníka, počúvame zvuk výdychu a cítime na tvári prúd vydychovaného vzduchu. Znova sa hlboko nadýchneme a opakujeme uvedený postup tak, aby sme celkovo podali 2 náhradné účinné vdychy.
Ak sa nedarí podať účinný vdych:
Skontrolujeme ústa postihnutého a odstránime prípadné prekážky. Overíme si či je brada zdvihnutá dostatočne spolu so záklonom hlavy. Každý z uvedených opravných úkonov si overíme pokusom o náhradný vdych. O úspešný náhradný vdych sa pokúšame najviac päťkrát. Po piatom pokuse, aj keď boli predchádzajúce neúspešné, pristúpime k diagnostike krvného obehu.
6. Zistiť príznaky krvného obehu
Pohľadom, posluchom a pohmatom (cítením) kontrolujeme dýchanie, zisťujeme či reaguje kašľom a/alebo pohybmi na dráždenie náhradným umelým dýchaním. Kontrolu výskytu pulzu na veľkých tepnách vykonáva iba trénovaný záchranár. Ostatní sa orientujú podľa prítomnosti alebo chýbania nepriamych prejavov činnosti krvného obehu (dýchanie, kašeľ, pohyby). Táto činnosť nemá trvať dlhšie ako 20 sekúnd.
7a Známky funkčnosti krvného obehu sa vyskytujú
Pokračujeme v náhradnom dýchaní dovtedy, kým postihnutý nezačne dýchať sám. Po každom desiatom vdychu (alebo každú min) opäť skontrolujeme prejavy funkčnosti krvného obehu, pričom táto kontrola nemá trvať dlhšie ako 10 sekúnd. Ak postihnutý začne dýchať spontánne, no zostáva v bezvedomí, uložíme ho do stabilizovanej polohy. Musíme byť pripravení otočiť ho späť na chrbát a obnoviť resuscitáciu dýchania v prípade, že opätovne prestane dýchať.
7b Známky funkčnosti krvného obehu chýbajú alebo si nie sme celkom istí
Začneme vykonávať kompresiu hrudníka (vonkajšiu masáž srdca).
Kompresia hrudníka (vonkajšia masáž srdca)
Postihnutý leží na chrbte na pevnom podklade. Kľačíme na boku postihnutého, približne v úrovni jeho srdca. Rukou, ktorá je bližšie k nohám postihnutého, vyhmatáme spodný okraj jeho hrudnej kosti. Ak si hrudnú kosť rozdelíme na tretiny, hľadané miesto na uloženie ruky je medzi strednou a dolnou tretinou hrudnej kosti. Pomôcka: ukazovákom a prostredníkom, ktoré sú priložené k sebe, vyhmatáme okraj spodného rebra na strane bližšie k nám. Prsty priložené k sebe ťaháme po dolnom okraji rebra až k bodu, kde sa pripája k hrudnej kosti. Prostredník necháme na tomto mieste a ukazovák položíme na hrudnú kosť.
Na takto určené miesto na hrudnej kosti si položíme jednu ruku tak, že hrudnej kosti sa dotýka iba zápästná hrana dlane (miesto, kde dlaň prechádza do zápästia). Chrbát tejto ruky prekryjeme hranou dlane druhej ruky. Vystrieme alebo vzájomne prepletieme prsty obidvoch rúk a nadvihneme ich, aby sa tlak neprenášal na rebrá postihnutého. Ruky sú položené v strednej čiare hrudnej kosti a dlhá os rúk je kolmá na trup postihnutého. S vystretými rukami tlačíme kolmo na dolnú polovicu hrudnej kosti tak, aby sme ju dospelému stlačili o 4 - 5 cm rýchlosťou približne 100/ min. Stlačenia majú byť pravidelné, nie prudké ani trhavé, stlačenie by malo trvať približne rovnaký čas ako uvoľnenie. Nestláčame hornú časť brucha ani dolný výbežok hrudnej kosti.
stlačenie o 4 - 5 cm rýchlosťou 100/ min
Kombinácia náhradného dýchania a stláčania
Po 2 úvodných vdychoch a 25 stlačeniach zdvihneme bradu s potrebným záklonom hlavy (uvoľnenie dýchacích ciest) a vykonáme dva účinné vdychy. Bez zdržiavania si položíme ruky do správnej polohy na hrudnú kosť a opäť 15 - krát stlačíme hrudník. Pokračujeme v striedaní kompresie hrudníka a náhradného dýchania v pomere 15 : 2. Vykonávame základnú neodkladnú resuscitáciu.
