Zlomenina

Definícia

Pod pojmom zlomenina (fraktúra) sa rozumie porušenie celistvosti kosti. Zlomenina je spôsobená prekonaním elastických schopností tkaniva tlakom, ťahom, posunom alebo ich kombináciou.

Príčina ochorenia

K zlomenine dochádza pôsobením vonkajšieho priameho alebo nepriameho násilia, zriedka ťahom svalov alebo opakovaným preťažením (únavové zlomeniny). Rozoznávame i patologické zlomeniny, ktoré vznikajú nepatrným násilím na oslabených kostiach (pri osteoporóze alebo kostnom nádore).

Klinický obraz

Zlomenia môže byť neúplná (nedochádza ku kompletnému predeleniu kosti), úplná (s dislokáciou fragmentov a odtrhnutím mäkkých častí) alebo otvorená (komunikuje s ranou v kožnom kryte). V klinickom obraze zlomeniny dominuje deformácia, opuch, bolestivosť, hematóm a porucha funkcie. Zlomenina býva často hmatateľná a viditeľná. Môže byť prítomný krepitus (počuteľný praskot kostí). Pri otvorenej zlomenine je viditeľné porušenie kožného krytu, krvácanie, prípadne kosť. Ťažké zlomeniny (napr. zlomeniny panvy, zlomenina stehennej kosti) môžu byť sprevádzané šokovým stavom, ktorý vzniká v dôsledku veľkej straty krvi (bledosť, potenie, chladná koža, zmeny tlaku krvi a pulzu).

Diagnostika

Diagnóza sa opiera o lokálnu citlivosť, zistenú poklepom a pohybom, klinický obraz a RTG vyšetrenie.

Liečba

Liečba závisí od lokalizácie a typu zlomeniny. Vo väčšine prípadov je základom liečby imobilizácia (znehybnenie), ktorá sa vykonáva pomocou špeciálnej dlahy/ sadry. Ak to zlomenina a stav pacienta umožňuje, ideálne je pred imobilizáciou vykonať repozíciu zlomeniny (lekárom vykonaný návrat úlomkov kosti na pôvodné miesto). V určitých prípadoch je potrebný chirurgický zásah a aplikovanie kovových drôtov, dláh a šróbov. Tie možno v niektorých prípadoch po čase vybrať, inokedy sa nechávajú v tele. Súčasťou liečby je rehabilitácia, ktorá sa vykonáva v určitom čase po odstupe úrazu a hrá významnú úlohu v liečbe. Vhodná je tiež aplikácia elektroliečby (laser, magnetoterapia). Kosť má dobrú regeneračnú schopnosť. Na hojení sa najviac podieľa okostica (periost), z ktorej sa diferencujú kostné bunky (osteoblasty). Z periostu sa medzi lomnými plochami vytvára najskôr väzivové spojenie - kalus. Kalus neskôr za predpokladu vzájomného znehybnenia častí kosti osifikuje (mení sa na kostné tkanivo).