Zápal

Zápal je komplexná lokálna reakcia tkaniva na poškodenie rôznymi vplyvmi. Zahrňajúca komplex biochemických a imunologických zmien. Zápal môže byť akútny alebo chronický.

Akútny zápal

Akútny zápal je počiatočná reakcia tela na škodlivé podnety. Je spôsobený zvýšeným pohybom plazmy a bielych krvniek z krvi do zraneného tkaniva. Trvá 7 - 14 dní, je pri ňom prítomný exsudát tekutiny a opuch a obvykle nedochádza k nekróze ani fibrotizácii tkaniva. Môže skončiť vyliečením, hnisaním alebo zmenou na chronický zápal.

Chronický zápal

Chronické zápal prebieha dlhodobo. Vedie k postupnej zmene buniek prítomných v mieste zápalu a je charakteristický neustálym poškodzovaním a hojením tkaniva v zápalovom procese. Trvá týžne, mesiace až roky. Dochádza pri ňom k nekróze a fibrotizácii tkaniva a je charakteristický imunitnou odpoveďou.

Príčina

Príčiny vzniku zápalu môžu byť fyzikálne (pretrhnutie tkaniva, zlomenina, popálenie, omrzliny), chemické (jedy, toxíny, alkohol, poleptanie) mikrobiologické (infekcie - baktérie, vírusy, parazity), imunopatologické (autoimunitný zápal - napr. reumatoidná artritída, alergia) a psychické (akútny a chronický stres).

Funkcia

Funkciou zápalu je eliminovať vplyv vyvolávajúcej príčiny a minimalizovať poškodenie organizmu, zastaviť šírenie vyvolávajúcej príčiny (ohraničiť zápal) a aktivovať procesy regenerácie a reparácie. Keby neexistoval zápal tkanivo by sa nemohlo hojiť.

Faktory ovplyvňujúce zápalovú odpoveď

Vznik zápalu a jeho priebeh ovplyvňujú vlastnosti vyvolávateľov a stav a odpoveď hostiteľského organizmu (zdravie človeka). Z vlastností vyvolávateľov ide o mechanizmus poškodenia, virulenciu, infekčnú dávku, vstupnú bránu a produkty patogénov. Čo sa týka stavu a odpovede hostiteľkého organizmu najväčší vplyv na uplatnení a priebehu zápalovej reakcie má zdravie organizmu, stav imunitného systému, pridružené ochorenia (cukrovka, chronické obličkové zlyhanie, cirhóza pečene, alkoholizmus, útlm kostnej drene, nádorové ochorenia) chemoterapia, rádioterapia, nedostatočná výživa, miesto a podobne.

Zložky zápalu

Zápalová reakcia obsahuje 2 zložky:

Bunková

Bunkovú zložku zápalu tvoria predovšetkým biele krvinky - neutrofilné leukocyty, eozinofilné leukocyty, makrofágy, lymfocyty a ďalšie typy buniek ako histiocyty, mastocyty, trombocyty, plazmatické bunky, endotelové bunky a fibroblasty (bunky väzivového tkaniva). Neutrofily sa objavujú sa v čase akútneho zápalu pri bakteriálnej infekcii. Makrofágy zabezpečujú fagocytózu (pohlcovanie cudzorodých častíc). Lymfocyty zodpovedajú za imunologickú zložku zápalu (humorálna a bunková imunita). Eozinofily sa objavujú pri parazitárnych a alergických ochoreniach.

Humorálna

Humorálnu zložku tvoria takzvané mediátory. Zaraďujeme k ním vazoaktívne mediátory (ovplyvňujú cievy) ako histamín a serotonín, ďalej cytokíny, leukotriény, prostaglandíny, mediátory pochádzajúce z plazmy - komplement, kinínový systém a mediátory pre procesy zrážania krvi a fibrinolýzy (rozpúšťania fibrínu).

Viditeľné prejavy zápalu

Medzi viditeľné prejavy zápalu patrí:

Calor (oteplenie)

Calor predstavuje oteplenie zapáleného tkaniva. Oteplenie zapáleného tkaniva je spôsobené zvýšeným prietokom krvi ložiskom a zvýšeným metabolizmom.

Rubor (začervenanie)

Rubor predstavuje začervenanie zapáleného tkaniva. Je prejavom rozšírenia ciev v mieste zápalu.

Tumor (zápalový opuch, hmatateľná hrča)

Tumor predstavuje zápalový opuch alebo hmatateľnú hrča. Súvisí so zvýšeným objemom krvi v ložisku a následným výstupom tekutiny a krvných buniek z krvi do tkanív (exsudácia a infiltrácia).

Dolor (bolesť)

Dolor predstavuje bolesť zapáleného tkaniva. Je spôsobená biochemickými, fyzikálno-chemickými a mechanickými zmenami v zápalovom ložisku.

Funkcio laesa (porucha funkcie)

Funkcio laesa predstavuje poruchu funkcie. Je spôsobená poškodením tkaniva, poruchami krvného a lymfatického obehu a reflexným útlmom aktivity postihnutého orgánu.

Mikroskopické zmeny

Medzi mikroskopické zmeny objavujúce sa pri zápale patrí:

Alterácia (poškodenie)

Zápal spôsobuje dystrofické zmeny a/alebo nekrózu. Dystrofia je najnižší stupeň regresívneho poškodenia buniek a mimobunkového tkaniva. V podstate ide o vratnú zmenu metabolizmu buniek, ktorá sa môže prejaviť morfologickými zmenami tkanív. Nekróza predstravuje odumretie tkaniva. Poškodenie vzniká najčastejšie vplyvom mikroorganizmov, ich toxínov a vplyvom imunologických mechanizmov.

Exsudácia

Exsudácia je prestup tekutiny s bielkovinami a krvnými bunkami z ciev do interstícia, na sliznicu alebo do dutín. Týmto spôsobom vzniká zápalový exsudát (výpotok). Exsudát rozrieďuje škodlivé látky, privádza do zápalového ložiska protilátky, antimikrobiálne látky a fibrinogén, ktorý zabezečí ohraničenie zápalu.

Proliferácia

Proliferácia predstavuje množenie endotelových buniek, ktoré vytvárajú nové kapiláry a firoblastov, ktoré vytvárajú bunky interstícia. Týmto spôsobom sa tvorí granulačné tkanivo a zabezpečuje sa hojenie.