Oživovanie prerušíme len pri kontrole známok funkčnosti krvného obehu, keď sa postihnutý hýbe alebo začne dýchať. Inak oživovanie (resuscitáciu) neprerušujeme.
striedanie 2 umelých vdychov a 15 stlačení hrudníka
8. Pokračujeme v resuscitácii kým
Nepríde kvalifikovaná pomoc a nepreberie starostlivosť o postihnutého, postihnutý nezačne javiť známky obnovenia životných funkcií. Nie sme vyčerpaní.
Resuscitácia dvoma záchrancami
KPR dvoma záchrancami je menej unavujúca ako jedným záchrancom. Je ale dôležité, aby obaja záchrancovia boli profesionálni a správne spolupracovali. Preto sa odporúča, aby takúto techniku KPR vykonávali iba vyškolení zdravotníci a vyškolení laici. Zároveň je potrebné dodržať nasledovné:
1. Prvou prioritou je privolať pomoc. To môže znamenať, že jeden záchranca musí začať KPR sám, kým druhý ide zavolať pomoc.
2. Záchranári by sa mali nachádzať na opačných stranách postihnutého.
3. Mal by sa používať pomer 15 stlačení a 2 vdychov. Záchanári si rozdelia úlohy - 1 záchranár robí stlačenia hrudníka, druhý záchranár vykonáva umelé dýchanie. Na konci každej série 15 stlačení by záchranca zodpovedný za dýchanie mal byť pripravený podať 2 vdychy s najmenším možným zdržaním. Odporúča sa, aby záchranca vykonávajúci stlačenia hrudníka ich nahlas počíta.
4. Nadvihnutie brady a záklon hlavy by sa mal nepretržite udržiavať. Každý umelý vdych by mal trvať 2 sekundy pri súčasnom prerušení stláčania hrudníka.
5. Stláčanie hrudníka by malo pokračovať ihneď po druhom vdychu, len čo záchranca odtiahne pery od tváre postihnutého.
6. Ak si záchrancovia chcú vymeniť miesta (zvyčajne preto, že stláčanie hrudníka viac unavuje), malo by sa to robiť podľa možnosti čo najrýchlejšie a plynulo.
Kardiopulmonálna resuscitácia KPR
Kardiopulmonálna resuscitácia je najlepšou možnou liečbou pri zastavení činnosti srdca v intervale do použitia defibrilátora a rozšírenej kardiovaskulárne zameranej resuscitácie. KPR pôsobí preventívne na zmenu komorovej fibrilácie na asystóliu (zástava srdca), zvyšuje nádej na úspešnosť defibrilácie a pôsobí preventívne na ochranu mozgu a srdca.
Defibrilácia
Včasné defibrilácia je jedným z najdôležitejších determinantov prežitia a budúcej kvality života pri zastavení krvného obehu následkom komorovej fibrilácie a komorovej tachykardie. Terapeutické okno úspešnosti je ale malé. Prežitie pri zastavení srdca na podklade komorovej fibrilácie bez defibrilácie klesá každú minútu o 7 - 10%. Po 12 minútach predstavuje prežitie približne 2 - 5%. Automatické externé defibrilátoy (AED) môžu používať aj laici mimo záchranných tímov. Prístroj sám zhodnotí srdcovú činnosť a rozhodne o podaní / nepodaní elektrického výboja.
Zvlášť deti
Kardiopulmonálna resuscitácia detí
Ak sa dieťa ocitne v bezvedomí, voláme RZP. Skontrolujeme dýchanie a priechodnosť dýchacích ciest. Ak dieťa dýcha uložíme ho do stabilizovanej polohy. Ak nnevidíme, nepočujeme a necítime známky dýchania, uvoľníme dýchacie cesty manévrou prst - brada. Zdvihneme bradu a vyčistíme ústa. Ak dieťa nedýcha urobíme 2 iniciálne vdychy. U novorodencov so 28 dní má 1 vdych trvať 1 sekundu, u dojčiat od 28 do 1 roku života a detí do 8 rokov trvá 1 vdych 1 - 1,5 sekundy a u detí nad 8 rokov trvá 1 vdych 2 sekundy. Ak dieťa nedýcha, pokračujeme s náhradnými vdychmi v intervale 30 - 60/min u novorodencov, 20/min u dojčiat a detí do 8 rokov a 12/min u detí nad 8 rokov. Ak vidíme známky dýchania, uložíme dieťa do stabilizovanej polohe. Ak nie začneme s kompresiami hrudníka.
https://www.kezachranka.sk/309/Resuscitacia-u-deti/