Zastavenie krvácania

Krvácanie (haemorrhagia) znamená výstup plnej krvi mimo cievy. Vo väčšej miere (viac ako 1,5 - 2 litre) sa jedná o život ohrozujúci stav, ktorý je nutné bezodkladne riešiť.

Typy krvácania

Krvácanie sa delí na: 

Tepnové

Pri tepnovom krvácaní je krv okysličená, svetlá a pulzuje v rane. Vzniká pri poranení tepny.

Žilové

Pri žilovom krvácaní je krv odkysličená, tmavšia a z rany vyteká. Vzniká pri poranení žily.

Vlásočnicové 

Pri vlásočnicovom krvácaní vyteká krv z povrchových ciev (vlásočníc). Vzniká pri poranení vlásočníc.

Zmiešané

Zmiešané krvácanie je najčastejšie. Vyteká tepnová aj žilová krv. Vzniká pri poranení tepny aj žily.

Ďalej sa krvácanie delí na: 

Vonkajšie

Pri vonkajšom krvácaní vyteká tepnová, žilová alebo vlásočnicová krv z rany na tele. Je viditeľné a spája sa s prítomnosťou väčšej alebo menšej rany alebo traumy na povrchu tela. Vidíme porušenie kože, ktoré môže byť rôznej hĺbky.

Vnútorné

Vnútorné krvácanie je krvácanie prebiehajúce vo vnútri tela. Môže byť dôsledkom úrazu (rana alebo náraz do brucha, hrudníka či bedrovej krajiny) alebo niektorých chorobných stavov (ruptúra ​​aneuryzmy, pokročilá vredová choroba žalúdka či duodena...).

Z telových otvorov

Je to forma vnútorného krvácania, ktoré odteká prirodzenými telovými otvormi von. Nevidíme poškodenie, ale vidíme krv (krvácanie z nosa, z ústnej dutiny, konečníka...).

V rámci prvej pomoci je nutné určiť, o aký typ krvácania ide, aby sme správne stanovili postup ošetrenia.

Prvá pomoc

Raneného vždy posadíme alebo položíme. Pokiaľ je to možné (napríklad pri poranených končatinách), zdvihneme krvácajúce miesto nad úroveň srdca. Zastavujeme krvácanie, voláme sanitku, vykonávame protišokové opatrenia a upokojujeme poraneného aj okolie.

Vonkajšie krvácanie

Je krvácanie z rany na tele. Vidíme porušenie kože, ktoré môže byť rôznej hĺbky. Pre potrebu prvej pomoci je vždy nutné zastaviť krvácanie. Na zastavenie vonkajšieho krvácania môžeme použiť nasledovné spôsoby:

Prsty v rane

Prstami (v rukaviciach) stlačíme krvácajúcu cievu oproti kosti priamo v rane.

Tlakové body

Tlakové body sú miesta, kde prebiehajú tepny relatívne povrchovo a je možné ich stlačiť oproti kosti. V súčasnosti sa neužívajú. 

Tlakový obväz

Najpoužívanejšia a najbezpečnejšia metóda zástavy krvácania pred príchodom sanitky. Obväz sa skladá z troch vrstiev. Prvá vrstva je krycia. Má byť sterilná a prikladá sa priamo na ranu. Pokiaľ nemáme nič sterilné, použijeme najčistejší materiál, ktorý máme pri sebe. Nasleduje tlaková vrstva. Je to vrstva savého materiálu, ktorá pôsobí tlakom na ranu. Tretia vrstva je upevňovacia vrstva. Používa sa na prichytenie predchádzajúcich vrstiev na ranu.

Škrtidlo

Škrtidlo je krajným riešením zástavy masívneho krvácania a zvyčajne sa neodoporučuje. Pri správnom priložení efektívne zastavuje krvácanie, ale pôsobí pomliaždenie tkaniva v mieste priloženia a zároveň poškodenie tkaniva za miestom priloženia, ďalej od srdca. 

Použitie: Ako škrtidlo možne použiť pruh látky alebo gumy (šnúrky sú nevhodné, pretože sú príliš úzke a poškodzujú tkanivo). Prikladá sa iba na končatiny nad ranu smerom k srdcu, ale nie na kĺby. Pevne sa utiahne tak, aby do končatiny neprúdila krv. Zastaví sa krvácanie, nie je hmatný pulz a končatina je bledá a chladná. (Ak nateká, červenie a je teplá, treba škrtidlo viac pritiahnuť.) Zapíšeme si čas priloženia škrtidla a už ho nepovoľujeme. Pokiaľ je to možné, zaškrtenú končatinu chladíme. 

Prikladá sa iba v týchto prípadoch: Pokiaľ presakuje aj tretia tlaková vrstva tlakového obväzu Pokiaľ je v krvácajúcej rane zároveň prítomné aj cudzie teleso alebo kosť. Pokiaľ ide o stratové poranenia - amputácia alebo iné veľké rozdrvenie tkaniva. Pokiaľ je záchranca sám na viacerých ranených a priloženie škrtidla mu umožní pomôcť ďalším ľuďom. V tomto prípade je možné do desiatich minút škrtidlo sňať a ranu ošetriť tlakovým obväzom (neskôr už nie).

Vnútorné krvácanie

Je krvácanie prebiehajúce vo vnútri tela, teda nie je možné vidieť ranu. Do telových dutín môže človek ľahko vykrvácať, preto je  dôležité ho rýchlo rozpoznať a okamžite volať sanitku. Urýchlene voláme záchrannú službu, raneného položíme a zdvihneme dolné končatiny aspoň v uhle 30 stupňov, vykonáme protišokové opatrenia (postihnutému zaistíme tepelný komfort, upokojujeme ho a nedávame mu nič jesť ani piť).

Príznaky

Vnútorné krvácanie sa môže prejaviť bolesťou premietajúcou sa z miesta vnútorného krvácania na povrch tela, zreteľne narastajúcimi známkami slabosti s príznakmi nastupujúceho šoku (tachykardia, plytké dýchanie, bledosť, nepokoj, apatia). V niektorých prípadoch možno pozorovať hematóm, opuch alebo stvrdnutie danej časti tela. 

Krvácanie do brušnej dutiny

Pri krvácaní do brušnej dutiny dochádza predovšetkým k poraneniu bohato prekrvených orgánov ako slezina a pečeň.

Krvácanie do hrudnej dutiny 

Pri krvácaní do hrudnej dutiny dochádza predovšetkým ku krvácaniu z medzirebrových ciev pri zlomeninách rebier, v ťažších prípadoch pri poranení pľúc. Poranenie srdca a veľkých ciev vedie väčšinou k masívnemu krvácaniu s rýchlou smrťou. 

Krvácanie do mäkkých tkanív

Krvácanie do mäkkých tkanív vzniká pri rozsiahlejšom pomliaždení podkožia, svalov a veľkých kĺbov. straty krvi môžu byť veľké (u stehenného svalstva až 2,5 l, predkolenia až 1 l, paže až 800 ml, predlaktia až 400 ml). 

Krvácanie do lebky

Krvácanie do lebky nie je štandardným vnútorným krvácaním. Väčšinou nevyvoláva šok, ale môže mať závažné život ohrozujúce komplikácie a následky. 

Krvácanie z telových otvorov

Je to forma vnútorného krvácania, ktoré odteká prirodzenými telovými otvormi von (nevidíme poškodenie, ale vidíme krv). 

Krvácanie z nosa

Vzniká pri úraze alebo ako súčasť existujúceho ochorenia (porucha zrážanlivosti krvi, vysoký krvný tlak,...).

Prvá pomoc

Postihnutého necháme sa vysmrkať, predkloníme mu hlavu a pevne stlačíme koreň nosa. Po piatich minútach pomaly uvoľníme, pokiaľ stále krváca, opakujeme postup. Pokiaľ ani po treťom stlačení neprestáva krvácať, zaistíme lekársky dohľad. Možno priložiť studený obklad nad koreň nosa a na zátylok. Nikdy nerobíme tamponádu nosa (naloženie tampónu/ obväzu do nosa). Tieto techniky ponechávame na lekára. 

Krvácanie zo zvukovodu

Vzniká najčastejšie pri poranení vonkajšieho zvukovodu a bubienka (cudzím telesom, tlakovou vlnou - napr. pri výbuchu alebo potápaní).

Prvá pomoc

Priložíme odsávací obväz a zaistíme odborné ORL vyšetrenie (v prípade väčšieho krvácania alebo poškodenia vedomia postihnutého voláme sanitku). Nikdy netamponujeme (naloženie tampónu/ obväzu do vonkajšieho zvukovodu. Tieto techniky ponechávame na lekára. 

Krvácanie z ústnej dutiny

Vzniká najčastejšie poranením jazyka, mäkkého podnebia alebo nosohltana. 

Prvá pomoc

Pokúšame sa zastaviť krvácanie stlačením priamo v rane (jazykom alebo tampónom). V prípade krvácania po vyrazenom zube necháme postihnutého zahryznúť do tampóna.

Zvracanie krvi

Zvracanie krvi je ajčastejšie príznakom interného ochorenia (krvácanie z pažerákových varixov, krvácanie zo žalúdočných vredov...), ale môže byť aj príznakom poranenia vnútorných orgánov úrazom. 

Prvá pomoc

Voláme sanitku, postihnutého ošetrujeme poležiačky na chrbte s pokrčenými dolnými končatinami a hlavou na stranu. Prikladáme studené obklady na brucho. Pokiaľ postihnutý spolupracuje, môžeme ho nechať prehltnúť malé kocky ľadu. 

Vykašliavanie krvi

Najčastejšie k nemu dochádza pri závažných pľúcnych ochoreniach (napr. tuberkulóza), ale môže vzniknúť aj dôsledkom úrazu. 

Prvá pomoc

Privoláme lekára, ošetrujeme v polosede, zaisťujeme pokoj a prikladáme studené obklady na hrudník. 

Krvácanie z močových ciest, pohlavných orgánov a konečníka

Najčastejšou príčinou krvácania je sprevádzajúce dlhodobé ochorenie orgánov týchto sústav. Menej častou príčinou sú úrazové deje. Najnebezpečnejšie je gynekologické krvácanie (po pôrode alebo potrate). 

Prvá pomoc

Voláme sanitku a prikladáme odsávaciu vrstvu k miestu, odkiaľ odteká krv. Ošetrujeme poležiačky na chrbte s pokrčenými nohami (u gynekologických krvácaní ženám prekrížime nohy).

https://www.wikiskripta.eu/w/Krvácen%C3%AD_(prvn%C3%AD_pomoc)